Povinné dôchodkové zabezpečenie
14. 11. 2022
Základný systém povinného dôchodkového zabezpečenia tvorí spolu s dôchodkovým poistením podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov starobné dôchodkové sporenie.
Keďže suma starobného dôchodku poistenca v priebežnom systéme, ktorý je aj sporiteľ, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení pomerne kráti (znižuje), pri prijímaní opatrení a nastavení podmienok pre disponovanie s finančnými prostriedkami z II. piliera je nevyhnutné na túto skutočnosť reflektovať a reguláciu postaviť tak, aby II. pilier generoval pravidelný dlhodobý príjem počas celej staroby. Napriek tomu, že podiel dôchodku z II. piliera dnes predstavuje iba menšiu časť celkového príjmu jednotlivca v starobe (z dôvodu kratšieho obdobia účasti v kapitalizačnej schéme), postupne bude rásť. Dôchodkové úspory sú však aktuálne v prevažnej miere použité na jednorazovú spotrebu a len malou časťou z nich sa kryje riziko dlhovekosti zakúpením doživotnej anuity. Približne 64 % sporiteľov poberá celý dôchodok alebo aspoň jeho časť programovým výberom v jednej splátke. Objem úspor, ktoré sporitelia použili v roku 2021 na jednorazový programový výber dosiahol približne 44,3 mil. eur a na doživotný dôchodok išlo len približne 5,6 mil. eur. Iba zanedbateľný objem úspor sa pritom vypláca v pravidelných splátkach na dlhšom horizonte (starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z malej nasporenej sumy vo forme programového výberu).
Zachovanie súčasných podmienok vyplácania dávok, ktoré umožňuje spotrebovať finančné prostriedky v krátkom čase po dosiahnutí dôchodkového veku, zvyšuje riziko finančnej deprivácie vo vyššom seniorskom veku a bolo preto nevyhnutné prijať v tejto oblasti opatrenia na zlepšenie postavenia sporiteľov prehodnotením a predefinovaním nielen podmienok vyplácania dôchodkov z II. piliera, ale aj foriem týchto dôchodkov. Účelom novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení je preto aj realizácia pomerne zásadnej zmeny v rámci výplatnej fázy, ktorou sa predĺži investičný horizont (popri poberaní programového výberu bude majetok sporiteľa ďalej zhodnocovaný, pričom časť tohto majetku bude umiestnená aj v akciách) a súčasne sa zavedie povinnosť zakúpenia doživotnej anuity (z akumulovaného, resp. nespotrebovaného majetku), aby sa predišlo riziku nízkeho príjmu v prípade dlhovekosti.
K
Švajčiarsko nie je na zozname daňových rajov
20. 3. 2009
Informovala o tom švajčiarska televízia, ktorá sa odvolávala na českého premiéra. Česko v súčasnosti predsedá EÚ. Členské štáty únie Luxembursko a Rakúsko ako aj nečlen Švajčiarsko akceptujú štandardy OECD a nebudú zaradené na čiernu listinu.
Švajčiarska
vláda sa pokúša presvedčiť predstaviteľov štátov G20 a rozvíjajúcich sa krajín,
aby sa pri svojom boji proti daňovým rajom nezameriavali na ich krajinu.
Švajčiarsko nie je členom G20, avšak obáva
sa, že rozhodnutie týchto krajín zaradiť ho na čiernu listinu ako daňový raj by
malo negatívny vplyv na jeho ekonomiku.
Minulý
týždeň sa dohodli na zmiernení prísnych pravidiel bankového tajomstva
Luxembursko, Švajšiarsko a Rakúsko. Dohodli sa aj na intenzívnejšej spolupráci
pri vyšetrovaní daňových únikov. Krajina predtým poskytovala informácie
zahraničným úradom iba v prípadoch, ak išlo o jednoznačné daňové podvody. K
zmene postoja pristúpilo Švajčiarsko pod hrozbou zaradenia na čiernu listinu
daňových rajov.
Trestný čin nezaplatenia dane
19. 3. 2009
Daňové riaditeľstvo (DR) SR upozorňuje, že nezaplatenie dane môže byť posudzované ako trestný čin. Trestného činu nezaplatenia dane sa môže dopustiť daňový subjekt vtedy, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo rozdiel dane vyrubený dodatočným platobným výmerom správcu dane nezaplatí v lehote splatnosti.
V prípade daňového nedoplatku na istine presahujúceho výšku 2 660 €, správca
dane podá príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo
spáchania trestného činu nezaplatenia dane. Trestný zákon stanovuje, že trestného
činu nezaplatenia dane sa dopustí ten, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí
splatnú daň. Škodou väčšieho rozsahu sa rozumie suma presahujúca 2 660 €.
Bonus na dieťa rodičovi znižuje daň
19. 3. 2009
Okrem rodinných prídavkov štát prispieva rodičom na deti aj cez daňový bonus. Daňový bonus na rozdiel od prídavkov dostávajú len rodičia, ktorí pracujú.
Bonus poberá len jeden z rodičov a nárok naň má rodič,
ktorý vlani zarobil aspoň 48 600 korún. Ak si bonus chce uplatniť rodič,
ktorý podniká, nesmie byť vo svojom podnikaní v strate.
Zamestnanci dostávajú bonus každý mesiac. Vo výplate sa im to
prejavuje tak, že im zamestnávateľ o sumu bonusu znížuje daň. V čistom im preto príjem stúpne. Od júla je daňový bonus 19,32 € (582
Sk) na jedno dieťa.
Podnikatelia nedostávajú bonus mesačne, ale uplatnia si ho až v
nasledujúcom roku pri podaní daňového priznania.
Doklady na priznanie bonusu
Na priznanie bonusu je potrebný niektorý z
týchto dokladov:
- kópia rodného listu dieťata alebo výpis z
rodného listu,
- potvrdenie školy, že dieťa žije s daňovníkom
v domácnosti a študuje,
- potvrdenie úradu práce o poberaní prídavkov
na dieťa,
- potvrdenie úradu práce, že dieťa žije s
daňovníkom v domácnosti a neštuduje ani nepracuje pre chorobu alebo úraz.
Nárok na daňový bonus rodič stratí, ak:
- v zamestnaní či podnikaní nezarobil aspoň 48
600 korún,
- bol ako podnikateľ v strate,
- vek dieťaťa presiahne 25 rokov,
- dieťa nedokončí štúdium a začne pracovať,
- dieťa doštuduje,
- dieťa nežije s rodičom v spoločnej
domácnosti,
- dieťa zomrie.
Ďalšie pravidlá pre poskytnutie bonusu
- Suma 48 600
korún platí pre vznik nároku na daňový bonus aj v prípade, ak bol rodič
zamestnaný a zároveň aj podnikal, pričom však túto sumu musí dosiahnuť
buď v podnikaní alebo zamestnaní, nie súčtom príjmov z týchto dvoch činností.
- Ak aspoň v jednej z týchto činností
nedosiahol požadovanú sumu, nárok na bonus rodič nezíska.
- Na bonus majú nárok aj ľudia s vysokými
príjmami - tzv. milionárska daň neodoberá ani neznižuje nárok na detský daňový
bonus.
- Bonus dostáva vždy len jeden z rodičov.
Nedoplatky na odvodoch za zamestnancov možno riešiť splátkami
19. 3. 2009
Ak sa firma pre krízu dostane do finančných problémov a má nedoplatky na odvodoch za svojich zamestnancov, nie je to neriešiteľný problém. Základným pravidlom je: Komunikovať bezodkladne so Sociálnou i zdravotnými poisťovňami!
Situáciu nemožno nechať len tak, sama sa nevyrieši.
Treba tieto inštitúcie osloviť, aby sa spoločne hľadali možnosti riešenia.
Sociálna poisťovňa aj zdravotné poisťovne sú zväčša
ochotné sa s neplatičmi dohodnúť na splatení dlhu po častiach. Každý prípad
neplatičov však posudzujú osobitne. Zákon
dáva poisťovniam možnosť povoliť splátky, neukladá im to ako povinnosť.
Komunikáciu s poisťovňami netreba podceňovať. Môže
zohrať úlohu pri rozhodovaní o splátkovom
kalendári. Pod drobnohľadom je platobná schopnosť neplatičov, teda
schopnosť pravidelne platiť splátky. Splátky poisťovňa povolí vtedy, ak dôvodne
možno predpokladať, že neplatič bude schopný svoje záväzky voči poisťovni
zaplatiť v období nie dlhšom ako deväť mesiacov.
Ak ste neplatili odvody, o splátkový kalendár
musíte poisťovňu požiadať. Žiadosť
treba podať písomne na pobočke poisťovne, alebo zaslať poštou. Dlh treba podľa
zákona splatiť najneskôr do deviatich mesiacov. Výška splátok a ich frekvencia
budú závislé na dohode s konkrétnou poisťovňou. Pri povolení splátok sa
zohľadňuje výška záväzku platiteľa poistného a
výška preddavkov na poistnom. Výška splátok nie je zákonom stanovená,
dôležité je dlh vyrovnať do zákonom stanovených deviatich mesiacov.
Na báze individuálneho prístupu k neplatičom odvodov
má možnosť dohodnúť splátkový kalendár odvodov aj Sociálna poisťovňa. Treba s
ňou tiež komunikovať okamžite a navštíviť najbližšiu pobočku Sociálnej
poisťovne v regióne.