Poskytovanie služieb a predaj tovaru na diaľku
31. 3. 2021
V novom ustanovení § 14 zákona o DPH je ustanovená definícia pojmov „predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie“ a „predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov“.
Oba tieto spôsoby dodaní tovarov iných, ako sú nové dopravné prostriedky alebo tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou, uskutočnených pre nezdaniteľné osoby, respektíve zdaniteľné osoby alebo nezdaniteľné právnické osoby, ktorých nadobudnutia tovaru z iného členského štátu nepredstavujú predmet dane, sa vyznačujú tou skutočnosťou, že odoslanie alebo preprava dodávaných tovarov začína v inom členskom štáte, ako je členský štát usadenia kupujúceho (predaj tovaru na diaľku na území EÚ) alebo v treťom štáte (predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov) a že do tohto odoslania alebo prepravy tohto tovaru priamo alebo nepriamo zasahuje zdaniteľná osoba, ktorá je dodávateľom tovaru. Pre tieto spôsoby dodaní tovaru je osobitne určené miesto dodania, ktoré sa odchyľuje od základného pravidla miesta dodania tovaru spojeného s jeho prepravou, upraveného v § 13 ods. 1 písm. a) zákona.
V prípade predaja tovaru na diaľku miestom dodania tovaru je členský štát skončenia odoslania alebo prepravy tovaru, okrem prípadov, kedy je miesto dodania tovaru podľa § 16a v členskom štáte, v ktorom sa začína odoslanie alebo preprava tovaru.
Pri predaji tovaru na diaľku, ktorý je dovážaný z územia tretích štátov, sa miesto dodania určuje v závislosti od skutočnosti, či je členský štát dovozu zhodný s členským štátom skončenia odoslania alebo prepravy. Ak tomu tak nie je, miestom dodania tovaru je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava ku kupujúcemu skončí.
V prípade, že sa tovar predáva na diaľku a dováža sa do toho istého členského štátu, ako je členský štát skončenia odoslania alebo prepravy, miesto dodania tovaru je v tomto členskom štáte len v prípade, že dodávateľ uplatňuje na takéto predaje tovaru osobitnú úpravu podľa § 68c. Ak dodávateľ na takéto dodania osobitnú úpravu nepoužije, miesto dodania sa určí podľa základného pravidla upraveného v § 13 ods. 1 písm. a) zákona a daň sa vyberie výlučne pri dovoze tovaru.
Z uplatňovania osobitného miesta dodania tovaru boli vylúčené tie tovary, na ktoré sa uplatňuje osobitná úprava podľa § 66 zákona, keďže v tomto prípade je mechanizmus uplatňovania DPH úplne odlišný.
Predaje tovaru na diaľku sú v značnom rozsahu uskutočňované využitím elektronických rozhraní, ktoré tieto dodania uľahčujú, pričom zdaniteľná osoba, ktorá prevádzkuje uvedené rozhrania, sa v niektorých prípadoch môže považovať v súlade s navrhovaným § 8 ods. 7 za osobu, ktorá tieto tovary od dodávateľa prijala a sama ich kupujúcemu dodala. Práve pre tieto prípady na účely jednoznačného určenia je od 1. 7. 2021 ustanovené pravidlo, ktoré z týchto dvoch po sebe idúcich dodaní toho istého tovaru, ktorý je ale predmetom len jediného odoslania alebo prepravy z iného štátu, ako je členský štát kupujúceho, je dodaním tovaru spojeným s odoslaním alebo prepravou ustanovenému kupujúcemu. Dodanie, ktorému sa odoslanie alebo preprava tovaru priradí, tak bude spĺňať podmienku pre predaj tovaru na diaľku.
K
Živnostníci a dohodári sú druhá kategória
4. 3. 2015
Ešte prednedávnom platilo, že zamestnať dohodára je výhodné, pretože sa platia len symbolické odvody.
Od roku 2013 sa za dohodárov platia odvody rovnako ako za zamestnanca v pracovnom pomere. A v tomto čase sa znížili zdravotné odvody, ale len zamestnancom v pracovnom pomere. Namiesto dohodára s odmenou 140 eur mesačne je dnes oveľa výhodnejšie zamestnať zamestnanca na pracovnú zmluvu, napríklad na pätinový úväzok, ktorého príjem by bol 140 eur mesačne. Z tohto pracovného pomeru sa neplatia žiadne zdravotné odvody.
Zamestnávateľ môže ušetriť 14 eur mesačne a zamestnanec má oproti dohodárovi vyšší čistý príjem.
Živnostníci naopak môžu len snívať o nejakej odpočítateľnej položke a nižších odvodoch. Naopak ako každý rok sa im opäť zdvihol minimálny základ. A kto odvody platí podľa daňového priznania, tomu sa znížil koeficient a znova má vyšší vymeriavací základ. Každý živnostník tak odvádza do poisťovní viac ako vlani.
Zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení
26. 2. 2015
Novelou zákona o sociálnom poistení sa má od začiatku júla tohto roka na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Pre ľudí, ktorí počas života získali 30 rokov dôchodkového poistenia, by mal minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa má zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o dva percentuálne body a od 40 rokov o tri percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia budúci rok predstavovala 340,8 eura.
Poberateľ minimálnej penzie po zavedení najnižšieho možného dôchodku už nebude odkázaný na to, aby žiadal úrad práce a sociálnych vecí o dávku v hmotnej núdzi. Suma minimálneho dôchodku má byť v jednotlivých prípadoch o približne 10 eur až 23 eur vyššia, ako je v súčasnosti súčet sumy dôchodku a dávky v hmotnej núdzi, na ktorú má penzista nárok. Sumy minimálneho dôchodku sa majú každoročne valorizovať k 1. januáru, a to podľa vývoja životného minima. Nárok na minimálny dôchodok má podľa návrhu rezortu práce vzniknúť dovŕšením dôchodkového veku s obdobím dôchodkového poistenia aspoň 30 rokov poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, ktorý je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom a invalidného dôchodku bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Minimálnu penziu by malo v tomto roku dostávať približne 75-tisíc poberateľov dôchodkových dávok. Zavedenie minimálneho dôchodku si má v druhom polroku tohto roka vyžiadať 16,4 mil. eur a v roku 2016 majú náklady predstavovať 31 mil. eur.
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
26. 2. 2015
Účelom vládneho návrhu zákona je reagovať na novú situáciu, ktorá vznikla od 1. januára 2015 po spustení výplatnej fázy dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia Aj vzhľadom na výšku dôchodkov, ktoré sú sporiteľom za ich nasporené sumy ponúkané, je v súčasnosti účasť v II. pilieri pre istú skupinu sporiteľov nevýhodná.
Vládny návrh zákona umožňuje sporiteľom v II. pilieri prehodnotiť svoje rozhodnutie a vystúpiť z tohto systému v období od 15. marca 2015 do 15. júna 2015. Obdobne ako pri predchádzajúcich otvoreniach II. piliera, bude týmto zákonom umožnený aj vstup do II. piliera. Sporiteľ, ktorý sa rozhodne vystúpiť z II. piliera, musí Sociálnej poisťovni doručiť písomné oznámenie, ktorého súčasťou je prejav vôle, aby mu zaniklo právne postavenie sporiteľa. Sociálna poisťovňa o doručení tohto písomného oznámenia informuje sporiteľovu dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Tá následne prevedie sporiteľovu nasporenú sumu tvorenú z povinných príspevkov vrátane výnosu z týchto príspevkov na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. V prípade, že si sporiteľ platil dobrovoľné príspevky, nasporená suma tvorená z týchto príspevkov vrátane výnosu mu bude vyplatená.
Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti
26. 2. 2015
Cieľom predloženého návrhu je precizovanie ustanovení v súvislosti s vyberaním úhrad zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od poistencov. Na základe aplikačnej praxe sa navrhuje jednoznačne určiť súčasti zdravotného výkonu.
Taktiež sa ustanovuje, za čo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie vyberať úhradu od poistenca a čím nesmie podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Oproti doterajšej právnej úprave sa ustanovuje, že zdravotné výkony poskytované pri liečbe choroby uvedenej v zozname chorôb a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pri ktorých môže poskytovateľ požadovať úhradu, bude schvaľovať príslušný vyšší územný celok. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže požadovať úhradu za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti, len ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti túto zdravotnú starostlivosť poskytne do desiatich pracovných dní od objednania. Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti môže požadovať od poistenca úhradu za nadštandardný pobyt len v prípade, ak poistenec o nadštandardný pobyt písomne požiadal.