Pomoc v hmotnej núdzi
14. 8. 2023
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, sa ustanovila z dôvodu potreby úpravy nastavenia a výšky príspevku na bývanie a potreby skoršej valorizácie súm pomoci v hmotnej núdzi.
Predmetné opatrenia môžu v aktuálnej situácii čiastočne zmierniť nepriaznivé následky inflácie na najodkázanejšie skupiny obyvateľov. Na neadekvátnu výšku a nastavenie príspevku na bývanie dlhodobo upozorňuje široká odborná verejnosť. Vzhľadom na súčasnú energetickú a inflačnú krízu môže toto opatrenie výrazne pomôcť nízkopríjmovým domácnostiam udržať si primerané bývanie. Dochádza k rozčleneniu príspevku na bývanie na viac úrovní a zároveň zvyšuje sa jeho výška, čím sa jednak zvýši disponibilný príjem domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a zároveň sa zvýši počet týchto domácností. Zároveň sa dočasne upravil valorizačný mechanizmus súm pomoci v hmotnej núdzi, a to tak, že predmetné sumy a koeficienty sa budú valorizovať už od 1. októbra 2023 a nie od 1. januára 2024. Cieľom je pokrytie zvýšených výdavkov na bývanie, energie, stravu, základného vybavenia a potrieb pre dieťa z dôvodu zvýšenej miery inflácie, ktorú spôsobili ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 a taktiež vojnový konflikt na Ukrajine. V nadväznosti na zvýšenie súm pomoci v hmotnej núdzi sa v záujme zachovania účelu inštitútu minimálneho dôchodku žiada opätovne nastaviť hodnoty odvodené od sumy životného minima. Minimálny dôchodok slúži na zabezpečenie príjmu poberateľa starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku za splnenia zákonom definovaných podmienok v takej sume, aby poberateľ dôchodku nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
K
Brusel pre drahé energie odporúča aj Slovensku nové dane
21. 4. 2022
Cenové stropy, dočasné oslobodenie od energetickej dane alebo zníženie jej sadzby či poukážky a dotácie pre spotrebiteľov a podniky. Takéto okamžité opatrenia navrhovala Európska komisia vlani v októbri členským štátom. Kompenzovať nimi mali vysoké ceny energií, ktoré zasiahli odberateľov, a najviac tých zraniteľných.
Únia odporúčala tieto kroky financovať z príjmov z aukcií emisných kvót, odvodov a daní z cien energie, ako aj environmentálnych daní. Prešlo pol roka a trhové i maloobchodné ceny sú teraz ešte vyššie. V dôsledku vojny na Ukrajine sa dnes elektrina na dennom trhu pohybuje na 200 eurách za megawatthodinu, v októbri to bolo okolo 150 eur. Aj preto prišla Únia s novým plánom – REpowerEU.
V
Krajniak s daňou narazil na SaS aj firmy
19. 4. 2022
Nebolo to tak dávno, čo vláda prišla s nápadom dodatočného zdaňovania. Konkrétne išlo o návrh Igora Matoviča a Richarda Sulíka zdaniť nadmerný zisk Slovenských elektrární z atómových zdrojov.
Takzvanou jadrovou daňou chceli ministri vykryť rekordné ceny energií, ktoré trápia domácnosti i podniky. Zaťaženie by sa však dotklo len jedného subjektu a Slovenské elektrárne ostro argumentovali, že by im to akurát spôsobilo bankrot, preto vláda tento daňový nápad nakoniec opustila.
V
Prvá pomoc pomohla udržať množstvo pracovných miest
8. 4. 2022
Prvá pomoc bola úspešná, vďaka nej sa podarilo udržať množstvo pracovných miest. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva financií na základe výsledkov analýzy Inštitútu finančnej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze .
Analýza hodnotila efektivitu Prvej pomoci poskytovanej štátom pre podnikateľov a firmy počas pandémie. Do systému Prvej pomoci bolo na Slovensku investovaných do decembra 2021 takmer 2,2 miliardy eur, z toho v prvej vlne pandémie 481 miliónov eur.
Najvyšší počet podporených firiem bol podľa rezortu financií zo sektorov obchod, priemysel, ubytovacie a stravovacie zariadenia. Z hodnotenia tiež vyplýva, že najefektívnejším nástrojom bol tzv. kurzarbeit. Táto forma pomoci bola najúčinnejšia pre menšie zatvorené prevádzky a pre veľké firmy nad 250 zamestnancov.
Príspevky zabránili prepúšťaniu najmä v prípade, ak boli poskytnuté čo najskôr a na dlhšiu dobu ako dva mesiace. "Firmy, ktoré dostali pomoc počas prvých dvoch mesiacov pandémie a poberali ju najmenej tri mesiace, prepúšťali pri všetkých opatreniach v priemere menej ako firmy, ktoré pomoc dostali neskôr a trvala kratšie. Vplyv opatrení na prepúšťanie klesá a stráca na význame, ak bola pomoc poskytnutá neskôr a na kratšie obdobie," priblížilo Ministerstvo financii.
V
Náhradná starostlivosť o dieťa
5. 4. 2022
Cieľom novely zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa je zvýšiť záujem o náhradnú starostlivosť, tak väčších súrodeneckých skupín ako aj zdravotne znevýhodnených detí, a to úpravou opakovaných príspevkov náhradným rodičom a podporou náhradných rodín.
Záujem budúcich potenciálnych náhradných rodičov o väčšie súrodenecké skupiny ako aj o deti so zdravotným znevýhodnením je veľmi nízky, pretože starostlivosť o takéto deti je omnoho náročnejšia. Zmenou zákona štát podporí náhradné rodiny, ktoré sa napriek náročnej starostlivosti rozhodnú starať o väčšie súrodenecké skupiny, resp. deti so zdravotným znevýhodnením.
Doteraz sa opakovaný príspevok náhradnému rodičovi zvyšoval len v prípade, že sa staral o tri a viac detí, ktoré sú súrodenci, a to len v rovnakej sume bez ohľadu na to, o koľko súrodencov sa náhradný rodič stará. Zmenou sa zvýšenie opakovaného príspevku náhradnému rodičovi poskytovať bude už aj pri starostlivosti o dvoch súrodencov a je odstupňované v závislosti od počtu súrodencov. Týmto sa podporia nie len náhradné rodiny, ktoré sa starajú o takéto súrodenecké skupiny, ale aj zachovávanie súrodeneckých väzieb.
Náhradný rodič, ktorý sa stará o dieťa, ktoré je zdravotne znevýhodnené a považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, má nárok na osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi. Tento sa v súčasnosti poskytuje v sume 0,8-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t. j. vychádzajúc z predpokladanej valorizácie platných súm životného minima od 1. 7. 2022 v sume 83 eur. S ohľadom na to, že starostlivosť o deti s ťažkým zdravotným postihnutím je mimoriadne náročná a s cieľom, aby jej takéto deti mali väčšiu šancu získať náhradnú rodinu, sa novelou zákona zvyšuje tento príspevok až o dvojnásobok súčasnej sumy, teda na sumu 2,4-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t. j. vychádzajúc z predpokladanej valorizácie platných súm životného minima od 1. 7. 2022 249 eur. V súčasnosti je v systéme 60 detí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú zverené do náhradnej starostlivosti, a náhradným rodičom sa na ne poskytuje osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi.
K