Poľsko očakáva miliardy z mimoriadnej dane v energetike
26. 9. 2022
Poľsko očakáva, že získa 13,5 miliardy zlotých (2,84 miliardy eur) z mimoriadnej dane pre energetické spoločnosti. A tieto peniaze sa použijú na kompenzáciu vplyvu rastúcich účtov na domácnosti. Vyhlásil to v sobotu (24. 9.) neskoro večer podpredseda poľskej vlády Jacek Sasin, ktorý stojí tiež na čele ministerstva štátneho majetku. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Ruská invázia na Ukrajinu spustila globálnu energetickú krízu, ktorá vyhnala účty za energiu do závratných výšok. Mnohé domácnosti tak majú problémy zvládnuť tieto vysoké náklady.
Sasin na sociálnej sieti Twitter napísal, že v piatok 23. septembra poslal premiérovi Mateuszi Morawieckému návrh riešenia, ktoré sa týka zdaňovania mimoriadnych ziskov spoločností, a to ako súkromných, tak štátnych.
"Odhadovaný rozpočtový príspevok je 13,5 miliardy PLN, ktoré vynaložíme na zmiernenie vplyvu rastúcich cien energií," uviedol.
Premiér Morawiecki opakovane povedal, že nadmerné zisky firiem zo stúpajúcich cien energií by mali ísť na pomoc spotrebiteľom. A vyzval na zmenu v celom sektore.
Upozornil, že cena za dodávku elektriny v Poľsku v budúcom roku na komoditnej energetickej burze je stanovená na základe ceny uhlia v Holandsku, a nie ceny uhlia, ktoré nakupujú elektrárne od poľských baní. "Nesúhlasíme s tým," napísal premiér v sobotu v príspevku na sociálnej sieti Facebooku.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Opatrenia v oblasti dane z príjmov, ktorých aplikácia sa zrušuje k 30. septembru 2020
30. 9. 2020
Aj v oblasti dane z príjmov dochádza po novele zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov k zrušeniu niektorých opatrení.
§ 21 - daňové priznanie k dani z príjmov - posun lehoty na podanie daňového priznania pre fyzické osoby a právnické osoby, daňové priznanie sa podá a daň sa zaplatí do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie
§ 22 - opatrenie v oblasti dane z príjmov:
- poukázanie a použitie podielu zaplatenej dane z príjmov odklad, vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane u daňovníka, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie (pričom lehota na podanie uplynie počas obdobia pandémie), môže daňovník podať do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení mimoriadnej situácie,
- poukázanie a použitie podielu zaplatenej dane z príjmov, potvrdenie o zaplatení dane - zamestnávateľ je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely asignácie dane najneskôr do 15. dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie,
- poukázanie a použitie podielu zaplatenej dane z príjmov, zverejnenie špecifikácie podielu zaplatenej dane - podmienka zverejnenia špecifikácie použitia podielu zaplatenej dane prijímateľom sa považuje za splnenú, ak takúto špecifikáciu prijímateľ zverejní do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie,
- poukázanie a použitie podielu zaplatenej dane z príjmov, poukázanie podielu zaplatenej dane správcom dane prijímateľovi - správca dane poukáže prijímateľovi podiel zaplatenej dane do troch mesiacov po lehote na podanie daňového priznania podľa lex korona - ktorou je koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie,
§ 23 - daňovník je povinný podať oznámenie o zrazení a odvedení dane z príjmov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie a v rovnakej lehote je povinný daň z príjmov aj odviesť,
§ 24 - hlásenie a ročné zúčtovanie, posun lehoty na podanie hlásenia, posun lehoty na vykonanie ročného zúčtovania a doručenia dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní,
§ 24a - preddavky na daň z príjmov, neplatenie preddavkov pri poklese tržieb o 40 % a viac, vrátenie rozdielu na preddavkoch platených vo vyššej sume ako vyplývajú z daňového priznania.
Štát vyberie na daniach o pol miliardy viac
25. 9. 2020
Do kasy sa tento rok prileje viac peňazí z DPH, ale aj z príjmov fyzických osôb.
Dobré správy pre ekonomiku znamenajú aj dobré správy pre štátnu kasu. A nová makroprognóza z dielne Inštitútu pre finančnú politiku ministrovi financií Eduardovi Hegerovi priniesla viacero dôvodov na radosť. Riaditeľ inštitútu Eduard Hagara pre HN potvrdil, že daňová prognóza, na ktorej aktuálne pracujú, bude výrazne revidovaná – smerom nahor.
Ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu
23. 9. 2020
Hlavným cieľom novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je transpozícia smernice o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice, ktorá sleduje ochranu finančného systému a posilnenie mechanizmu zavedeného na predchádzanie legalizácii príjmu z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v rámci Európskej únie.
Zákon reviduje existujúce pravidlá zamerané na predchádzanie legalizácii a financovaniu terorizmu a jeho cieľom je vo všeobecnosti zlepšiť prístupnosť k registru konečných užívateľov výhod prijať prísnejšie opatrenia na zníženie rizík legalizácie a financovania terorizmu spojených s anonymnými predplatenými nástrojmi, monitorovať neobvyklé obchodné operácie vykonávané prostredníctvom virtuálnej meny a sprecizovať postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene informácií s príslušnými orgánmi členských štátov potrebných pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie a financovania terorizmu.
S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú virtuálne meny, ustanovuje sa medzi povinné osoby zaradiť subjekty poskytujúce služby spojené s virtuálnymi menami, pričom podmienkou poskytovania uvedených služieb bude získanie živnostenského oprávnenia. Z dôvodov právnej istoty sa doplnili definície virtuálnej meny, poskytovateľa služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny. Právna úprava si v tejto súvislosti vyžiadala aj zmenu zákonov uvedených v ďalších článkoch zákona.
Rozširuje sa okruh politicky exponovaných osôb o osoby s celoštátnym alebo regionálnym významom, na základe čoho sa medzi politicky exponované osoby budú zaraďovať napr. predstavitelia územnej samosprávy, resp. funkcionári prokuratúry. Pre zjednodušenie procesu identifikácie politicky exponovaných osôb sa tiež zavádza povinnosť vytvoriť a viesť oficiálny zoznam významných verejných funkcií v podmienkach Slovenskej republiky, ktorý bude verejne dostupný na webovej stránke finančnej spravodajskej jednotky.
Vzhľadom na identifikované nízke riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu sa doplnili možnosti zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi za splnenia ustanovených podmienok pri dlhodobom investičnom sporení a pri poskytovaní platobnej iniciačnej služby, pri ktorej už bola vykonaná identifikácia klienta.
Zákon spresňuje prístup do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (tzv. register konečných užívateľov výhod), pričom údaje o konečnom užívateľovi výhod budú verejne prístupné. Takisto sa ustanovuje povinnosť povinných osôb a príslušných orgánov ohlasovať zdrojovým registrom všetky nezrovnalosti, ktoré zistia medzi informáciami o vlastníckych právach dostupných v tomto registri a informáciami o vlastníckych právach, ktoré budú mať k dispozícii.
Precizuje sa tiež spôsob a postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene informácií s príslušnými orgánmi v rámci medzinárodnej spolupráce, upravuje sa situácia, kedy má povinná osoba pobočku na území tretieho štátu ktorého právne predpisy nedovoľujú vykonávanie rovnocenných opatrení, explicitne sa zavádza povinnosť poskytovať výsledky národného hodnotenia rizík Európskej komisii, európskym orgánom dohľadu, resp. ostatným členským štátom a povinným osobám.
S cieľom obsahovo a systematicky previazať zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a zákon o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) sa explicitne ustanovuje prelomenie mlčanlivosti notárov na účely predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu aj v Notárskom poriadku.
Zmeny v sociálnom poistení
23. 9. 2020
Z dôvodu potreby operatívnej úpravy podmienok nároku na pandemické ošetrovné sa ustanovilo, aby zákon, ktorým sa mení zákon o sociálnom poistení schválený 17. 9. 2020, nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia.
Návrh vládnej novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov reflektuje potrebu jednoznačného ustanovenia podmienok nároku na pandemické ošetrovné v školskom roku 2020/2021.
V súlade s vyššie uvedeným sa ustanovilo, že v čase riadne prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu, t.j. neobmedzenej prevádzky škôl a predškolských zariadení, pandemické ošetrovné nepatrí v prípadoch, kedy by zákonný zástupca dieťaťa neprejavil záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese v predškolskom zariadení alebo v škole z dôvodu obavy o jeho zdravie, resp. v prípade, ak dieťa nie je možné do predškolského zariadenia alebo školy umiestniť z kapacitných dôvodov (takáto možnosť aktuálne neexistovala).
V zmysle tohto zákona má mať zákonný zástupca aj naďalej nárok na pandemické ošetrovné v prípadoch, kedy počas trvania krízovej situácie budú predškolské zariadenia, školy alebo ich časti (napr. konkrétne triedy) uzatvorené na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Za účelom zníženia administratívnej záťaže sa tiež zmenil systém overovania podmienok nároku na pandemické ošetrovné, a to tak, že príslušný okresný úrad bude poskytovať informácie Sociálnej poisťovni len o deťoch, ktoré sa nezúčastňujú výchovno-vzdelávacieho procesu.