Podpora rodiny prostredníctvom poradenstva
25. 6. 2021
Na Slovensku je dlhodobo identifikovaná medzera v oblasti podpory rodiny najmä v poskytovaní bezplatného a dostupného odborného, osobitne psychologického poradenstva pre jednotlivcov a rodiny.
V súčasnej náročnej situácii rodín sa táto potreba ešte viac zvýraznila a je nevyhnutné utvoriť podmienky na realizáciu opatrení, konkrétne cielených projektov zameraných na poskytovanie bezplatného poradenstva zameraného na prevenciu vzniku duševných porúch vrátane psychologického poradenstva a iného odborného poradenstva pre jednotlivcov a rodiny.
Na rozdiel od bezplatných dlhových poradní, ktoré na Slovensku nemajú históriu, má Slovensko dlhodobú históriu a dobré skúsenosti v rozmanitých poradensko-psychologických systémoch v rôznych oblastiach (rezort školstva, zdravotníctva, atď.), vrátane manželského a predmanželského poradenstva, či poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu. Napriek zrejmému pozitívu v prospech ochrany detí ostáva systémovo nedoriešená oblasť prevencie duševných chorôb vrátane odborného, najmä psychologického poradenstva pre jednotlivcov a rodiny, ktoré nie sú klientmi orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, teda poradenstva pre každého jednotlivca, rodinu, rodičov, manželov - klienta, ktorý potrebuje pomoc a hľadá spôsoby, ako sa orientovať vo svojich problémoch, ktorý sa cíti nekomfortne v dôsledku osobnostného, sociálneho a spoločenského rozpoloženia. Zjednodušene povedané poradenstvo pre klientov, ktorí cítia, že potrebujú pomôcť, o pomoc sa uchádzajú z vlastného rozhodnutia a odborná pomoc im je nedostupná o.i. aj z finančných dôvodov. Osobitne je treba zdôrazniť, že cieľom nie je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale poskytovanie psychologického a iného odborného poradenstva zdravej populácii, čo je vyjadrené tak cieľovou skupinou (jednotlivec a rodina – t. j. nie pacient), ako aj samotným preventívnym zameraním (účelom je duševným chorobám predchádzať nie ich liečiť, resp. poskytovať následnú starostlivosť).
Významným dôvodom zmeny je, že aktuálna pandemická situácia ešte viac zdôraznila absenciu poradenstva ako prevencie duševných porúch. Odborníci z oblasti duševného zdravia upozorňujú na dôsledky sociálnej izolácie, straty zamestnania, samotného ochorenia COVID-19, rôznych foriem prežívania aktuálnej situácie (obavy, strach stres...) na duševné zdravie.
Vzhľadom na pretrvávajúcu pandemickú situáciu je potrebné aj v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny hľadať všetky možnosti na utváranie podmienok na rozvoj dôležitého a zároveň nedostatkového opatrenia podporujúceho zvládnutie dôsledkov pandémie na jednotlivcov a rodiny, ktoré posilní skorú prevenciu duševných porúch a celkovo duševného zdravia - bezplatného poradenstva zameraného na prevenciu vzniku psychických porúch.
Navrhovanou právnou úpravou bude Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny umožnené utvárať podmienky na poskytovanie bezplatného dlhového poradenstva a bezplatného poradenstva (vrátane psychologického) jednotlivcovi a rodine zameraného na prevenciu vzniku duševných porúch.
K
Spokojný s platom učiteľa je každý šiesty učiteľ
8. 10. 2012
Na Slovensku zarába učiteľ o štvrtinu menej ako jeho kolega v Česku.
S prácou je na Slovensku spokojných 47 percent učiteľov, s platovým ohodnotením je spokojných len 15 percent učiteľov.
Slovenskí pedagógovia zarábajú priemerne o 25 percent menej ako ich kolegovia v Českej republike.
Brusel môže posudzovať dane, platy a dôchodky
5. 10. 2012
Ak bude návrh štátneho rozpočtu Slovenska postavený na nereálnych príjmoch či podhodnotených výdavkoch, Európska komisia ho neumožní schváliť.
Aby sa zabránilo vysokým deficitom a dlhom, Brusel môže od vlády požadovať vyššie dane, menšie platy pre štátnych zamestnancov či nižšie penzie. Takéto zásahy zatiaľ komisia uplatňuje len pre krajiny, ktoré čerpajú pomoc, ako Grécko, Írsko, Portugalsko a Španielsko.
Po novom však chce Brusel hovoriť do rozpočtov všetkých 17 krajín eurozóny.
Každý dvadsiaty zamestnanec zaplatil vlani milionársku daň
5. 10. 2012
Milionárska daň obohatila vlani rozpočet štátu o takmer 26 miliónov eur.
Každý dvadsiaty človek, ktorý pracoval na plný úväzok, zaplatil vlani milionársku daň. Daň sa týka ľudí, ktorí mesačne v hrubom zarobia vyše 1773 eur.
Vtedy sa začne postupne znižovať nezdaniteľná časť základu dane.
Oprava zmien v sociálnom poistení
3. 10. 2012
Poslanci chcú presadiť, aby sa do obdobia 90 dní trvania nemocenského poistenia započítavali len obdobia, za ktoré sa skutočne platí poistné na nemocenské poistenie
Navrhujú nový spôsob určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na výpočet nemocenskej dávky z dôvodu, aby ľudia pracujúci na dohody nemali počas prvých 90 dní nemocenskú dávku vypočítanú zo základu, ktorý bude vyšší ako ich skutočný zárobok.
Skutočný príjem na určenie výšky nemocenských dávok zamestnancov, najmä dohodárov, môže byť podľa vládnej novely zákona nižší, ako pravdepodobný vymeriavací základ určený zákonom o sociálnom poistení.