Podpora rodiny prostredníctvom poradenstva
25. 6. 2021
Na Slovensku je dlhodobo identifikovaná medzera v oblasti podpory rodiny najmä v poskytovaní bezplatného a dostupného odborného, osobitne psychologického poradenstva pre jednotlivcov a rodiny.
V súčasnej náročnej situácii rodín sa táto potreba ešte viac zvýraznila a je nevyhnutné utvoriť podmienky na realizáciu opatrení, konkrétne cielených projektov zameraných na poskytovanie bezplatného poradenstva zameraného na prevenciu vzniku duševných porúch vrátane psychologického poradenstva a iného odborného poradenstva pre jednotlivcov a rodiny.
Na rozdiel od bezplatných dlhových poradní, ktoré na Slovensku nemajú históriu, má Slovensko dlhodobú históriu a dobré skúsenosti v rozmanitých poradensko-psychologických systémoch v rôznych oblastiach (rezort školstva, zdravotníctva, atď.), vrátane manželského a predmanželského poradenstva, či poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu. Napriek zrejmému pozitívu v prospech ochrany detí ostáva systémovo nedoriešená oblasť prevencie duševných chorôb vrátane odborného, najmä psychologického poradenstva pre jednotlivcov a rodiny, ktoré nie sú klientmi orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, teda poradenstva pre každého jednotlivca, rodinu, rodičov, manželov - klienta, ktorý potrebuje pomoc a hľadá spôsoby, ako sa orientovať vo svojich problémoch, ktorý sa cíti nekomfortne v dôsledku osobnostného, sociálneho a spoločenského rozpoloženia. Zjednodušene povedané poradenstvo pre klientov, ktorí cítia, že potrebujú pomôcť, o pomoc sa uchádzajú z vlastného rozhodnutia a odborná pomoc im je nedostupná o.i. aj z finančných dôvodov. Osobitne je treba zdôrazniť, že cieľom nie je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale poskytovanie psychologického a iného odborného poradenstva zdravej populácii, čo je vyjadrené tak cieľovou skupinou (jednotlivec a rodina – t. j. nie pacient), ako aj samotným preventívnym zameraním (účelom je duševným chorobám predchádzať nie ich liečiť, resp. poskytovať následnú starostlivosť).
Významným dôvodom zmeny je, že aktuálna pandemická situácia ešte viac zdôraznila absenciu poradenstva ako prevencie duševných porúch. Odborníci z oblasti duševného zdravia upozorňujú na dôsledky sociálnej izolácie, straty zamestnania, samotného ochorenia COVID-19, rôznych foriem prežívania aktuálnej situácie (obavy, strach stres...) na duševné zdravie.
Vzhľadom na pretrvávajúcu pandemickú situáciu je potrebné aj v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny hľadať všetky možnosti na utváranie podmienok na rozvoj dôležitého a zároveň nedostatkového opatrenia podporujúceho zvládnutie dôsledkov pandémie na jednotlivcov a rodiny, ktoré posilní skorú prevenciu duševných porúch a celkovo duševného zdravia - bezplatného poradenstva zameraného na prevenciu vzniku psychických porúch.
Navrhovanou právnou úpravou bude Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny umožnené utvárať podmienky na poskytovanie bezplatného dlhového poradenstva a bezplatného poradenstva (vrátane psychologického) jednotlivcovi a rodine zameraného na prevenciu vzniku duševných porúch.
K
Zamestnanecká prémia
23. 11. 2009
Maximálnu výšku zamestnaneckej prémie 157,04 € budú môcť využiť tí zamestnanci, ktorí zarábajú od polovice minimálnej mzdy do výšky minimálnej mzdy.
Minimálna mzda sa od januára 2010 zvyšuje o 4,1 % na 307,7 €.
Pre ľudí, ktorých zárobky budú vyššie ako je táto hranica bude zamestnanecká prémia postupne klesať.
Alternatíva voči predĺženiu obdobia preberania podpory
23. 11. 2009
Ministerstvo pôdohospodárstva ponúka ľuďom bez práce možnosť zamestnať sa pri čistení lesa, stavaní plotov, údržbe lesných ciest či starostlivosti o mladé stromčeky. Považuje to zároveň za alternatívu zníženia narastajúcej nezamestnanosti. Takýmto spôsobom by prácu mohlo nájsť asi 2 500 ľudí.
O tom, či nezamestnaní naozaj pôjdu do lesa, rozhodne až vláda. Tento návrh je alternatívou voči návrhu ministerky práce, ktorá chce predĺžiť obdobie poberania dávky v nezamestnanosti zo šiestich na osem mesiacov.
Rezortu financií sa vyššia suma, ktorá je potrebná na predĺženie podpory poberania podpory, veľmi nepáči. Pri takejto legislatívnej zmene hrozí, že štát bude musieť dotovať Sociálnu poisťovňu nad stanovený rámec.
Rezort práce však okrem predĺženia poberania dávok pripravil aj lacnejšiu verziu – zmiernenie podmienok poberania podpory. Mal by mať na ňu nárok každý, kto sa dostane do evidencie nezamestnaných a v posledných troch rokoch platil minimálne dva roky poistenie v nezamestnanosti. Aktuálne platí, že za posledné štyri roky si musel nezamestnaný platiť aspoň tri roky.
Ktorá alternatíva vo vláde prejde bude závisieť od opatrení, ktoré do 23. novembra pripravia ostatné rezorty (hospodárstva, pôdohospodárstva a výstavby). Podľa slov premiéra je možné pokračovať aj v programe zatepľovania obytných domov či v efektívnejšom využívaní biomasy.
Daňové úľavy pre tretí pilier zostanú
23. 10. 2009
Sporenie v treťom pilieri i naďalej bude podliehať daňovým úľavám. Zoškrtanie daňových úľav z tretieho piliera bolo jednou z možností, ako zlepšiť príjmy mestám a obciam, ktoré pre krízu a pokles výberu daní fungujú na hraniciach svojich možností.
Rezort financií takýto návrh nepredloží a samosprávy sa dohodli, že to nebudú žiadať. Od tejto úvahy obe strany upustili. Samosprávy požadujú od štátu dotáciu minimálne na pokrytie nákladov vynaložených na protikrízové opatrenia.
Vláda obciam už tento rok sľúbila transfer 70 miliónov €, ktoré by mali dostať v najbližších týždňoch.
Ministerstvo meralo administratívnu záťaž podnikateľov
23. 10. 2009
Podnikatelia kritizujú byrokraciu, do ktorej ich nútia zákony. Firmy sa zhodujú, že administratíva im uberá čas aj peniaze a niekedy je nezmyselná. Podľa prieskumu ministerstva hospodárstva, ktorý urobilo medzi tisíckou malých a stredných firiem a živnostníkov, je takmer každé desiate euro administratívnych nákladov zbytočné.
Ministerstvo hospodárstva sľubuje, že zbytočností by malo ubudnúť. Záťaž chce do dvoch rokov znížiť o štvrtinu, čo vyplýva z cieľov Európskej únie.
Zbytočné náklady vznikajú napr. pri duplicitných hláseniach, ktoré by nemuseli byť, ak by úrady boli medzi sebou prepojené. Pomohlo by, keby sa zrušila povinnosť hlásiť preddavky na poistenie či dane, zjednotenie tlačív a termínov, povinnosť hlásiť výkon práce v zahraničí i keď napríklad ide o jednodňovú cestu zamestnanca, povinnosť pracovnej zdravotnej služby v obchodných organizáciách, kde pracovníci nie sú v rizikových podmienkach atď.
Rezervy sú aj v informatizácii verejnej správy, bežne zatiaľ nefunguje zaručený elektronický podpis a pod.
Podnikateľov zaťažujú najmä zákony o dani z príjmu, dani z pridanej hodnoty, o spotrebných daniach, sociálnom a zdravotnom poistení.