Podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane
27. 1. 2023
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového priznania.
Tento druh nezdaniteľnej časti základu dane bolo možné uplatniť prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania dane, eventuálne pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014. V súčasnosti sporitelia sporia v štyroch doplnkových dôchodkových spoločnostiach. Sú nimi UNIQA, d. d. s., Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, NN Tatry-Sympatia, d. d. s., a Stabilita, d. d. s.
Príspevky na DDS si daňovník môže odpočítať od základu dane zisteného z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo z ich úhrnu, a to vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Maximálna výška preukázateľne zaplatených príspevkov, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je v úhrne najviac 180 € ročne.
Na uplatnenie daňovej úľavy je daňovník povinný splniť zákonom ustanovené podmienky:
1. príspevky na DDS musia byť zaplatené na základe „novej“ účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013, resp. na základe „staršej“ účastníckej zmluvy (uzatvorenej do 31. 12. 2013, ktorá bola od 1. 1. 2014 dodatkom zmenená (obsahom zmeny bolo zrušenie dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy), a prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023 aj príspevky, ktoré daňovník zaplatil na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte,
2. daňovník nebude mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení („so starými podmienkami“), ktorá nebude spĺňať zákonom ustanovené podmienky; v prípade, že daňovník bude mať od 1. 1. 2014 uzatvorených viacero účastníckych zmlúv a má záujem o uplatnenie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky na DDS, je potrebné, aby prijal nové podmienky na všetkých jeho uzatvorených zmluvách.
Nárok na zníženie základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené príspevky na DDS, si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
K
Technické zhodnotenie majetku
12. 10. 2015
Podľa § 13 ods. 4 písm. e) postupov účtovania, technické zhodnotenie je dlhodobým hmotným majetkom, ak nie je súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku. Postupy účtovania technické zhodnotenie nedefinujú, ale odvolávajú sa na § 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p.
Podľa tohto zákona technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie.
Majetok tvorí dôležitú súčasť podnikateľskej činnosti účtovnej jednotky, ktorý vyžaduje sústavnú starostlivosť, či už vo forme udržiavania, opráv alebo technického zhodnotenia. V praxi stále pretrváva problém ohľadom účtovania opráv a technického zhodnotenia majetku. Mnohé účtovné jednotky sa snažia zameniť technické zhodnotenie za opravy a to z toho dôvodu, že opravy sa účtujú pri vzniku účtovného prípadu priamo do nákladov, pričom technické zhodnotenie vo väčšine prípadov v závislosti od ocenenia zvyšuje obstarávaciu cenu dlhodobého majetku a do nákladov sa účtuje postupne prostredníctvom odpisov a to aj niekoľko rokov podľa doby odpisovania dlhodobého majetku, na ktorom bolo technické zhodnotenie vykonané.
Ukladanie pokút za účtovníctvo
12. 10. 2015
Ak daňový úrad zistí, že sa účtovná jednotka dopustila týchto správnych deliktov, uloží jej pokutu do výšky 3 000 000 eur (hranica pokuty sa zvyšuje z 1 000 000 eur na 3 000 000 eur).
Správneho deliktu sa účtovná jednotka dopustí aj v prípade, ak
• nevedie účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 zákona, ak právnická osoba nevedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku s výnimkou podľa § 4 ods. 3 zákona; ak fyzická osoba nevedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov;
• poruší ustanovenie § 11 ods. 3 zákona, to zn. ak vykonáva účtovný zápis mimo účtovných kníh, vykonáva účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol a zatajuje a neúčtuje skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva.
Prechodné ustanovenie
Podľa § 38 zákona, na konanie začaté a právoplatne neukončené pred 1. 7. 2015 sa vzťahujú predpisy účinné do 30. 6. 2015, to zn. nové správne delikty a zvýšené hranice pokút sa použijú na konania začaté po 30. 6. 2015 (§ 39l ods. 2 zákona).
Odmeny pri voľbách
24. 9. 2015
Zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou od 1. januára 2016 do § 5 ods. 7 písm. k) zákona o dani z príjmov doplnilo oslobodenie odmien za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie a komisie pre referendum a sčítacieho komisára.
V zmysle uvedeného pri voľbách v roku 2016 už nebudú vyplatené odmeny vyššie uvedeným osobám zdaňované. Tieto odmeny boli zaradené do príjmov zo závislej činnosti samostatne do § 5 ods. 1 písm. j) zákona novelou zákona o dani z príjmov uverejnenou v Zbierke zákonov pod č. 395/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2013 z dôvodu, že nevstupujú do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie, podliehajú iba zdravotným odvodom.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
24. 9. 2015
Novelou zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. v z.n.p.) uverejnenou v Zbierke zákonov SR pod číslom 140/2015 sa v článku III. s účinnosťou od 1. januára 2016 dopĺňa ustanovenie § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
V zmysle uvedeného sa medzi dôchodky, pri poberaní ktorých k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia nevzniká nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (ak je úhrn dôchodkov vyšší ako nezdaniteľná časť), resp. vzniká krátený nárok (ak je úhrn dôchodkov nižší ako nezdaniteľná časť), zaraďuje aj vyrovnávací príplatok podľa § 69b až § 69d zákona o sociálnom poistení. V dôsledku tejto zmeny daňovník pre účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka zahrnie do úhrnnej sumy vyplateného dôchodku aj vyrovnávací príplatok (okrem neho ako doteraz aj starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhový dôchodok).