Podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane
27. 1. 2023
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového priznania.
Tento druh nezdaniteľnej časti základu dane bolo možné uplatniť prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania dane, eventuálne pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014. V súčasnosti sporitelia sporia v štyroch doplnkových dôchodkových spoločnostiach. Sú nimi UNIQA, d. d. s., Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, NN Tatry-Sympatia, d. d. s., a Stabilita, d. d. s.
Príspevky na DDS si daňovník môže odpočítať od základu dane zisteného z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo z ich úhrnu, a to vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Maximálna výška preukázateľne zaplatených príspevkov, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je v úhrne najviac 180 € ročne.
Na uplatnenie daňovej úľavy je daňovník povinný splniť zákonom ustanovené podmienky:
1. príspevky na DDS musia byť zaplatené na základe „novej“ účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013, resp. na základe „staršej“ účastníckej zmluvy (uzatvorenej do 31. 12. 2013, ktorá bola od 1. 1. 2014 dodatkom zmenená (obsahom zmeny bolo zrušenie dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy), a prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023 aj príspevky, ktoré daňovník zaplatil na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte,
2. daňovník nebude mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení („so starými podmienkami“), ktorá nebude spĺňať zákonom ustanovené podmienky; v prípade, že daňovník bude mať od 1. 1. 2014 uzatvorených viacero účastníckych zmlúv a má záujem o uplatnenie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky na DDS, je potrebné, aby prijal nové podmienky na všetkých jeho uzatvorených zmluvách.
Nárok na zníženie základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené príspevky na DDS, si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
K
Pripravované zmeny v správe daní a poplatkov
17. 12. 2018
Proces správy daní a poplatkov a jeho jednotlivé štádiá je predmetom daňového poriadku, pričom tento predpis upravuje nielen procesné úkony správcu dane, ale aj jednotlivých účastníkov konania, ktorí v ňom vystupujú.
Počnúc 1. januárom 2019 došlo pri výkone správy daní k určitým zmenám, ktoré majú vplyv aj na výkon správy daní a je ich potrebné zohľadňovať aj v kontexte osobitnej právnej úpravy. Podľa § 52 ods. 5 daňového poriadku zverejňuje finančné riaditeľstvo aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Pojem „daňový subjekt“ legálne definuje § 4 ods. 2 písm. c) daňového poriadku, podľa ktorého je daňovým subjektom osoba, ktorej daňový poriadok alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva. Osobitnou právnou úpravou pre prípad dane z pridanej hodnoty je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa § 3 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok podľa § 11 ods. 12 zákona o dani z pridanej hodnoty z tuzemska do iného členského štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, je na tento účel zdaniteľnou osobou.
Vylúčenie prenosu daňovej povinnosti pri poľnohospodárskych plodinách a kovoch
17. 12. 2018
Podľa zákona o DPH v znení účinnom do 31. 12. 2017 sa prenos daňovej povinnosti pri dodaní poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov uplatnil na tie dodávky uvedených tovarov, pri ktorých základ dane (cena bez DPH) uvedený na faktúre bol 5 000 eur a viac.
Novelou účinnou od 1. januára 2018 sa limit 5 000 eur z ustanovení § 69 ods. 12 písm. f) a g) zákona o DPH vypustil, čo spôsobilo v praxi problémy vtedy, ak platiteľ dane ako kupujúci dostal o nákupe týchto tovarov doklad z elektronickej registračnej pokladnice (ERP). Na rozdiel od riadnej faktúry nie je na doklade z ERP uvedená identifikácia odberateľa, t. j nie je tam uvedené jeho meno resp. názov, jeho identifikačné číslo DPH, adresa sídla a nie je tam uvedená ani informácia „prenesenie daňovej povinnosti“, čo je podstatnou náležitosťou pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti. Keďže táto informácia nebola uvedená na zjednodušenej faktúre, kupujúci neuplatnil daň na kúpu tohto tovaru.
Od 1. 1. 2019 je vylúčený prenos daňovej povinnosti pri dodaní poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra.
Pripravované zmeny v daňovom poriadku
14. 12. 2018
Zmeny sa týkajú podstatných zmien v charaktere a rozsahu jednotlivých údajov, ktoré vo svojich zoznamoch zverejňuje finančné riaditeľstvo.
Uvedené zmeny daňového poriadku je potrebné posudzovať v spojitosti s osobitnou právnou úpravou, napríklad so zákonom o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a zákonom o osobitnom odvode z podnikania, ktoré vytvárajú rámec pre konkrétne určovanie výšky týchto špecifických odvodov u platiteľov. Aktuálnou zmenou daňového poriadku, a teda aj v správe daní a poplatkov je aj otázka debyrokratizácie celého procesu správy daní a poplatkov, ktorá má urýchliť celé daňové konanie a jeho štádiá. V záujme uvedeného sa podporuje aspekt informatizácie, hlavne z pohľadu interakcie správcu dane a daňového subjektu. O uvedenom svedčí napríklad elektronická osobná schránka, ktorú má zriadený daňový subjekt a do ktorej dostáva daňový subjekt elektronické dokumenty v komplexnom rozsahu.
Daň na vstupe – spresnenie
13. 12. 2018
Daň na vstupe (DV) je obstarávacia cena investičného majetku.
Obstarávacou cenou je potrebné rozumieť aj sumu splátok, ktoré platiteľ dane zaplatil pri obstaraní majetku formou finančného lízingu, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť momentom odovzdania predmetu nájmu (finančný lízing, ktorý nie je považovaný za dodanie tovaru v momente odovzdania predmetu lízingu). Znenie je spresnené z dôvodu odstránenia pochybností pre prípad povinnej úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku, ktorý platiteľ dane nadobudol formou finančného lízingu. V ustanoveniach § 54 a § 54a ZDP pri nadobudnutí investičného majetku formou finančného lízingu je stanovené začatie plynutia 20-ročného obdobia na úpravu odpočítanej dane. Týmto momentom je odovzdanie investičného majetku platiteľovi dane do nájmu.