Od januára 2019 začne platiť nová daň z neživotného poistenia
9. 7. 2018
Od 1. januára budúceho roka začne na Slovensku platiť nová daň z neživotného poistenia. Bude vo výške 8 percent a v plnej miere nahradí 8-percentný odvod, ktorý v súčasnosti platia poisťovne. Vyplýva to z návrhu zákona o dani z poistenia, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Parlament pri hlasovaní o zákone odobril posunutie účinnosti zákona preto, aby mali poisťovne dlhší časový priestor na zabezpečenie systémových zmien. ôvodne totiž rezort financií navrhoval, aby začal platiť od 1. októbra tohto roka. Taktiež sa stanoví prechodné obdobie, ktorým sa upravuje platenie odvodu poisťovňami. "Cieľom právnej úpravy je, aby poistné, na ktoré sa už uplatnil odvod z neživotného poistenia, bolo pokryté odvodom z neživotného poistenia až do začiatku nového poistného obdobia, ktoré začne po účinnosti zákona," uvádza sa v spoločnej správe z výborov. Ďalšou zmenou je, že ľudia budú 10 týždňov vopred pred uplynutím poistného obdobia informovaní o prípadnej novej výške poistného. "Poistený bude mať dostatok času na rozhodnutie, či novú výšku poistného akceptuje, alebo nie," uvádza sa v schválenom pozmeňujúcom návrhu z výborov. Upraví sa aj zánik poistenia, a to vtedy, ak klient do jedného mesiaca od doručenia výzvy poisťovňou nezaplatí poistné, alebo mu poisťovňa do stanovenej lehoty zákonom takúto výzvu neodošle.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Od mája by mohli zamestnanci dostať príplatky za nočnú a sviatočnú prácu
7. 2. 2018
Od 1. mája tohto roka by si mohli zamestnanci finančne prilepšiť. Vláda súhlasí s novelou Zákonníka práce, ktorou sa majú zvýšiť príplatky za nočnú a sviatočnú prácu, ako aj zaviesť príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu. Právnu normu pripravila trojica poslancov Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír Petrák (všetci Smer-SD).
Prerokovaná poslanecká novela vládnym kabinetom je v súčasnosti v parlamente už v druhom čítaní. Predkladatelia sa spolu so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov dohodli na niekoľkých zmenách. Oproti pôvodnému návrhu poslancov sa tak príplatky za nočnú prácu majú zvyšovať v dvoch etapách, a tiež sa bude rozlišovať, či ide o všeobecnú alebo rizikovú prácu. Od 1. mája tohto roka pri všeobecnej práci má ísť príplatok hore na 30 percent minimálnej mzdy za hodinu a v ďalšom roku bude zvýšenie predstavovať 40 percent. Podobný postup bude aj pri rizikovej práci, pri ktorej má od 1. mája tohto roka stúpnuť príplatok na 35 percent minimálnej mzdy za hodinu, a od 1. mája budúceho roka má dosiahnuť 50 percent. Zamestnávatelia ale budú mať možnosť uplatniť si výnimky v rámci tzv. derogačnej klauzuly, ktorá je v Zákonníku práce v súčasnosti v niektorých oblastiach. Pre zamestnávateľov to znamená, že podmienky zvýšenia príplatku za nočnú prácu budú môcť dohodnúť v rámci kolektívnej zmluvy, príplatok však bude môcť byť vo výške najmenej 25 percent od 1. mája tohto roka a od 1. mája budúceho roka bude musieť byť najmenej 35 percent. Vo firmách, v ktorých nie sú odbory, alebo sa vykonáva prevažne nočná práca, budú môcť zamestnávatelia dohodnúť výnimky týkajúce sa mzdového ohodnotenia za nočnú prácu v rámci pracovnej zmluvy so zamestnancom. Výnimky nebude možné uplatniť si u rizikových prác Zavedie sa aj príplatok za víkendovú prácu. Poslanci pôvodne navrhovali, aby bol vo výške 100 percent sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Po rokovaní s tripartitou má od 1. mája tohto roka stúpnuť príplatok za prácu v sobotu na 25 percent minimálnej mzdy za hodinu a od budúceho roka má byť na úrovni 50 percent. Znovu bude možné uplatniť dve výnimky, ale nebudú delené medzi všeobecnú a rizikovú prácu. Zamestnanci budú mať vyšší príplatok aj za prácu v nedeľu. Zvyšovanie však bude tiež postupné. Od 1. mája tohto roka má byť vo výške 50 percent a od 1. mája budúceho roka má predstavovať 100 percent. Aj pri týchto príplatkoch zákonník zadefinuje výnimky pre firmy, v ktorých sa musí pracovať pravidelne v nedeľu, či u daného zamestnávateľa nepôsobia odbory. Po rokovaniach so sociálnymi partnermi sa nemení pôvodný návrh pri príplatku za sviatok, zvýšenie má teda predstavovať 100 percent priemerného zárobku zamestnanca zo súčasnej úrovne 50 percent.
Zamestnanecká prémia – daňové priznanie FO za rok 2017
5. 2. 2018
Podmienky, za ktorých vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu, sú uvedené v zákone o dani z príjmov, pričom na priznanie nároku za príslušné zdaňovacie obdobie je potrebné splniť všetky podmienky.
Za rok 2017 pri posudzovaných príjmoch do 5 220 eur nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká.
Pri výške posudzovaných príjmov aspoň 5 220 eur sa zamestnanecká prémia vypočíta prenásobením sadzbou dane 19 % rozdielu sumy 3 803,33 eura a vykázaného základu dane zníženého o povinné poistné, ak je základ dane nižší ako 3 803,33 eura. Zamestnanecká prémia (kladné číslo z prepočtu) by mohla vyjsť len daňovníkovi, ktorý si poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Ak by zamestnancovi vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu a poberal posudzované príjmy menej ako 12 kalendárnych mesiacov, vypočíta sa pomerná časť zamestnaneckej prémie so zaokrúhlením na eurocenty nahor (pri výpočte sa vychádza z nezaokrúhlenej ročnej výšky a zaokrúhli sa až konečná výška).
Zamestnanecká prémia je určená výlučne pre zamestnancov. Uplatňuje sa po skončení kalendárneho roka u zamestnávateľa v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní. V daňovom priznaní typ A sú na výpočet výšky zamestnaneckej prémie vyčlenené riadky 44 až 47, pričom riadok 47 sa vyplňuje len v prípade zmeny výšky zamestnaneckej prémie v dodatočnom daňovom priznaní. V priznaní daňovník uvedie aj výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, avšak iba kvôli výpočtu zamestnaneckej prémie. Daňovník, ktorý si uplatňuje zamestnaneckú prémiu, nemá nárok na žiadne nezdaniteľné časti základu dane a daň uvedie v priznaní vo výške nula. Ak boli zamestnávateľom v priebehu roka zrazené preddavky na daň, vznikne v daňovom priznaní daňový preplatok. Zamestnaneckú prémiu vyplatí daňovníkovi daňový úrad, ktorý mu aj vráti prípadné zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti na základe vyplnenej žiadosti, ktorá je súčasťou tlačiva priznania (XI. oddiel). Pri vrátení preplatku postupuje daňový úrad podľa ustanovenia § 79 daňového poriadku.
Nárok na zamestnaneckú prémiu môže vzniknúť aj zamestnancovi, ak je súčasne podnikateľom, ktorý v zdaňovacom období nedosiahol žiadne príjmy z podnikania, ale uplatnil daňové výdavky, vykázal daňovú stratu a splnil všetky podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie. Táto fyzická osoba vykoná výpočet zamestnaneckej prémie v XIII. oddieli tlačiva priznania typ B a požiada o jej vyplatenie samostatnou žiadosťou.
Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2017
5. 2. 2018
Po skončení kalendárneho roka majú zamestnanci povinnosť vysporiadať svoju daňovú povinnosť k dani z príjmov.
Jednou z možností je požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ak sú pre jeho vykonanie splnené podmienky. Alternatívou k tomuto spôsobu vysporiadania je podanie daňového priznania. Povinnosť vysporiadania za rok 2017 nevzniká, ak zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti nepresiahli sumu 1 901,67 eura. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nedošlo v súvislosti s ročným zúčtovaním k podstatným zmenám, premietnu sa len niektoré zmeny v zákone a použijú sa niektoré nové tlačivá.
Príjmy v daňovom priznaní FO za rok 2017
1. 2. 2018
V daňovom priznaní fyzickej osoby sa uvedú všetky jej zdaniteľné príjmy v zdaňovacom období.
V daňovom priznaní sa neuvádzajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy od dane oslobodené, príjmy zdaňované zrážkou podľa § 43 zákona, ak sú vykonanou zrážkou daňovo vysporiadané. Uvedenie všetkých zdaniteľných príjmov v daňovom priznaní sa týka aj fyzickej osoby v konkurze, za ktorú podáva daňové priznanie správca konkurznej podstaty.