Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
23. 1. 2023
Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane.
Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“). Súčasná právna úprava rozlišuje tri druhy: nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a nezdaniteľnú časť na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Základnou daňovou úľavou je nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť každá fyzická osoba (daňový rezident SR a aj daňový nerezident SR), ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahla aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, príp. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov. Na uplatnenie daňovej úľavy nemá vplyv skutočnosť, či tieto príjmy boli dosahované počas celého zdaňovacieho obdobia alebo len počas jeho časti.
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (tzv. daňoprosté minimum) si daňovník „v roli“ zamestnanca môže uplatňovať už v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) alebo až po jeho uplynutí v ročnom zúčtovaní prípadne pri podaní daňového priznania. Počas roka 2022 zamestnávateľ mohol uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde, ak si zamestnanec tento nárok uplatnil na základe tlačiva „Vyhlásenie na zdanenie príjmov“. Zamestnávateľ uplatní zamestnancovi nárok na mesačnú daňovú úľavu na daňovníka v závislosti od toho, kedy zamestnanec doručí zamestnávateľovi vyplnené vyhlásenie. Ak ho doručí do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, nárok má už za tento kalendárny mesiac. Podmienkou však je, že si tento nárok neuplatnil v tomto mesiaci u iného zamestnávateľa.
Platí totiž, že ak mal zamestnanec počas kalendárneho roka viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Vo vyhlásení zamestnanec vyhlasuje, že nárok na daňovú úľavu na daňovníka si neuplatňuje za rovnaké zdaňovacie obdobie u iného zamestnávateľa, čo potvrdzuje aj svojím podpisom. Ak mal zamestnanec v priebehu roka viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie mohol predložiť každému pri zmene zamestnávateľa. Dávame do pozornosti, že ak došlo k zmene zamestnávateľa v priebehu mesiaca (napr. k 15. 9. daného roka), a zamestnanec si chce uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde u nového zamestnávateľa tak, aby tieto skutočnosti na seba nadväzovali, zamestnanec má v takomto prípade povinnosť ukončiť platnosť vyhlásenia u predchádzajúceho zamestnávateľa, aby nedošlo k duplicitnému uplatneniu nároku na daňovú úľavu na daňovníka. Zmenu je v takomto prípade možné uviesť k 1. dňu mesiaca odchodu zo zamestnania alebo k 1. dňu nasledujúceho mesiaca.
K
Pokles nezamestnanosti už bude miernejší
29. 10. 2018
Pokles nezamestnanosti na Slovensku už nebude rádovo v percentách ako v minulosti, ale bude miernejší, čo je však v súčasnej situácii prirodzené. V diskusnej relácii TA3 V politike to konštatoval minister práce Ján Richter (Smer-SD). Miera nezamestnanosti sa môže podľa neho čoskoro dostať aj pod hodnotu 5 %, ale ďalší pokles bude už len pomalý.
V septembri tohto roka bola miera nezamestnanosti na úrovni 5,38 percenta, oproti augustu bola nižšia o 0,04 percentuálneho bodu (p.b.). Minister tento výsledok hodnotí pozitívne. "September má svoje špecifiká, prihlasujú sa absolventi stredných škôl. Napriek ich prílivu tam je stále mierny pokles," vyzdvihol. Podľa opozičnej poslankyne SaS Jany Kiššovej hodnotiť mesačné štatistiky nemá veľký zmysel, dôležitý je dlhodobý trend. "Máme celosvetovú konjunktúru, mali by sme sa pozrieť, či sme tieto dobré časy využili," upozornila. Podľa nej to tak nie je a stále sme v oblasti nezamestnanosti najhorší z V4. Zároveň si myslí, že v súčasnosti nie je na Slovensku až takým problémom nezamestnanosť, ale skôr to, že aj mnohí pracujúci žijú v chudobe. "Aj toto by malo byť prioritou vlády. Vláda robí všetko preto, aby platy nerástli," tvrdí poslankyňa. Podľa Kiššovej je v súčasnosti potrebné hovoriť najmä o udržateľnej zamestnanosti. Vláda podľa nej podporuje vznik mnohých pracovných miest, ktoré sú s nízkou pridanou hodnotou a následne zanikajú. "Otázkou je, koľko nás stáli umelo vytvorené pracovné miesta a ako sú udržateľné," vyhlásila.
Poskytovanie dotácii
26. 10. 2018
Od 1. 1. 2019 dochádza k úprave podmienok na podporu najmenej rozvinutých okresov, zabezpečeniu zosúladenia okruhu oprávnených žiadateľov (prijímateľov) dotácie na podporu ochrany spotrebiteľa.
Novela zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bola schválená 17. 10. 2018. Novela zosúlaďuje pojmológiu so zákonom o ochrane spotrebiteľa, so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výrobe. Tiež dochádza k rozšíreniu podpory dotácie pre oblasť rozvoja budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá, precizovaniu právnej úpravy a odstráneniu nejasností, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Rozšírenie poskytovania dotácií o oblasť podpory rozvoja budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá umožní zvýšenie ambície národnej politickej stratégie na uspokojenie budúceho dopytu v rámci alternatívnej dopravy.
Vypúšťa sa pravidlo týkajúce sa 1,7 – násobku tarifného platu zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme prislúchajúceho pre 12. platovú triedu a 12. platový stupeň ustanovených nariadením vlády Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že dané obmedzenie znemožňuje združeniam právnických osôb s účasťou ministerstva zamestnať vhodných zamestnancov. Podľa zákona možno dotáciu použiť okrem iného aj na úhradu príspevkov, ktoré sa vyplácajú spolu so mzdou, pričom pod pojmom príspevky sa rozumejú všetky príspevky, na ktoré má zamestnanec od zamestnávateľa nárok.
Štátna zdravotná poisťovňa navýši všeobecným lekárom kapitačné platby
25. 10. 2018
Rokovania o podmienkach navýšenia platieb ambulanciám začnú v novembri. Všeobecní lekári združení v Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska/Aliancii všeobecných lekárov Slovenska (SVLS/AVLS) dostanú od Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) od budúceho roka vyššie kapitačné platby. Zároveň sa od 1. januára 2019 upravia aj ceny bodu vybraných výkonov, ktoré všeobecným lekárom poisťovňa hradí nad rámec kapitačnej platby. Vyplýva to z memoranda, ktoré v utorok podpísali zástupcovia VšZP a SVLS/AVLS. Ako ďalej uviedla vo svojej tlačovej správe VšZP, špecifikácia detailnejších podmienok navýšenia platieb ambulanciám bude predmetom ďalších rokovaní, ktoré sa začnú v novembri. SVLS/AVLS sa v memorande zaviazali, že navýšenie finančných prostriedkov využijú predovšetkým na zlepšenie dostupnosti a skvalitnenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov VšZP.
Iniciatívu VšZP uhrádzať nielen vyššiu kapitáciu, ale aj zvyšovať celkový príjem ambulancií lekárov, ktorí sa o pacientov starajú komplexne, ocenila aj prezidentka SVLS/AVLS Monika Palušková. "Rozširovaním kompetencií a ich úhradou nad rámec kapitácie zatraktívňujeme odbor všeobecného lekárstva a zvýšením kapitačnej platby pomáhame prevádzke ambulancií lekárov prvého kontaktu aj tam, kde je menej pacientov, napríklad na vidieku. Presadzujeme, aby pacient dostal na jednom mieste kvalitnú, bezpečnú a komplexnú zdravotnú starostlivosť," uviedla. Štátna poisťovňa zvyšovala platby za výkony členov SVLS/AVLS aj od 1. júla tohto roka. Aj vďaka týmto úpravám by podľa VšZP mali byť úhrady všeobecným lekárom od 1. januára budúceho roka medziročne vyššie o 28 %, čo v prepočte na ambulanciu s tisíckou kapitovaných pacientov VšZP znamená mesačný nárast o 797 eur.
Dôchodkový strop spôsobuje našim susedom problém
24. 10. 2018
Na to, aby sme mohli ísť do dôchodku v 64 rokoch, by sme museli ročne ušetriť približne 900 miliónov. Iba tak by sa nám podarilo udržať dlh na uzde. Podobné problémy majú aj naše susedné krajiny, ktoré nedávno schválili zastropovanie dôchodkov na podobnú úroveň ako v návrhu ústavného zákona z dielne Smeru. Pôvodne sa o ňom malo hlasovať včera, pre nedostatok ochotných poslancov sa však hlasovanie presunulo na november.
V Česku vek odchodu do penzie zastropovali na 65 rokov už vlani. Prvýkrát sa začne uplatňovať v roku 2030 a spolu s ním začne rásť aj deficit. Ako totiž upozornil ekonomický analytik Jiří Šatava pre portál Měšec.cz, „v roku 2040 iba kvôli zastropovaniu počet dôchodcov vzrastie pravdepodobne o 200-tisíc. No a rovnako sa zníži počet platcov poistného“. Výdavky spojené so starnutím populácie tak budú výraze rásť a o niekoľko dekád s nimi bude mať Česko takmer najväčšie problémy z Európskej únie. Aj napriek týmto číslam však česká vláda zatiaľ opatrenia, ktoré by negatívne vyhliadky zmiernili, nepripravuje. Podobný problém má aj Maďarsko, ktoré vek odchodu do penzie zabetónovalo na rovnakej úrovni ako Česko.