Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
23. 1. 2023
Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane.
Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“). Súčasná právna úprava rozlišuje tri druhy: nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a nezdaniteľnú časť na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Základnou daňovou úľavou je nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť každá fyzická osoba (daňový rezident SR a aj daňový nerezident SR), ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahla aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, príp. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov. Na uplatnenie daňovej úľavy nemá vplyv skutočnosť, či tieto príjmy boli dosahované počas celého zdaňovacieho obdobia alebo len počas jeho časti.
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (tzv. daňoprosté minimum) si daňovník „v roli“ zamestnanca môže uplatňovať už v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) alebo až po jeho uplynutí v ročnom zúčtovaní prípadne pri podaní daňového priznania. Počas roka 2022 zamestnávateľ mohol uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde, ak si zamestnanec tento nárok uplatnil na základe tlačiva „Vyhlásenie na zdanenie príjmov“. Zamestnávateľ uplatní zamestnancovi nárok na mesačnú daňovú úľavu na daňovníka v závislosti od toho, kedy zamestnanec doručí zamestnávateľovi vyplnené vyhlásenie. Ak ho doručí do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, nárok má už za tento kalendárny mesiac. Podmienkou však je, že si tento nárok neuplatnil v tomto mesiaci u iného zamestnávateľa.
Platí totiž, že ak mal zamestnanec počas kalendárneho roka viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Vo vyhlásení zamestnanec vyhlasuje, že nárok na daňovú úľavu na daňovníka si neuplatňuje za rovnaké zdaňovacie obdobie u iného zamestnávateľa, čo potvrdzuje aj svojím podpisom. Ak mal zamestnanec v priebehu roka viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie mohol predložiť každému pri zmene zamestnávateľa. Dávame do pozornosti, že ak došlo k zmene zamestnávateľa v priebehu mesiaca (napr. k 15. 9. daného roka), a zamestnanec si chce uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde u nového zamestnávateľa tak, aby tieto skutočnosti na seba nadväzovali, zamestnanec má v takomto prípade povinnosť ukončiť platnosť vyhlásenia u predchádzajúceho zamestnávateľa, aby nedošlo k duplicitnému uplatneniu nároku na daňovú úľavu na daňovníka. Zmenu je v takomto prípade možné uviesť k 1. dňu mesiaca odchodu zo zamestnania alebo k 1. dňu nasledujúceho mesiaca.
K
Odvody živnostníka do zdravotnej poisťovne
22. 6. 2009
Veľa živnostníkov patrí v problematike zdravotných odvodov medzi začiatočníkov. Živnostníkov zaujíma, aké zdravotné odvody si musia platiť a či ich musia platiť preddavkov alebo raz za rok? Medzi časté otázky patrí otázka, či sa musia prihlásiť do zdravotnej poisťovne.
Zdravotné poistenie sa
platí formou mesačných preddavkov a za kalendárny rok sa zúčtováva v ročnom
zúčtovaní poistného. Každý platiteľ poistného je povinný sám si vypočítať,
platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne
v každom kalendárnom mesiaci. Začínajúci živostnostníci, ktorí si nemajú z čoho
vypočítať základ dane, si sami stanovia výšku preddavku na poistné. Minimálna
výška poistného sa odvíja od výšky minimálnej mzdy.
Na verejné zdravotné
poistenie je minimálny preddavok u SZČO pre rok 2009 vo výške 41,37 € (pre SZČO
so zdravotným postihnutím 20,68 €). Osoby samostatne zárobkovo činné sú povinné
uhradiť preddavky do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Poistenec je povinný oznámiť
zdravotnej poisťovni v lehote do 8 dní
všetky zmeny, ktoré majú vplyv na poistenie a odvody.
Zdravotné poistenie a osoby dobrovoľne nezamestnané
22. 6. 2009
Zdravotné poistenie musia platiť aj osoby, ktoré prišli o prácu, ale nechcú ísť na úrad práce.
Tieto
osoby sa stanú dobrovoľne nezamestnanými, resp. samoplatiteľmi. Samoplatitelia
sú povinní odvádzať pravidelne mesačné preddavky na zdravotné poistenie vo
výške 26,74 €.
Medzi firmami sa rozmohlo neplatenie faktúr
19. 6. 2009
Slovenské firmy si čoraz častejšie neplatia medzi sebou faktúry alebo meškajú s ich zaplatením. Priemerná doba úhrady pohľadávky sa oproti vlaňajšku výrazne predlžuje.
Konštatujú to firmy, ktoré sa
zaoberajú poistením pohľadávok. Slovenský index platobnej nedisciplinovanosti
sa zhoršil takmer o 30 %. Západná Európa sa v oblasti platobnej disciplíny
dostáva postupne z najhoršieho, situácia vo východnej sa stále zhoršuje.
Na neplatičov doplácajú menšie dopravné
spoločnosti, menší stavební subdodávatelia, kovovýroba, výrobcovia plastov a
gumy, strojári, sklári aj textilný priemysel.
Na zhoršujúcu sa platobnú morálku svojich
odberateľov môžu v budúcnosti najviac doplatiť práve menšie firmy. Mnohé z nich
už pocítili problémy s hotovosťou po tom, čo im banky priškrtili
financovanie. Niektoré sa uchýlili k
inému zdroju externého financovania - naťahovaniu splatnosti svojim
dodávateľom. V tejto situácii hrozí, že ak prestanú faktúry platiť aj ich
odberatelia, spustí sa domino efekt druhotnej platobnej neschopnosti.
Konflikt medzi ministerstvom a DSS pokračuje
19. 6. 2009
Podľa ministerky práce sa DSS-ky správajú nekorektne a zavádzajú pri spôsobe informovania ľudí o druhom penzijnom pilieri.
Posledné kroky DSS ministerka označila ako vážny morálny prešľap,
ktorý vychádza z cieľa ochrániť dobrý biznis - vlastné peniaze. Správcovia
dôchodkových úspor v liste zaslanom
Svetovej banke žiadali oficiálne
stanovisko k prípadnej zmene pomeru odvodov do kapitalizačného piliera. Svetová banka odpovedala s tým, že neodporúča
zníženie odvodov do druhého piliera.
Podľa ministerky niektoré penzijné spoločnosti už v
minulosti ovplyvňovali medzinárodné inštitúcie, aby svojimi stanoviskami
nepodporovali súčasnú vládu. Jednou z nich údajne bola aj Medzinárodná
asociácia sociálneho zabezpečenia.
Kritika dôchodkových spoločností sa v posledných dňoch
stupňuje. Zaútočil na ňu aj sám slovenský premiér. Podľa jeho slov dochádza k
obrovskému znehodnocovaniu vkladov ľudí v druhom pilieri. Rizikových akcií sa
správcovské spoločnosti údajne zbavujú
len z toho dôvodu, že vláda schválila zákon, podľa ktorého by prípadné
straty na dôchodkových účtov sporiteľov za polročné obdobie doplácať zo svojich
peňazí. To by pravdepodobne viedlo k zániku niektorých menších penzijných
spoločností.