DPH si po novom roku podnikatelia môžu odčítať pri všetkých osobných vozidlách
7. 12. 2009
Od prvého januára svoje "šrotovné“ budú mať aj firmy. Pri kúpe akéhokoľvek osobného auta si budú môcť nárokovať na vrátenie dane z pridanej hodnoty. Táto výhoda doteraz platila len pri úžitkových vozoch, alebo keď si auto špeciálne upravili na podnikanie. Zmena legislatívy môže mať pozitívny dosah na predaj osobných vozidiel, predovšetkým kategórie strednej a vyššej strednej triedy.
Mohla by zároveň predstavovať jeden z rozvojových impulzov na rok 2010 v automobilovom sektore.
Nová legislatíva prinesie podnikom viacero výhod, ktoré môžu zaúčinkovať podobne, ako v tomto roku príspevky na šrotovné. Tou hlavnou však je, že na získanie daňovej úľavy už nebude nutná prestavba auta na "firemné“. Takáto prestavba sa robila napríklad odstránením zadného stredného sedadla či montážou deliacej mreže. Často sa objavovala hlavne pri luxusných terénnych vozoch.
Autopredajniam pomôže nový zákon odbúrať administratívu pri uvádzaní nových vozov na trh.
Nové tváre chudoby
6. 12. 2009
V boji s chudobou a sociálnym vylúčením sa dá zvíťaziť predovšetkým aktívnymi opatreniami na trhu práce, pre ktoré by sa mali ešte predtým vytvoriť podmienky hlavne zvyšovaním vzdelania.
Podľa vedcov treba reagovať na "nové tváre" chudoby. Patria k nim pracujúca, skrytá a nová chudoba. Reálne ohrozený chudobou sa stáva občan, ktorého príjem je menší ako 268,64 € (8093,05 Sk).
Fenomén novej chudoby vyplýva z dlhodobej nezamestnanosti, ktorá sa v konečnom dôsledku môže prejaviť aj takzvanou dedičnou biedou. Prejavy novej chudoby badať aj na Slovensku. Na svete sú už deti, ktoré nikdy svojich rodičov nezažili pracovať.
Ide väčšinou o demotivujúci faktor, hoci, samozrejme, existujú výnimky. Chudoba neovplyvňuje len život rodiča, ale aj dieťaťa. Deti z takýchto rodín sú znevýhodnené.
Problémom je, že byť aktívnym na trhu práce, nemusí automaticky zaručovať príjem, ktorým človek dokáže dostatočne uspokojiť svoje sociálne potreby. Táto skupina ľudí, tzv. pracujúca chudoba je čoraz širšia a preto je vystavená vyššiemu riziku prepadu do pásma chudoby. Typickými príkladmi sú sezónne práce, alebo tie, ktoré pracovník vykonáva na základe nevýhodných zmluvných podmienok.
Problém skrytej chudoby je typický hlavne pre krajiny bývalého východného bloku, teda aj Slovensko. Patria sem aj prípady, keď mladí ľudia prijímajú prácu, ktorá nezodpovedá ich kvalifikácii, najmä vtedy, ak sa to stane riešením na dlhé roky. Človeku hrozí nielen riziko prepadu do chudoby, ale aj to, že si nevybuduje sociálne a kvalifikačné siete, na ktoré by mal vzhľadom na svoje vzdelanie nárok.
Dimenziou skrytej chudoby sú aj situácie, keď človek z rôznych dôvodov nevyužije dostupnú sociálnu pomoc. Nejde len o nevedomosť, ale aj o prejav istej osobnej "hrdosti", snahu udržať si status voči verejnej mienke a očakávaniam okolia.
Z pohľadu trhu práce za sociálnu skupinu najviac ohrozenú rizikom chudoby sociológovia označili nezamestnaných (predovšetkým dlhodobo), z hľadiska veku sú to deti a mladí ľudia vo vzdelávacom procese stále závislí od príjmov rodičov (demografická skupina do 24 rokov), a pokiaľ ide o štruktúru rodiny, riziko chudoby sa najvýraznejšie prejavuje u rodín s jedným rodičom (vo väčšine prípadov je to matka), pričom ešte pred niekoľkými rokmi boli najohrozenejšie viacdetné rodiny.
Najdôležitejším indikátorom, či je človek chudobný, je určenie príjmovej hranice chudoby. Reálne ohrozený chudobou sa podľa tohto ukazovateľa stáva občan, ktorého príjem je menší ako 268,64 € (8093,05 Sk).
V roku 2008 bolo podľa európskych prieskumov chudobou v SR ohrozených približne 595 tisíc osôb, čo predstavovalo 11 % obyvateľstva.
Štát dá obciam dotáciu za výpadok daní
3. 12. 2009
Štát obciam poskytne mimoriadnu dotáciu 100 miliónov € (3,01 miliardy Sk) ako náhradu za výpadok daňových príjmov. V stredu o tom rozhodla vláda. O časť zdrojov prišli obce napríklad v dôsledku opatrenia proti dopadom hospodárskej krízy, ktoré umožnilo, aby si ľudia mohli z daní odpočítať viac peňazí.
Väčšina výnosov z daní z príjmov fyzických osôb smeruje pritom obciam a samosprávnym krajom.
Dotácia 100 miliónov € by mala zlepšiť situáciu samospráv v budúcom roku. Mestá a obce si peniaze rozdelia podľa rovnakého kľúča, ako sa medzi ne delia výnosy z daní z príjmov fyzických osôb.
Spojenie štátnych zdravotných poisťovní
3. 12. 2009
Od januára štát zlúči svoje dve zdravotné poisťovne – Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) a Spoločnú zdravotnú poisťovňu (SZP). Poistenci obidvoch poisťovní v budúcom roku budú klientmi VšZP. Normu ešte musí podpísať prezident.
Spojenie poisťovní by malo priniesť úsporu viac ako desať percent administratívnych nákladov. Spojenie poisťovní posudzuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a vyjadrí sa k nemu aj Protimonopolný úrad. Štátna poisťovňa by od budúceho roka mala mať zhruba 3,5 milióna klientov.