Nárok na materské
30. 1. 2023
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Byť nemocensky poistený u zamestnankyne znamená, že táto musí byť zamestnaná na základe pracovnej zmluvy (§ 42 a nasl. ZP) alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. ZP), pričom zamestnávateľ má povinnosť zo mzdy alebo odmeny odvádzať za ňu poistné do Sociálnej poisťovne. V prípade SZČO má takúto odvodovú povinnosť podnikateľka sama.
Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Má však nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
V prípade, že sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. V prípade, že jej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
K
Minimálna mzda v roku 2019
30. 11. 2018
Minimálna mzda je najnižšiu úroveň mzdy, ktorú musí zamestnanec dostať bez ohľadu na pracovné zaradenie, vykonávanú prácu, dosiahnuté výsledky a platobnú schopnosť zamestnávateľa. Je stanovená zákonným nariadením a dosahuje výšku životného minima.
Táto mzda zahŕňa aj osobný príplatok, odmeny, prémie a podobné plnenia a vzťahuje sa aj na zamestnanca, ktorý popri mzde poberá aj dávky sociálneho zabezpečenia, napr. starobný dôchodok. Zmyslom stanovenia minimálnej mzdy je ochrana zamestnanca aj zamestnávateľa.
Minimálna mzda plní dve základné funkcie:
- sociálno-ochrannú, ktorá má zamestnancovi zabezpečiť, aby jeho príjem neklesol pod sociálne akceptovateľnú úroveň,
- ekonomicko-kriteriálnu, ktorá má motivovať k vyhľadávaniu práce namiesto prijímania sociálnych dávok.
Suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok sa určí najmenej vo výške súčinu platnej mesačnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejneného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu sumy minimálnej mzdy (Zákon o minimálnej mzde, § 8 ods. 2).
Sumu minimálnej mzdy každoročne stanovuje vláda SR svojím nariadením dvoma sumami v eurách:
- za mesiac (mesačná minimálna mzda),
- za odpracovanú hodinu (hodinová minimálna mzda), ktorá je 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy.
Nariadením vlády SR sa ustanovila suma minimálnej mzdy na rok 2019 vo výške 520 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a 2,989 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
DPH vo vzťahu k jednoúčelových a viacúčelovým poukazom
30. 11. 2018
Úprava zdaňovania poukazov je zahrnutá v nových ustanoveniach - § 9a, § 22 ods. 10 a v prechodnom ustanovení § 85kg ods. 3.
Poukaz je vymedzený ako nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať zodpovedajúci tovar alebo služby, ktoré majú byť na základe použitia poukazu dodané, pričom zodpovedajúce tovary alebo služby, respektíve aspoň totožnosť ich možných dodávateľov musí byť na poukaze, alebo k nemu súvisiacej dokumentácii uvedená, spolu s podmienkami použitia tohto nástroja. Poukaz sa teda bude považovať za protihodnotu alebo jej časť za prislúchajúce dodanie tovaru alebo služieb.
Uplatňovanie pravidiel DPH bude rozlišované v závislosti od skutočnosti, či je možné daňové zaobchádzanie priraditeľné príslušnému dodaniu tovarov alebo služieb s istotou určiť už pri vystavení poukazu alebo nie. V prípade, že je v čase vystavenia poukazu známe miesto dodania tovaru alebo služieb, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, ako aj suma splatnej dane z predmetného tovaru alebo služby, pôjde o tzv. jednoúčelový poukaz.
Ak zastropovanie dôchodkového veku neprejde, bude referendum
28. 11. 2018
Ak ústavný zákon na zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov neprejde v parlamente, bude referendum.
Podpisy na jeho vyhlásenie zbierajú odborári. Vyhlásil to predseda Smeru-SD Robert Fico. Parlament bude definitívne o tomto návrhu rokovať na aktuálnej schôdzi parlamentu. Poslanci Smeru-SD neustále rokujú s ostatnými stranami, aby získali nadpolovičnú väčšinu v parlamente. OĽaNO už avizovalo, že návrh nepodporí, naopak, hnutie Sme rodina áno. SaS je od začiatku proti tomuto návrhu.
Všeobecná zdravotná pridá ambulanciám 50 miliónov eur
23. 11. 2018
Ambulancie dostanú viac už od januára. Všeobecná zdravotná poisťovňa navýši financie pre ambulantný sektor od 1. januára 2019 o 50 miliónov eur. Informovala o tom generálna riaditeľka VšZP Ľubica Hlinková na štvrtkovej tlačovej besede. Poisťovňa sa s poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti dohodla na úprave zmluvných podmienok. Nové dodatky k zmluvám, ktoré od budúceho roku prinesú ambulanciám peniaze navyše, podpísalo 85 percent poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
V primárnej ambulantnej starostlivosti, teda u všeobecných lekárov pre dospelých (VLD), všeobecných lekárov pre deti a dorast (VLDD) a gynekológov sa zvýšenie premietne do základnej i dodatkovej kapitácie, ceny preventívneho bodu a výkonov u nekapitovaných poistencov. Priemerná platba na poistenca sa tak u všeobecných lekárov pre dospelých zvýši o 55 centov, u lekárov pre deti a dorast o 65 centov a u gynekológov o 15 centov.
Štandardná ambulancia všeobecných lekárov pre dospelých si tak v budúcom roku prilepší v priemere o 967 eur, ambulancia všeobecných lekárov pre deti a dorast o 586 eur a gynekologická ambulancia dostane o 632 eur viac.
Zvýšenie pocítia aj ambulancie špecialistov v podobe úpravy bodu v priemere o 13,2 percenta viac oproti roku 2017, čo pre štandardnú ambulanciu špecializovanej ambulantnej starostlivosti znamená navýšenie o 470 eur na mesiac.
"Našou spoločnou snahou bolo vytvoriť nielen stabilný segment všeobecných lekárov, ale dať nové kompetencie všeobecným lekárom a samozrejme ich aj odmeniť za prácu," povedala prezidentka Aliancie všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)