Nárok na materské
30. 1. 2023
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Byť nemocensky poistený u zamestnankyne znamená, že táto musí byť zamestnaná na základe pracovnej zmluvy (§ 42 a nasl. ZP) alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. ZP), pričom zamestnávateľ má povinnosť zo mzdy alebo odmeny odvádzať za ňu poistné do Sociálnej poisťovne. V prípade SZČO má takúto odvodovú povinnosť podnikateľka sama.
Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Má však nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
V prípade, že sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. V prípade, že jej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
K
Dobrovoľné podanie daňového priznania FO za rok 2017
29. 1. 2018
Daňovník môže podať daňové priznanie, aj keď mu takáto povinnosť zo zákona nevyplýva.
Dobrovoľné podanie daňového priznania má význam pre daňovníka vtedy, ak zaplatený preddavok na daň alebo zrazená daň prevyšujú daň priznanú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v dôsledku čoho môže žiadať vrátiť vzniknutý preplatok od daňového úradu.
V súlade so zákonom o dani z príjmov daň neplatí daňovník, ktorý si neuplatňuje nárok na daňový bonus a jeho daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahla 17 eur alebo ktorý neuplatňuje nárok na daňový bonus a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahli za zdaňovacie obdobie roka 2017 sumu 1 901,67 eura. Pri aplikácii § 46a zákona o dani z príjmov sa uvedie v tlačive priznania daň vo výške nula.
Toto ustanovenie sa využíva najmä u poberateľov dôchodkov, ktorí vzhľadom na výšku celoročného dôchodku nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a ich celoročné zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 1 901,67 eura. Ak mali v priebehu roka príjmy zo závislej činnosti, ktoré boli zdanené preddavkovým spôsobom, zrazené preddavky sa im vrátia. Tento postup sa vzťahuje aj na poberateľa - daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v roku 2017 tvoril najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Daňoví nerezidenti SR, ktorí si uplatnia ustanovenie o minimálnej dani, vyplnia v tlačive priznania aj odd. „Údaje o daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidentovi)“.
Dobrovoľné podanie daňového priznania prichádza do úvahy aj u daňovníka, ktorý dosiahol príjmy z vyplatenia (vrátenia) podielových listov obstaraných do 31. 12. 2003.
Kto nemá povinnosť podať daňové priznanie FO za rok 2017
29. 1. 2018
Tak ako v prípade právnickej osoby, tak aj v prípade fyzickej osoby, zákon vymedzuje výnimky, kedy daňovník nemá povinnosť podania daňového priznania.
Daňové priznanie zo zákona nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy
• zo závislej činnosti a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2 alebo
• z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona alebo
• ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo
• zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie
• ktoré sú od dane oslobodené.
Výnimky pri podaní daňového priznania FO za rok 2017
26. 1. 2018
Daňové priznanie je povinný podať daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za rok 2017 nepresiahli sumu 1 901,67 eura, ale vykázal daňovú stratu.
Daňovú stratu je možné vykázať len z príjmov v § 6 ods. 1 a 2 (z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti).
Daňové priznanie je podľa § 32 ods. 2 povinný podať daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie roka 2015 dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti presahujúce sumu 1 901,67 eura, ak
• mu plynuli od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48. Ak daňovníkovi vypláca príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, príjmy nie sú v priebehu zdaňovacieho obdobia zdaňované platiteľom dane podľa § 35 zákona, ale daňovník platí preddavky osobne podľa § 34 zákona. Po skončení zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný podať daňové priznanie.
• mu plynuli zo zdrojov v zahraničí a nejde o výnimky uvedené v § 32 ods. 4 zákona
• mu plynuli príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň
• nepožiadal zamestnávateľa v zákonnej lehote o vykonanie ročného zúčtovania, resp. požiadal, ale nepredložil v termíne potrebné doklady na jeho vykonanie
• je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že mu bola vyplatená suma uplatnená ako nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a daňovník sa rozhodol ju vysporiadať v roku 2017. Ide o sumu vyplatenú podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) z. č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o starobnom dôchodkovom sporení“ (§ 11 ods. 9 zákona).
• je povinný v zmysle § 11 ods. 13 zákona o dani z príjmov zvýšiť základ z dôvodu, že si uplatnil v predchádzajúcich rokoch (2014 – 2016) nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, a následne mu bol vyplatený predčasný výber (§ 19 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“) a rozhodol sa pre vysporiadanie v roku 2017.
Daňové priznanie je podľa § 32 ods. 3 zákona povinný podať daňovník, ktorému za zdaňovacie obdobie roka 2017 vykonal zamestnávateľ ročné zúčtovanie preddavkov, ak v zdaňovacom období:
• poberal príjmy len zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa
• poberal iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona
Daňová povinnosť daňovníka, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, je v zásade vysporiadaná
26. 1. 2018
Ak podá daňové priznanie daňovník (FO), ktorý nebol povinný podať daňové priznanie, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a zamestnávateľ mu vykonal ročné zúčtovanie, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie, pričom vykonané ročné zúčtovanie sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.
Ak však daňovník bol povinný podať daňové priznanie a toto v zákonnej lehote nepodal, daňovníkom podané priznanie sa považuje za daňové priznanie (riadne) oneskorene podané.
Daňové priznanie je povinný podať zamestnanec, ktorý nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, bez právneho nástupcu. Daňové priznanie je povinný daňovník podať na výzvu správcu dane. Na výzvu správcu dane je potrebné podať aj nulové daňové priznanie v lehote určenej daňovým úradom vo výzve, nepostačuje písomné oznámenie daňového subjektu, že nemá dôvod na podanie daňového priznania.