Nárok na materské
30. 1. 2023
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Byť nemocensky poistený u zamestnankyne znamená, že táto musí byť zamestnaná na základe pracovnej zmluvy (§ 42 a nasl. ZP) alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. ZP), pričom zamestnávateľ má povinnosť zo mzdy alebo odmeny odvádzať za ňu poistné do Sociálnej poisťovne. V prípade SZČO má takúto odvodovú povinnosť podnikateľka sama.
Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Má však nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
V prípade, že sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. V prípade, že jej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
K
Pripravované zmeny v správe daní a poplatkov
17. 12. 2018
Proces správy daní a poplatkov a jeho jednotlivé štádiá je predmetom daňového poriadku, pričom tento predpis upravuje nielen procesné úkony správcu dane, ale aj jednotlivých účastníkov konania, ktorí v ňom vystupujú.
Počnúc 1. januárom 2019 došlo pri výkone správy daní k určitým zmenám, ktoré majú vplyv aj na výkon správy daní a je ich potrebné zohľadňovať aj v kontexte osobitnej právnej úpravy. Podľa § 52 ods. 5 daňového poriadku zverejňuje finančné riaditeľstvo aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Pojem „daňový subjekt“ legálne definuje § 4 ods. 2 písm. c) daňového poriadku, podľa ktorého je daňovým subjektom osoba, ktorej daňový poriadok alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva. Osobitnou právnou úpravou pre prípad dane z pridanej hodnoty je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa § 3 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok podľa § 11 ods. 12 zákona o dani z pridanej hodnoty z tuzemska do iného členského štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, je na tento účel zdaniteľnou osobou.
Vylúčenie prenosu daňovej povinnosti pri poľnohospodárskych plodinách a kovoch
17. 12. 2018
Podľa zákona o DPH v znení účinnom do 31. 12. 2017 sa prenos daňovej povinnosti pri dodaní poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov uplatnil na tie dodávky uvedených tovarov, pri ktorých základ dane (cena bez DPH) uvedený na faktúre bol 5 000 eur a viac.
Novelou účinnou od 1. januára 2018 sa limit 5 000 eur z ustanovení § 69 ods. 12 písm. f) a g) zákona o DPH vypustil, čo spôsobilo v praxi problémy vtedy, ak platiteľ dane ako kupujúci dostal o nákupe týchto tovarov doklad z elektronickej registračnej pokladnice (ERP). Na rozdiel od riadnej faktúry nie je na doklade z ERP uvedená identifikácia odberateľa, t. j nie je tam uvedené jeho meno resp. názov, jeho identifikačné číslo DPH, adresa sídla a nie je tam uvedená ani informácia „prenesenie daňovej povinnosti“, čo je podstatnou náležitosťou pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti. Keďže táto informácia nebola uvedená na zjednodušenej faktúre, kupujúci neuplatnil daň na kúpu tohto tovaru.
Od 1. 1. 2019 je vylúčený prenos daňovej povinnosti pri dodaní poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra.
Pripravované zmeny v daňovom poriadku
14. 12. 2018
Zmeny sa týkajú podstatných zmien v charaktere a rozsahu jednotlivých údajov, ktoré vo svojich zoznamoch zverejňuje finančné riaditeľstvo.
Uvedené zmeny daňového poriadku je potrebné posudzovať v spojitosti s osobitnou právnou úpravou, napríklad so zákonom o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a zákonom o osobitnom odvode z podnikania, ktoré vytvárajú rámec pre konkrétne určovanie výšky týchto špecifických odvodov u platiteľov. Aktuálnou zmenou daňového poriadku, a teda aj v správe daní a poplatkov je aj otázka debyrokratizácie celého procesu správy daní a poplatkov, ktorá má urýchliť celé daňové konanie a jeho štádiá. V záujme uvedeného sa podporuje aspekt informatizácie, hlavne z pohľadu interakcie správcu dane a daňového subjektu. O uvedenom svedčí napríklad elektronická osobná schránka, ktorú má zriadený daňový subjekt a do ktorej dostáva daňový subjekt elektronické dokumenty v komplexnom rozsahu.
Daň na vstupe – spresnenie
13. 12. 2018
Daň na vstupe (DV) je obstarávacia cena investičného majetku.
Obstarávacou cenou je potrebné rozumieť aj sumu splátok, ktoré platiteľ dane zaplatil pri obstaraní majetku formou finančného lízingu, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť momentom odovzdania predmetu nájmu (finančný lízing, ktorý nie je považovaný za dodanie tovaru v momente odovzdania predmetu lízingu). Znenie je spresnené z dôvodu odstránenia pochybností pre prípad povinnej úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku, ktorý platiteľ dane nadobudol formou finančného lízingu. V ustanoveniach § 54 a § 54a ZDP pri nadobudnutí investičného majetku formou finančného lízingu je stanovené začatie plynutia 20-ročného obdobia na úpravu odpočítanej dane. Týmto momentom je odovzdanie investičného majetku platiteľovi dane do nájmu.