Nárok na materské
30. 1. 2023
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Byť nemocensky poistený u zamestnankyne znamená, že táto musí byť zamestnaná na základe pracovnej zmluvy (§ 42 a nasl. ZP) alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. ZP), pričom zamestnávateľ má povinnosť zo mzdy alebo odmeny odvádzať za ňu poistné do Sociálnej poisťovne. V prípade SZČO má takúto odvodovú povinnosť podnikateľka sama.
Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Má však nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
V prípade, že sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. V prípade, že jej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
K
Zákon o službách zamestnanosti
22. 2. 2018
Dňa 8. 2. 2018 bola schválená novela zákona, ktorá nadobudne platnosť 1. 5. 2018. Kto a kedy má nárok na príspevok na presťahovanie za prácou?
Úrad poskytuje príspevok na presťahovanie za prácou (ďalej len „príspevok“) na úhradu výdavkov súvisiacich so zmenou pobytu v súvislosti so získaním zamestnania najmenej na šesť mesiacov zamestnancovi, ktorý
a) bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písm. a), ak o príspevok písomne požiada najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo
b) písomne požiada o príspevok počas poberania príspevku podľa § 53 alebo do jedného mesiaca od skončenia poberania príspevku podľa § 53.
Prílohou k žiadosti o poskytnutie príspevku je kópia dokladu o zmene trvalého pobytu a kópia pracovnej zmluvy. Ak počas poskytovania príspevku zamestnanec nastúpi do ďalšieho zamestnania bezprostredne nadväzujúceho na predchádzajúce zamestnanie alebo ak zamestnanec zmení miesto trvalého pobytu, ktoré je vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu podľa odseku 3 najmenej 70 km, v poskytovaní príspevku sa pokračuje. Príspevok sa neposkytuje, ak je zamestnancovi poskytovaný príspevok podľa § 53 alebo § 53a.
Zmena pobytu na účely poskytnutia príspevku je zmena miesta trvalého pobytu, ak je miesto nového trvalého pobytu na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 70 km.
Výdavky súvisiace so zmenou pobytu na účely poskytnutia príspevku sú preukázané výdavky súvisiace s presťahovaním a preukázané výdavky na
a) úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
b) nájomné.
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnancom. Príspevok sa poskytuje najviac počas dvoch rokov v sume najviac 4 000 eur v úhrne, a ak obaja manželia spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku, v sume najviac 6 000 eur v úhrne.
Manželia žiadajú o príspevok spoločnou žiadosťou, v ktorej uvedú manžela, ktorému sa má príspevok poskytovať.
Príspevok poskytuje úrad, v ktorého evidencii uchádzačov o zamestnanie bol zamestnanec vedený, do 30 dní od preukázania trvania zamestnania a výdavkov podľa odseku 4.
Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 5 obsahuje
a) identifikačné údaje účastníkov dohody,
b) miesto pôvodného trvalého pobytu a miesto nového trvalého pobytu zamestnanca,
c) vzdialenosť miesta nového trvalého pobytu od miesta pôvodného trvalého pobytu,
d) obdobie poskytovania príspevku,
e) maximálnu výšku príspevku a spôsob jeho poskytovania,
f) podmienky poskytnutia príspevku,
g) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,
h) záväzok zamestnanca, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,
i) ďalšie dohodnuté náležitosti.
Úrad opätovne poskytne príspevok najskôr po uplynutí dvoch rokov od ukončenia obdobia jeho poskytovania.
Novela zákona o DPH
20. 2. 2018
Počnúc rokom 2018 sa povinnosť zložiť zábezpeku na daň rozširuje aj na prípady, ak je žiadateľom fyzická osoba alebo právnická osoba.
Novela zákona o DPH je orientovaná na oblasti, v ktorých aplikačná prax poukázala potrebu úpravy existujúcich pravidiel uplatňovania dane z pridanej hodnoty, ale aj na oblasti, ktoré bolo potrebné zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Odpisovanie automobilu v osobitných prípadoch
20. 2. 2018
Automobil je hmotný majetok, ktorý má charakter dlhodobého použitia a jeho obstarávacia cena je spravidla vyššia ako je limit na zaradenie hmotného majetku do dlhodobého hmotného majetku.
Automobil sa preto považuje z hľadiska účtovného a daňového za dlhodobý hmotný majetok. Podľa účtovných predpisov dlhodobý majetok je majetok, ktorý má samostatné technicko - ekonomické určenie s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a jeho obstarávacia cena je vyššia ako 1700 €. Z účtovného hľadiska je odpisovanie dlhodobého hmotného majetku upravené v § 20 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu.
Zamestnanci sa môžu tešiť na vyššie príplatky či 13. a 14. platy
16. 2. 2018
Viacero zamestnávateľov upozorňuje, že im pre zvýšené príplatky veľmi vzrastú náklady. To môže niektoré firmy aj položiť na kolená. Poslanci parlamentu dnes schválili novelu Zákonníka práce, ktorá zvýši celkové príjmy zamestnancov.Pracovníci nielen v súkromných firmách ale aj vo verejnej správe si od mája prilepšia za robotu v noci a cez sviatky. Zvyšovanie bude prebiehať v dvoch etapách.
Pri nerizikových povolaniach príplatky za nočnú prácu sa zvýšia:
- od 1. mája 2018 na 30% zo sumy minimálnej mzdy (o 83 centov za hodinu viac)
- od 1. mája 2019 na 40% zo sumy minimálnej mzdy pre daný rok
Pri rizikových povolania nočné príplatky vzrastú:
- od 1. mája 2018 na 35% zo sumy minimálnej mzdy (o 96 centov za hodinu viac)
- od 1. mája 2019 na 50% zo sumy minimálnej mzdy pre daný rok
Pri práci v sobotu sa príplatky zmenia nasledovne:
- od 1. mája 2018 na 25% z minimálnej mzdy (o 69 centov za hodinu viac)
- od 1. mája 2019 na 50% z minimálnej mzdy
V prípade práce v nedeľu sa príplatky zamestnancov zvýšia:
- od 1. mája 2018 na 50% z minimálnej mzdy (1,38 eura za hodinu)
- od 1. mája 2019 na 100% z minimálnej mzdy
13. a 14. platy
Zákonodarci takisto odklepli postupné oslobodenie trinástych a štrnástych platov od daní a odvodov. Pokiaľ sa zamestnávatelia dobrovoľne rozhodnú vyplatiť svojim ľuďom odmeny v podobe ďalších miezd, tak do sumy 500 eur nebudú nič odvádzať štátu. Podmienkou je, aby trinásty a štrnásty plat dosiahol aspoň výšku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Firmy by mali vyplácať trináste platy v júni tým zamestnancom, ktorí u neho pracujú nepretržite aspoň dva roky. Štrnáste platy by mal pracovníci dostať v decembri, pričom podmienkou je, aby u zamestnávateľa robili nepretržite aspoň štyri roky. Tieto dodatočné mzdy budú v tomto roku oslobodené len od zdravotného poistenia. V budúcom roku zamestnanci už nebudú platiť ani sociálne odvody a ani daň z príjmov. V neposlednom rade od začiatku mája budú musieť zamestnávatelia zverejnovať aj mzdové ponuky v inzerátoch.