Nárok na materské
30. 1. 2023
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Byť nemocensky poistený u zamestnankyne znamená, že táto musí byť zamestnaná na základe pracovnej zmluvy (§ 42 a nasl. ZP) alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. ZP), pričom zamestnávateľ má povinnosť zo mzdy alebo odmeny odvádzať za ňu poistné do Sociálnej poisťovne. V prípade SZČO má takúto odvodovú povinnosť podnikateľka sama.
Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Má však nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
V prípade, že sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. V prípade, že jej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
K
Protikrízová novela zákona o službách zamestnanosti sa bude meniť
3. 3. 2009
Aj napriek tomu, že platí iba od 1. marca tohto roku. Ukázalo sa totiž, že hrozí zneužívanie nového príspevku pre nezamestnaných. Ide o príspevok na podporu podnikania.
V súčasnosti
podmienky na jeho získanie splni prakticky každý, kto oň požiada. Stačí čerstvý živnostenský list.
Podľa nových podmienok, ktoré sa pravdepodobne sprísnia o mesiac, príspevok
dostane len ten uchádzač, ktorý absolvuje prípravu na podnikanie a vypracuje
podnikateľský zámer, čo doteraz nemusel.
Zmeny v daniach od 1. marca
2. 3. 2009
Vyššie nezdaniteľné minimum, vyššia zamestnanecká prémia, milionárska daň.
Nezdaniteľné minimum sa dotkne všetkých pracujúcich s hrubým mesačným príjmom do 1 474
€. Od marcovej výplaty budú ich mzdárky
posielať štátu na preddavkoch na daň o 9,33 € menej. O túto úpravu žiadať
zamestnávateľov netreba. Pri ročnom
zúčtovaní dane v marci 2010 alebo pri podávaní daňového priznania štát spätne
vyplatí 9,33 € aj za január a február 2009.
Nárok na zamestnaneckú prémiu
Vznikne každému zamestnancovi s príjmom od polovice minimálnej mzdy 148
€ do 388 €. Zamestnanci s platom od 148 € do 295,5 € získajú k výplate 15,09 €.
Zamestnanci s platom od 295,5 € do 331 € dostanú od 15,09 € do 9,33 €.
Zamestnanci s platom od 331 € do 388 € si polepšia o 9,33 €. Časť z toho uvidia
už na marcovej výplatnej páske v súvislosti s vyšším nezdaniteľným minimom,
časť dostanú až pri ročnom zúčtovaní alebo podaní daňového priznania.
Milionárska daň
Sa dotkne zamestnancov s príjmom od 1 474 €. Zamestnanci s príjmom od 1
474 € do 1 699 € menej pocítia zvýšenie nezdaniteľnej sumy. Zamestnanci s
príjmom od 1 699 € do 2 955 € ročne zaplatia na dani o 6 až 7 viac. Zamestnanci
s príjmom nad 2 955 € zmenu nepocítia.
Stránkové hodiny v Sociálnej poisťovni
27. 2. 2009
Sociálna poisťovňa mení stránkové hodiny vo svojich pobočkách. Zmenou sa rozširujú možnosti vybavovania väčšiny klientov po bežnom pracovnom čase.
Otváracie hodiny
budú predĺžené počas dvoch dní týždni a pobočky nemôžu mať dva nestránkové dni.
Nestránkový deň bude vo štvrtok, ale aj počas neho budú otvorené pokladnica a
podateľňa. Prerušenie stránkových hodín pre verejnosť z dôvodu obedňajšej
prestávky nie je povolené.
Podnetom na zmenu boli pripomienky občanov. Tí si často
svoje záležitosti nemohli vybaviť inak ako v pracovnom čase a museli odchádzať
z práce alebo si vyberať dovolenku.
Dohody o vykonaní práce
27. 2. 2009
Brigádnika na dohodu o vykonaní práce možno zamestnať len obmedzene, maximálne na 350 hodín.
Brigády v prvom rade slúžia na krátkodobé vykrytie dopytu po pracovnej sile.
Pre dohodu o vykonaní práce platia tieto
pravidlá:
- možnosť uzavrieť aj viacero dohôd u jedného
zamestnávateľa, maximálne však na 350 hodín v kalendárnom roku
- dohodu je možné uzavrieť aj s viacerými
zamestnávateľmi súčasne
- ide o doplnkovú formu zamestnávania, určenú
na jednorazovú prácu
- dohodu nemožno uzavrieť na práce vykonávané
pravidelne
- pracovný čas si spravidla určuje sám
zamestnanec, podstatný je výsledok
- v písomnej dohode nesmie chýbať pracovná
úloha, výška odmeny za jej vykonanie, čas, v ktorom treba úlohu vykonať a
predpokladaný rozsah práce, ak nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy
- dohoda sa uzatvára najneskôr deň pred dňom
začatia výkonu práce
- od dohody môže odstúpiť zamestnanec aj
zamestnávateľ
- odmena je splatná po dokončení a odovzdaní
práce, možno sa dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej
časti pracovnej úlohy
Podrobnosti dohody upravuje § 226 Zákonníka
práce.