Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Nové správne poplatky
10. 2. 2025
Podľa zákona o správnych poplatkoch správny orgán, ktorým je stavebný úrad, bude od 1. júla 2026 vyberať správne poplatky prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.
Štátna pokladnica poskytne pre úradníkov stavebných úradov aplikačné vybavenie na evidenciu všetkých poplatkových úkonov a konaní, pri ktorých poplatková povinnosť podľa nového stavebného zákona vznikne po 1. júla 2026. Poplatky sa platia na účet vedený v Štátnej pokladnici, ale uhradené poplatky zostávajú rozpočtovo určeným príjmom obce, na ktorej poplatková povinnosť vznikla (prípadne ak poplatková povinnosť vznikla na inom orgáne verejnej moci ako obec, napr. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu alebo Dopravný úrad, príjmy z poplatkov sa stávajú prímom štátneho rozpočtu). Štátna pokladnica bude vykonávať rozúčtovanie príjmov z poplatkov na účty obcí do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa tieto poplatky uhradili. Poplatky uhradené na stavebnom úrade, ktorým je obec, v hotovosti, sú priamo príjmom obce. Vrátenie poplatkov sa realizuje po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku úradníkom na stavebnom úrade, a to vystavením príkazu na úhradu v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, pričom vrátené finančné prostriedky ponižujú čisté saldo, ktoré má Štátna pokladnica za daný kalendárny mesiac previesť na účet obce.
Zároveň sa upravuje režim platenia správnych poplatkov v prípadoch konfliktu dvoch právnych úprav. Vo vzťahu ku konaniam, ktoré podľa Stavebného zákona budú dokončené podľa doterajších predpisov (teda podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) sa ustanovuje osobitný režim v tom, že tieto konania a úkony budú vždy spoplatňované podľa úpravy účinnej 31. marca 2025 – a to z dôvodu, že nová právna úprava nepozná poplatky za konania a úkony podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona v znení neskorších predpisov.
S
Závierkové účtovné prípady
30. 1. 2025
Závierkovým účtovným prípadom je účtovanie skutočností, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Ide o účtovné prípady,
• pre ktoré zákon o účtovníctve alebo postupy účtovania ustanovujú účtovanie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a
• ktoré zákon o účtovníctve podmieňuje inventarizáciou (podľa § 29 ods. 2 zákona o účtovníctve inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku).
Zákon o účtovníctve pojem „deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka“, používa v prípadoch:
• oceňovania majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona o účtovníctve spôsobom podľa § 27 zákona, t j. reálnou hodnotou,
• prepočítavania majetku a záväzkov v cudzej mene na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve,
• oceňovania zásob, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sú budúce ekonomické úžitky zásob nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve, ocenia sa v čistej realizačnej hodnote; čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom podľa § 26 ods. 1 zákona o účtovníctve,
• oceňovania záväzkov, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je suma záväzkov vyššia ako ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v účtovnej závierke vo zvýšenom ocenení podľa § 26 ods. 2 zákona o účtovníctve (napr. záväzky zvýšené o úroky z omeškania),
• ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve. Ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.
K
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
30. 1. 2025
Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná pracovná neschopnosť).
Ak by zamestnávateľ čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok neurčil zamestnancovi ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky a zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.
Zamestnávateľ je povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku
len v dvoch prípadoch, a to v nasledovnom rozsahu:
• preplatí časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
• preplatí celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru; pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
K nedostatkom, ktorý inšpektori práce odhaľujú, je nariaďovanie čerpania dovolenky bez dodržania určenej 14-dňovej lehoty na jej oznámenie. Uvedené sa vyskytuje najčastejšie u zamestnávateľov, ktorí končia so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou a v záujme uprednostnenia vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nariadia zamestnancovi čerpanie dovolenky bez dodržania stanovenej lehoty na jej oznámenie.“
K