Najvyššiu daň z príjmu zaplatil vlani Slovnaft
12. 10. 2023
Na základe nariadenia Rady Európskej únie o mimoriadnom zásahu na riešenie vysokých cien energií musela rafinéria uhradiť dočasný solidárny príspevok, ktorý bol vo výške takmer 520 miliónov eur. Najvyššiu splatnú daň z príjmu zaplatila za rok 2022 spoločnosť Slovnaft, a to vo výške 628 miliónov eur. Celková hodnota uhradenej splatnej dane je k včerajšiemu dňu vo výške 4 373 miliónov eur, čo je medziročne viac o 28,8 percenta, respektíve takmer o miliardu eur.
Rebríček najväčších platcov splatnej dane z príjmu právnických osôb za rok 2022 aktualizovaný na dennej báze pripravil portál FinStat.sk. Rebríček zobrazuje 100 najväčších spoločností podľa uhradenej výšky splatnej dane z príjmu za rok 2022, zo vzorky 263-tisíc spoločností, ktoré zverejnili svoju účtovnú závierku za rok 2022, informovala re HN Miriama Pudišová z platformy FinStat. Výška uhradenej splatnej dane spoločnosti Slovnaft patrí medzi historicky najvyššiu splatnú daň z príjmu. Je to z dôvodu nariadenia Rady Európskej únie o mimoriadnom zásahu na riešenie vysokých cien energií, v rámci ktorého musela rafinéria uhradiť dočasný solidárny príspevok, ktorý bol vo výške takmer 520 miliónov eur.
V opačnom prípade by jeho výška splatnej dane bola na úrovni 108 miliónov eur. Zároveň však spoločnosť Slovnaft zaznamenala úspešný rok s tržbami vo výške šesť miliárd eur (medziročný rast o 48 percent), čím dosiahla tretie najvyššie tržby roku 2022 a so ziskom 415 miliónov eur (medziročný rast o 64 percent) dosiahla druhý najlepší zisk roku 2022.
Druhú najvyššiu splatnú daň z príjmu uhradila firma eustream, vo výške 111 miliónov eur, ktorá je už tradične na poprednom mieste v tomto rebríčku najväčších platcov splatnej dane z príjmu. Tretiu priečku obsadila spoločnosť z bankového sektora, Slovenská sporiteľňa, s výškou splatnej dane 71,6 milióna eur, ktorá taktiež patrí medzi každoročných významných platcov splatnej dane.
Na druhej strane, významný platca splatnej dane z roku 2021, Slovenské elektrárne, dosiahol za rok 2022 stratu 217 miliónov eur z dôvodu vyšších prevádzkových nákladov a ich splatná daň z príjmu klesla na záporných 22 miliónov eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ministerstvo meralo administratívnu záťaž podnikateľov
23. 10. 2009
Podnikatelia kritizujú byrokraciu, do ktorej ich nútia zákony. Firmy sa zhodujú, že administratíva im uberá čas aj peniaze a niekedy je nezmyselná. Podľa prieskumu ministerstva hospodárstva, ktorý urobilo medzi tisíckou malých a stredných firiem a živnostníkov, je takmer každé desiate euro administratívnych nákladov zbytočné.
Ministerstvo hospodárstva sľubuje, že zbytočností by malo ubudnúť. Záťaž chce do dvoch rokov znížiť o štvrtinu, čo vyplýva z cieľov Európskej únie.
Zbytočné náklady vznikajú napr. pri duplicitných hláseniach, ktoré by nemuseli byť, ak by úrady boli medzi sebou prepojené. Pomohlo by, keby sa zrušila povinnosť hlásiť preddavky na poistenie či dane, zjednotenie tlačív a termínov, povinnosť hlásiť výkon práce v zahraničí i keď napríklad ide o jednodňovú cestu zamestnanca, povinnosť pracovnej zdravotnej služby v obchodných organizáciách, kde pracovníci nie sú v rizikových podmienkach atď.
Rezervy sú aj v informatizácii verejnej správy, bežne zatiaľ nefunguje zaručený elektronický podpis a pod.
Podnikateľov zaťažujú najmä zákony o dani z príjmu, dani z pridanej hodnoty, o spotrebných daniach, sociálnom a zdravotnom poistení.
Zvýšenie spotrebnej dane z liehu
22. 10. 2009
Od marca budúceho roka na Slovensku zdražie tvrdý alkohol. Parlament dnes zvýšenie sadzby spotrebnej dane z liehu schválil, čo by malo štátu v najbližších rokoch priniesť dodatočné desiatky miliónov eur. V budúcnosti sa zmenia tiež pravidlá distribúcie alkoholu. Predávať ho budú môcť len veľkoobchodníci so špeciálnou licenciou.
Základná sadzba spotrebnej dane z liehu stúpne od marca na 1080 € (32.536,08 Sk) za hektoliter zo súčasných 939,38 € (28.299,76 Sk). Ak predajcovia zvýšenie sadzby dane premietnu do cien, pollitrová fľaša 40-percentného alkoholu by mohla zdražieť o zhruba 33 centov (asi desať korún).
Na Slovensku sa zdaňovanie liehu nemenilo od roku 2006. Poslanci odsúhlasili aj zavedenie evidencie výrobných zariadení v liehovarníckych závodoch, čo by v budúcnosti malo zabrániť nelegálnej produkcii liehu. Údaje budú zbierať colné úrady SR. Novela zákona počíta aj s povinnými licenciami na predaj alkoholu pre veľkoobchodníkov, ktorí budú od roku 2011 potrebovať špeciálne povolenie.
Malí obchodníci a krčmy licencie potrebovať nebudú. Alkohol však budú môcť nakupovať len od veľkých predajcov s povolením. Cieľom opatrenie je zabrániť predaju "čierneho" alkoholu.
(Zdroj: TOPKY, SITA, ČTK)
Vláda rozhodla o zvýšení minimálnej mzdy
21. 10. 2009
Vládny kabinet dnes schválil zvýšenie minimálnej mzdy v budúcom roku o 4,1 %. Ide teda o nižší rast, ako predpokladal návrh rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Minimálna mzda sa od januára 2010 zvýši zo súčasných 295,50 € (8902,23 Sk) na 307,70 € (9269,77 Sk). Ministerstvo pôvodne navrhovalo zvýšenie minimálnej mzdy o 8,1 %.
O zvýšení minimálnej mzdy rokovali sociálni partneri od augusta tohto roka niekoľkokrát. K spoločnému stanovisku však nedospeli ani na jednom stretnutí. Odborári trvali na valorizácii o zákonom stanovených 8,1 %, kým zamestnávatelia považujú takýto rast za likvidačný. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) trvali na ponechaní minimálnej mzdy na úrovni tohto roku, teda 295,50 € (8902,23 Sk).
Keďže medzi sociálnymi partnermi nedošlo ku konsenzu, kabinet direktívne stanovil rast minimálnej mzdy o 4,1 %. Pôvodný návrh rastu minimálnej mzdy podľa zákonného mechanizmu o 8,1 % vláda rozdelila na dve obdobia, roky 2010 a 2011. Ak nebude dohodnutá minimálna mzda na úrovni sociálnych partnerov, v roku 2011 bude ďalšie zvýšenie o ďalšie 4 % nad rámec minimálnej mzdy, ktorá bude stanovená.
Zvýšenie dane z liehu
13. 10. 2009
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pri prerokúvaní noviel zákonov o spotrebných daniach prijal na dnešnom rokovaní odporúčanie zvýšiť daň z liehu.
Zvýšenie spotrebnej dane z liehu nebude ohrozovať dopyt na samotnom slovenskom trhu, pretože zo všetkých krajín V4 sme mali najnižšiu spotrebnú daň na lieh.
Aj keď sa zvýšením dane SR dostáva pred Maďarsko, ešte stále je za ČR a Poľskom.
Pri dani z piva, vína, tabaku a tabakových výrobkov a minerálnych olejov sa do slovenských zákonov len zavádza transpozícia európskych predpisov, aby sa znížila administratívna náročnosť pri preprave tovarov. Tento krok by mal prispieť k zníženiu používania papierových formulárov a zvýšeniu miery elektronickej komunikácie.