Ministerstvo financií navrhuje nový systém oslobodenia od DPH na území EÚ pre malé podniky
7. 7. 2023
Ministerstvo financií predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o DPH. Tá má priniesť opatrenia, ktoré odbúrajú časť byrokracie pre podnikateľov.
Ministerstvo navrhuje nový systém, ktorým by malé podniky mohli využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte EÚ. Informoval o tom rezort.
„Zdaniteľné osoby, ktoré splnia ustanovené obratové podmienky, sa oproti súčasnému stavu nebudú musieť registrovať pre daň v iných členských štátoch, v ktorých len v malom rozsahu vykonávajú ekonomickú činnosť. Nebudú tak zaťažené náročnými administratívnymi povinnosťami, ktoré im vyplývajú z národných legislatív,“ priblížilo ministerstvo.
Ministerstvo navrhuje zaviesť aj samozdanenie pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska. Colnému úradu by tak daňové subjekty pri dovoze z tretej krajiny neplatili žiadnu daň.
Uvádzali by ju v daňovom priznaní, v ktorom si súčasne uplatnili aj právo na jej odpočítanie.
Platitelia dane v prípade uplatnenia práva na odpočítavanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu by nemuseli na faktúru čakať. Novela zákona prináša možnosť preukázať nárok aj inými dokladmi.
B
(Zdroj: trend.sk)
Definícia obratu
27. 12. 2018
Nová definícia obratu na účely DPH je v súlade s článkom 288 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH.
V doterajšej definícii obratu boli použité pojmy „príjmy“ a „výnosy“, čo spôsobovalo nerovnaké podmienky pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú podvojné účtovníctvo a pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú jednoduché účtovníctvo. Uvedené pojmy sa nahrádzajú pojmom „hodnota dodaných tovarov a služieb“, čo znamená, že do obratu sa zahrnie reálna hodnota dodaných tovarov a služieb, ktorá v podstate predstavuje protihodnotu v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH v čase ich dodania.
Do obratu sa nezahrnie fiktívna protihodnota bezodplatne dodaných tovarov ani trhová hodnota v zmysle § 22 ods. 8 zákona o DPH. Na základe novej definície sa do obratu nezahrnú platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. Tieto prijaté „preddavkové platby“ predstavujú súčasť hodnoty tovaru alebo služby a zahrnú sa do obratu za kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná. Do obratu po 1. januári 2019 sa zahrnie hodnota dodaných tovarov a služieb vo výške, v akej nebola zahrnutá do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018.
Kedy môže predčasný starobný dôchodca pracovať aj poberať dôchodok
21. 12. 2018
Dôchodca musí splniť stanovené podmienk. Aj predčasný starobný dôchodca môže pracovať a poberať dôchodok, musí však splniť stanovené podmienky. Ľudia v preddôchodkovom veku, ktorí zvažujú odchod do predčasného dôchodku, ale stále ešte pracujú, v deň spísania žiadosti o predčasný dôchodok v pobočke Sociálnej poisťovne musia mať ukončený buď pracovný pomer, prácu na živnosť alebo na dohodu, teda už nemôžu byť dôchodkovo poistení. Pracovať teda nemôžu.
Predčasný dôchodok. "Žiadať o predčasný starobný dôchodok môže poistenec až vtedy, ak súčasne splní podmienky, a to, že nemá nijaký pracovný pomer, získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a jeho predčasný starobný dôchodok ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. V súčasnosti to je 205,07 eura mesačne. Ak je aj sporiteľom v 2. dôchodkovom pilieri, potom musí byť súčet predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku z 2. piliera vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu," radí Peter Višváder, hovorca poisťovne. Podľa neho naďalej platí, že ak predčasný starobný dôchodca začne pracovať, čiže vznikne mu povinné dôchodkové poistenie zamestnanca alebo živnostníka, alebo ak sa stane fyzickou osobou s odvodovou úľavou počas práce na dohodu, SP mu zastaví výplatu dôchodku a obnoví mu ju až potom, ako prestane pracovať.
Výnimka. Existuje aj výnimka, ktorá sa však vzťahuje len na dohodu o pracovnej činnosti, alebo dohodu o vykonaní práce pri príjme priemerne mesačne 200 eur, resp. pri ročnom príjme 2400 eur. Vtedy Sociálna poisťovňa výplatu predčasného dôchodku nezastaví, teda predčasný dôchodca môže s touto výnimkou aj pracovať, aj súčasne poberať predčasný dôchodok. Výplata predčasného starobného dôchodku mu v takomto prípade bude podľa zákona zastavená až vtedy, keď príjem z dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahne sumu 2400 eur. Výnimku z platenia poistného pri týchto dvoch typoch dohôd si predčasný dôchodca musí uplatniť u zamestnávateľa čestným prehlásením ešte pred začiatkom výkonu práce na dohodu.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Nesplnenie registračnej povinnosti a daňová kontrola
20. 12. 2018
V prípadoch, kedy daňový úrad povinne začína daňovú kontrolu za obdobie, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila registračnú povinnosť alebo si túto splnila oneskorene, platiteľom dane, nakoľko celková výška odpočítateľnej dane podľa § 55 ods. 3 alebo 4 prevyšuje celkovú splatnú daň podľa § 69 ods. 13, správca dane vráti daň vo výške zistenej na základe vykonanej daňovej kontroly. Pri vrátení tejto dane daňový úrad využije možnosť kompenzácie s prípadnými daňovými nedoplatkami. Odvod dane z majetku pri zrušení registrácie nemôže byť vyšší ako uplatnený odpočet dane, čo jednoznačne vyplýva zo spresneného ustanovenia odseku 6.
V ustanovení odseku 7 sa vypúšťa odkaz na príslušné konkrétne paragrafy zákona, na základe ktorých si platiteľ dane uplatnil pomernú časť odpočtu DPH príp. vykonal úpravu odpočítanej dane. Vecne sa týmto ustanovenie nemení a ostáva zachované pravidlo, že platiteľ dane pri výpočte dane pri zrušení registrácie zohľadní tieto skutočnosti a vypočítanú DPH upraví po zohľadnení percentuálnej hodnoty použitej pri odpočítaní dane.
Rekreácia zamestnancov podľa Zákonníka práce
19. 12. 2018
Novelou zákona o podpore cestovného ruchu sa do Zákonníka práce zavádza nový inštitút – príspevok na rekreáciu zamestnancov, keďže momentálne v Slovenskej republike neexistuje žiaden cielený systémový nástroj na podporu domáceho cestovného ruchu, ktorý by bol mierený na ekonomicky aktívne obyvateľstvo.
Štáty, v ktorých je obdobný systém podpory už zavedený (Francúzsko, Maďarsko a Taliansko) vykazujú najvyššiu účasť domáceho obyvateľstva na domácich súkromných cestách a potvrdzujú tak účinnosť tohto systému podpory domáceho cestovného ruchu. Naopak, z výsledkov prieskumov Európskej komisie preferencií občanov EÚ v turizme z roku 2015 spomedzi krajín EÚ v roku 2014 vyplýva, že domácu dovolenku pred zahraničnou uprednostnilo len 33% dovolenkujúcich obyvateľov Slovenska. Približne polovica týchto dovolenkujúcich obyvateľov Slovenska pritom nevyhľadávala prioritne typicky prímorské destinácie, ale také, pre ktoré má aj Slovenská republika veľmi dobré predpoklady (príroda, wellness, gastronómia, kultúra, šport, atď.).
Ustanovilo sa, aby príspevok na rekreáciu zamestnancov poskytoval zamestnávateľ povinne takému zamestnancovi, ktorý nepretržite pracuje u zamestnávateľa aspoň 12 mesiacov a ktorý má dohodnutý pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas, ak o tento príspevok zamestnanec zamestnávateľa požiada. Príspevok na rekreáciu takéhoto zamestnanca sa navrhol vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne však vo výške sumy 275 eur ročne. To znamená, že v prípade ak zamestnanec vynaloží na rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu. O pomernú časť sumy príspevku na rekreáciu môže zamestnávateľa požiadať aj taký zamestnanec, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, ak u zamestnávateľa pracuje dlhšie ako 12 mesiacov.