Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Dvojité zdanenie
21. 9. 2022
Pri určovaní vyčíslenia „celosvetového“ základu dane daňovníka s NDP aj v súvislosti so zamedzením dvojitého zdanenia sa postupuje výlučne podľa ZDP (nie podľa zahraničných právnych predpisov).
Zo „štandardného“ spôsobu zisťovania základu dane vrátane uplatňovania daňových výdavkov podľa ZDP sú v prípade stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí len daňové výdavky uvedené v § 17 ods. 14 ZDP.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 14 ZDP daňovými výdavkami stálej prevádzkarne daňovníka umiestnenej v zahraničí sú vo všeobecnosti aj výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov platných v štáte umiestnenia tejto stálej prevádzkarne, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch.
Ak napr. daňovník, ktorý má stálu prevádzkareň umiestnenú na území Nemecka je povinný podľa osobitných pracovnoprávnych predpisov platných na území tohto štátu uhrádzať zamestnancom cestovné náhrady výdavkov na pracovné cesty, vynaložené výdavky (náklady) daňovníka (zamestnávateľa) sú daňovým výdavkom v rozsahu, na ktorý vzniká nárok zamestnancov podľa týchto nemeckých pracovnoprávnych predpisov (nie do výšky obdobného nároku zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách platného na území SR).
Daňovník, fyzická osoba, podnikajúci v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý je účtovnou jednotkou len v zahraniční a na území SR nie je účtovnou jednotkou, t.j. neuplatňuje si preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, si môže na území SR, uplatniť ku všetkým svojim celosvetovým zdaniteľným príjmom, výdavky percentom z príjmov v súlade s § 6 ods. 10 ZDP. Rovnakým spôsobom určený základ dane z príjmov zo zahraničia použije aj pri následnom uplatňovaní metódy zápočtu alebo metódy vyňatia.
K
Účtovanie nároku na vrátenie DPH zo zahraničia
21. 9. 2022
Platitelia DPH, ktorí v roku 2021 kúpili tovary a služby v členských štátoch s príslušnou daňou členského štátu resp. doviezli tovar do iného členského štátu a bola im pri dovoze tovaru vyrubená daň v tomto členskom štáte, môžu požiadať o vrátenie tejto dane, a to najneskôr do 30. 9. 2022.
Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte upravuje § 55f a § 55g zákona o DPH. Nárok na vrátenie dane majú platitelia dane, ktorí majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpili tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu (resp. doviezli tovary do členských štátov) na účely svojho podnikania.
Žiadosť sa podáva za obdobie najmenej troch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov v rámci jedného kalendárneho roka a najviac za obdobie jedného kalendárneho roka. Žiadosť týkajúca sa zvyšku kalendárneho roka môže zahŕňať obdobie kratšie ako 3 kalendárne mesiace.
Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktorým je kalendárny rok alebo zvyšok kalendárneho roka, suma nárokovanej DPH musí byť najmenej 50 eur (ekvivalent v národnej mene). Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktoré je kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, suma DPH, ktorej vrátenie sa požaduje, nesmie byť menej ako 400 eur (ekvivalent v národnej mene).
Platiteľ môže podať viac žiadostí za rôzne obdobia v rámci jedného kalendárneho roka, obdobia refundácie sa môžu prekrývať (napr. platiteľ môže podať žiadosť o vrátenie dane za 1-4/2021, za obdobie 3-9/2021, za obdobie 1-12/2021). Aplikácia na podávanie žiadostí umožňuje za rovnaké obdobie podať aj viac žiadostí. Pri vypĺňaní žiadostí je však potrebné rešpektovať obmedzenia členského štátu vrátenia dane, čo sa týka počtu/rozsahu období a aj minimálnej/maximálnej sumy DPH na vrátenie.
K
Zvýšenie daňového bonusu v závislosti od dosiahnutého veku dieťaťa
19. 9. 2022
S účinnosťou od 1. 7. 2022 sa suma daňového bonusu na dieťa určí v závislosti od dosiahnutého veku dieťaťa, pričom od 1. 7. 2022 sa ustanovujú 2 vekové hranice (z pôvodných troch vekových pásiem).
Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je:
• 50 € mesačne (40 € od 1.7.2022 do 31.12.2022), ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku alebo
• 100 € mesačne (70 € od 1.7.2022 do 31.12.2022), ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa.
Od 1. 7. 2022 sa do zákona zavádza aj limit, do ktorého možno priznať daňový bonus najviac; tento limit je závislý od počtu detí a od dosiahnutej výšky čiastkového základu dane zamestnanca (hrubý príjem – poistné).
Daňový bonus je tak počnúc 1. 7. 2022 najviac:
• 20 % čiastkového základu dane pri 1 dieťati
• 27 % čiastkového základu dane pri 2 deťoch
• 34 % čiastkového základu dane pri 3 deťoch
• 41 % čiastkového základu dane pri 4 deťoch
• 48 % čiastkového základu dane pri 5 deťoch
• 55 % čiastkového základu dane pri 6 a viac deťoch.
Pri výpočte sumy daňového bonusu za mesiace január až jún 2022 sa uplatňuje postup v zmysle legislatívy platnej do 30. 6. 2022, to zn. nárok na daňový bonus vzniká daňovníkovi, ak v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Ak daňovník v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých mesiacoch a zamestnávateľ mu priznal nárok na daňový bonus, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus v mesiacoch január až jún 2022 a to ani vtedy, ak úhrnná suma zdaniteľných príjmov podľa § 5 ZDP nedosiahne sumu 6-násobku minimálnej mzdy za celé zdaňovacie obdobie.
S účinnosťou od 1. 7. 2022 sa výpočet daňového bonusu na dieťa a jeho výška mení. Pri uplatňovaní a priznaní daňového bonusu za kalendárne mesiace júl 2022 až december 2022 zamestnávateľ postupuje spôsobom ustanoveným v § 52zzn ods. 1 a 2 ZDP, a podľa § 35 ods. 5 prvej vety ZDP. To znamená, že daňový bonus sa za kalendárne mesiace júl 2022 až december 2022 prizná v takej výške, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia, t.j. zamestnancovi sa prizná daňový bonus vypočítaný podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2022 (výpočet bonusu „po starom“) alebo daňový bonus vypočítaný podľa novej právnej úpravy platnej od 1. 7. 2022 (výpočet bonusu „po novom“).
DAŇOVÝ BONUS „PO STAROM“ ROK 2022
Polovica minimálnej mzdy 323
6-násobok minimálnej mzdy 3 876
Mesačný daňový bonus (0 – 6 rokov) 47,14
Mesačný daňový bonus (nad 6 – 15 rokov) 43,60
Mesačný daňový bonus (nad 15 – 25 rokov) 23,57
DAŇOVÝ BONUS „PO NOVOM“ DRUHÝ POLROK 2022 ROK 2023
Mesačný daňový bonus (0 – 15 rokov) 70,00 100,00
Mesačný daňový bonus (nad 15 – 25 rokov) 40,00 50,00
Daňové úľavy a veličiny pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti pre rok 2023
19. 9. 2022
Suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu má dopad aj na zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti, nakoľko sa od jeho sumy odvodzuje výška daňových parametrov, konkrétne suma výšky zdaniteľnej mzdy pri progresívnom zdanení, výška ročných príjmov na stanovenie povinnosti podať daňové priznanie, výška nezdaniteľných častí základe dane a suma daňového bonus na vyživované dieťa.
Na daňové účely sa používa parameter „platné životné minimum“, za ktorý sa v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov považuje životné minimum platné k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. To znamená, že zvýšenie sumy životného minima k 1. júlu 2022, má dopad na zmenu daňových parametrov platných od 1. 1. 2023.
Pri výpočte daňových parametrov a súvisiacich prepočtov sa uplatňuje matematicky spôsob zaokrúhľovania. Všetky prepočty sa vykonávajú s presnosťou na 2 desatinné miesta, pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej tak, že:
a) zaokrúhľované číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako 5, zostáva bez zmeny,
b) zaokrúhľované číslica, po ktorej nasleduje číslica 5 alebo väčšia ako 5, sa zväčšuje o jednu.
Výška súm nezdaniteľných častí základu dane a daňových veličín, ktoré sa určujú ako príslušné násobky životného minima, je pre zdaňovacie obdobie roku 2023 nasledovná:
• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je vo výške 21-násobku platného životného minima, t.j. 21 x 234,42 = 4 922,82 €,
• mesačná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je vo výške jednej dvanástiny z jej ročného nároku, t.j. 4 922,82: 12 = 410,235 = 410,24 €,
• nezdaniteľná časť základu dane na manželského partnera je vo výške 19,2– násobku platného životného minima, t.j. 19,2 x 234,42 = 4 500,86 €,
• parameter 44,2-násobok životného minima pri výpočte nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka je vo výške 10 361,36 € [44,2 x 234,42],
• parameter 63,4-násobok životného minima pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera je vo výške 14 862,22 € [63,4 x 234,42],
• parameter 92,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 21 754,18 € [92,8 x 234,42],
• parameter 176,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 41 445,46 € [176,8 x 234,42] a parameter jedna dvanástina zo sumy 176,8 násobku životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 3 453,79 € [41 445,46: 12].