Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Nárok na materské
30. 1. 2023
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Byť nemocensky poistený u zamestnankyne znamená, že táto musí byť zamestnaná na základe pracovnej zmluvy (§ 42 a nasl. ZP) alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. ZP), pričom zamestnávateľ má povinnosť zo mzdy alebo odmeny odvádzať za ňu poistné do Sociálnej poisťovne. V prípade SZČO má takúto odvodovú povinnosť podnikateľka sama.
Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Má však nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
V prípade, že sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. V prípade, že jej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
K
Podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane
27. 1. 2023
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového priznania.
Tento druh nezdaniteľnej časti základu dane bolo možné uplatniť prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania dane, eventuálne pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014. V súčasnosti sporitelia sporia v štyroch doplnkových dôchodkových spoločnostiach. Sú nimi UNIQA, d. d. s., Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, NN Tatry-Sympatia, d. d. s., a Stabilita, d. d. s.
Príspevky na DDS si daňovník môže odpočítať od základu dane zisteného z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo z ich úhrnu, a to vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Maximálna výška preukázateľne zaplatených príspevkov, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je v úhrne najviac 180 € ročne.
Na uplatnenie daňovej úľavy je daňovník povinný splniť zákonom ustanovené podmienky:
1. príspevky na DDS musia byť zaplatené na základe „novej“ účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013, resp. na základe „staršej“ účastníckej zmluvy (uzatvorenej do 31. 12. 2013, ktorá bola od 1. 1. 2014 dodatkom zmenená (obsahom zmeny bolo zrušenie dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy), a prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023 aj príspevky, ktoré daňovník zaplatil na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte,
2. daňovník nebude mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení („so starými podmienkami“), ktorá nebude spĺňať zákonom ustanovené podmienky; v prípade, že daňovník bude mať od 1. 1. 2014 uzatvorených viacero účastníckych zmlúv a má záujem o uplatnenie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky na DDS, je potrebné, aby prijal nové podmienky na všetkých jeho uzatvorených zmluvách.
Nárok na zníženie základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené príspevky na DDS, si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
K
Nezdaniteľná časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie
27. 1. 2023
Nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, upravuje § 11 ods. 8 až 10 zákona o dani z príjmov.
Ide o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, ktoré boli preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období, za ktoré sa vykonáva výpočet ročnej daňovej povinnosti.
Od 13. 4. 2022 nadobudol účinnosť zákon č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte, v ktorom sa v Čl. II menia od 1. 1. 2023 ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoré sa týkajú aj nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Prvýkrát za rok 2023 bude možné uplatniť na túto nezdaniteľnú časť základu dane aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt.
K
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
23. 1. 2023
Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane.
Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“). Súčasná právna úprava rozlišuje tri druhy: nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a nezdaniteľnú časť na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Základnou daňovou úľavou je nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť každá fyzická osoba (daňový rezident SR a aj daňový nerezident SR), ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahla aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, príp. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov. Na uplatnenie daňovej úľavy nemá vplyv skutočnosť, či tieto príjmy boli dosahované počas celého zdaňovacieho obdobia alebo len počas jeho časti.
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (tzv. daňoprosté minimum) si daňovník „v roli“ zamestnanca môže uplatňovať už v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) alebo až po jeho uplynutí v ročnom zúčtovaní prípadne pri podaní daňového priznania. Počas roka 2022 zamestnávateľ mohol uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde, ak si zamestnanec tento nárok uplatnil na základe tlačiva „Vyhlásenie na zdanenie príjmov“. Zamestnávateľ uplatní zamestnancovi nárok na mesačnú daňovú úľavu na daňovníka v závislosti od toho, kedy zamestnanec doručí zamestnávateľovi vyplnené vyhlásenie. Ak ho doručí do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, nárok má už za tento kalendárny mesiac. Podmienkou však je, že si tento nárok neuplatnil v tomto mesiaci u iného zamestnávateľa.
Platí totiž, že ak mal zamestnanec počas kalendárneho roka viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Vo vyhlásení zamestnanec vyhlasuje, že nárok na daňovú úľavu na daňovníka si neuplatňuje za rovnaké zdaňovacie obdobie u iného zamestnávateľa, čo potvrdzuje aj svojím podpisom. Ak mal zamestnanec v priebehu roka viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie mohol predložiť každému pri zmene zamestnávateľa. Dávame do pozornosti, že ak došlo k zmene zamestnávateľa v priebehu mesiaca (napr. k 15. 9. daného roka), a zamestnanec si chce uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde u nového zamestnávateľa tak, aby tieto skutočnosti na seba nadväzovali, zamestnanec má v takomto prípade povinnosť ukončiť platnosť vyhlásenia u predchádzajúceho zamestnávateľa, aby nedošlo k duplicitnému uplatneniu nároku na daňovú úľavu na daňovníka. Zmenu je v takomto prípade možné uviesť k 1. dňu mesiaca odchodu zo zamestnania alebo k 1. dňu nasledujúceho mesiaca.
K