Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Zvýšenie minimálnej mzdy
22. 6. 2014
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny uvažuje o zvýšení hranice minimálnej mzdy.
Minimálna mzda by mala byť zvýšená na takú úroveň, aby bol čistý príjem nad hranicou chudoby. Odborári navrhli zvýšenie minimálnej mzdy na sumu 400 eur, mala by byť však splnená podmienka, že pri zvyšovaní minimálnej mzdy by nemala stúpnuť zamestnávateľom aj cena práce.
Návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi neprešiel do druhého čítania
14. 6. 2014
Novela stavala na predpoklade ústretovosti štátu k najstarším členom spoločnosti.
Navrhoval sa zaviesť minimálny dôchodok pre dôchodcov. Ľudia, ktorí boli dôchodkovo poistení aspoň 40 rokov, by mali poberať minimálne 300 eur v prípade jednotlivca alebo 500 eur v prípade dvojice. Novela spočívala v tom, že všetky formy hmotnej núdze, na ktoré majú dôchodcovia nárok už dnes, sa pre nich zhromaždia vo forme minimálneho dôchodku. Hlavným rozdielom oproti dnešnému stavu je, že dôchodcovia by neboli nútení obiehať úrady.
Balík zákonov pre mladých zamietnutý
11. 6. 2014
Opozičné strany neúspešne navrhovali právo na štátom financovanú absolventskú prax s príspevkom u zamestnávateľov, ktorí reálne absolventov prijímajú.
Žiaci stredných odborných škôl by mali povinne vykonávať prax u skutočných, reálnych zamestnávateľov. V službách zamestnanosti sa mala zaviesť možnosť uhrádzať zamestnávateľom náklady na praktické vyučovanie. Verejný sektor by mal uznávať aj prax získanú počas štúdia a v rámci živnosti. Návrhy boli predložené už na marcovú schôdzu, neskôr ich z rokovania stiahli, keďže o podpore pre novely chceli diskutovať s ministerstvami školstva, sociálnych vecí a spravodlivosti, ktorých sa návrhy týkajú.
Návrh na zníženie odvodov pre študentov počas leta
11. 6. 2014
Navrhuje sa, aby študenti stredných a vysokých škôl platili nižšie odvody z peňazí, čo si zarobia na brigádach cez letné prázdniny.
Vláda by mala študentov motivovať, ak si chcú cez prázdniny zarobiť, nie ich za to trestať. Poslanci navrhujú, aby sa hranica počas júla a augusta zdvojnásobila. Čiže z pôvodných 159 eur na 318 eur mesačne. Zároveň by sa pri študentoch stredných škôl zvýšila z dnešných 68 eur mesačne na 136 eur. Bolo by to fér, pretože študenti si cez leto potrebujú zarobiť na výdavky, ktoré ich čakajú počas školského roka.