Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Študenti pracujúci na dohodu si od januára prilepšia
8. 9. 2014
Študenti, ktorí majú do 18 rokov, môžu teraz na dohodu mesačné zarobiť 68 eur a žiadne odvody naplatia. Vysokoškolák odvody neplatí do príjmu 159 eur mesačne. Od januára budúceho roka sa pre všetkých stredoškolákov a vysokoškolákov má hranica príjmu bez odvodov zvýšiť na 200 eur , čo znamená zmenu k lepšiemu pre všetkých.
Slováci získajú úver ťažšie
5. 9. 2014
Tisíce Slovákov, ktorí budú žiadať o úver, môžu zažiť nepríjemné prekvapenie. Od banky buď žiadne peniaze nedostanú, alebo nedostanú takú sumu, ktorú by potrebovali. A to aj tí, ktorí by sa dnes k pôžičke dostali bez väčších problémov. Háčikom pritom budú práve úvery v nebankovkách či dokonca lízingy, ktoré ste dnes banke nemuseli priznávat. Banky si ich totiž nemali kde overiť. Vláda totiž chce pre banky i nebankovky zaviesť jednotný register informácií o úveroch. To v praxi znamená – keď finančné společnosti vďaka registru zistia, že žiadateľ o úver má vysoké dlhy, nemusia mu novú pôžičku odklepnúť.
Živnostníci zaplatia na dani a odvodoch viac
5. 9. 2014
Rok 2014 znamená pre drobných podnikateľov vyššie odvody do zdravotnej či Sociálnej poisťovne. Aj od budúceho roka platí nový, nižší koeficient na výpočet poistného, a teda aj nové, opäť vyššie odvody. Jednou z noviniek je „virtuálna“ registračná pokladnica. Celý princíp stojí na tom, že nesmiete mesačne vytvoriť vo virtuálnej pokladnici viac ako tristo bločkov. Faktom však zostáva, že daniari budú mať nad malými podnikateľmi väčšiu kontrolu. Aj zmena spôsobu odpisovania majetku, výpočet preddavkov na daň z príjmov, či nové povinnosti pre odklad daňového priznania, sú zmeny od 1 januára 2015 týkajúce sa nielen podnikateľov ale najmä živnostníkov.
Novela zákona o životnom minime
24. 6. 2014
V parlamente bola schválená novela zákona o životnom minime, ktorá má zabrániť tomu, aby sa pri poklese životných nákladov nízkopríjmových domácností, to znamená čistých peňažných príjmov na osobu znižovala suma životného minima.
Zníženie sumy životného minima by pritom znamenalo aj pokles výšky rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, daňového bonusu na dieťa či nezdaniteľnej časti základu dane. Ak by podľa súčasného zákona aspoň jeden zo sledovaných ukazovateľov klesol, malo by sa znížiť aj životné minimum. Podľa schválenej novely sa však pri poklese životných nákladov nízkopríjmových domácností, resp. čistých peňažných príjmov životné minimum zachová na súčasnej úrovni. Suma životného minima sa upravuje každoročne k 1. júlu, a to buď na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zistených Štatistickým úradom SR.