Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení
26. 2. 2015
Novelou zákona o sociálnom poistení sa má od začiatku júla tohto roka na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Pre ľudí, ktorí počas života získali 30 rokov dôchodkového poistenia, by mal minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa má zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o dva percentuálne body a od 40 rokov o tri percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia budúci rok predstavovala 340,8 eura.
Poberateľ minimálnej penzie po zavedení najnižšieho možného dôchodku už nebude odkázaný na to, aby žiadal úrad práce a sociálnych vecí o dávku v hmotnej núdzi. Suma minimálneho dôchodku má byť v jednotlivých prípadoch o približne 10 eur až 23 eur vyššia, ako je v súčasnosti súčet sumy dôchodku a dávky v hmotnej núdzi, na ktorú má penzista nárok. Sumy minimálneho dôchodku sa majú každoročne valorizovať k 1. januáru, a to podľa vývoja životného minima. Nárok na minimálny dôchodok má podľa návrhu rezortu práce vzniknúť dovŕšením dôchodkového veku s obdobím dôchodkového poistenia aspoň 30 rokov poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, ktorý je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom a invalidného dôchodku bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Minimálnu penziu by malo v tomto roku dostávať približne 75-tisíc poberateľov dôchodkových dávok. Zavedenie minimálneho dôchodku si má v druhom polroku tohto roka vyžiadať 16,4 mil. eur a v roku 2016 majú náklady predstavovať 31 mil. eur.
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
26. 2. 2015
Účelom vládneho návrhu zákona je reagovať na novú situáciu, ktorá vznikla od 1. januára 2015 po spustení výplatnej fázy dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia Aj vzhľadom na výšku dôchodkov, ktoré sú sporiteľom za ich nasporené sumy ponúkané, je v súčasnosti účasť v II. pilieri pre istú skupinu sporiteľov nevýhodná.
Vládny návrh zákona umožňuje sporiteľom v II. pilieri prehodnotiť svoje rozhodnutie a vystúpiť z tohto systému v období od 15. marca 2015 do 15. júna 2015. Obdobne ako pri predchádzajúcich otvoreniach II. piliera, bude týmto zákonom umožnený aj vstup do II. piliera. Sporiteľ, ktorý sa rozhodne vystúpiť z II. piliera, musí Sociálnej poisťovni doručiť písomné oznámenie, ktorého súčasťou je prejav vôle, aby mu zaniklo právne postavenie sporiteľa. Sociálna poisťovňa o doručení tohto písomného oznámenia informuje sporiteľovu dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Tá následne prevedie sporiteľovu nasporenú sumu tvorenú z povinných príspevkov vrátane výnosu z týchto príspevkov na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. V prípade, že si sporiteľ platil dobrovoľné príspevky, nasporená suma tvorená z týchto príspevkov vrátane výnosu mu bude vyplatená.
Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti
26. 2. 2015
Cieľom predloženého návrhu je precizovanie ustanovení v súvislosti s vyberaním úhrad zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od poistencov. Na základe aplikačnej praxe sa navrhuje jednoznačne určiť súčasti zdravotného výkonu.
Taktiež sa ustanovuje, za čo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie vyberať úhradu od poistenca a čím nesmie podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Oproti doterajšej právnej úprave sa ustanovuje, že zdravotné výkony poskytované pri liečbe choroby uvedenej v zozname chorôb a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pri ktorých môže poskytovateľ požadovať úhradu, bude schvaľovať príslušný vyšší územný celok. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže požadovať úhradu za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti, len ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti túto zdravotnú starostlivosť poskytne do desiatich pracovných dní od objednania. Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti môže požadovať od poistenca úhradu za nadštandardný pobyt len v prípade, ak poistenec o nadštandardný pobyt písomne požiadal.
Zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky
26. 2. 2015
Cieľom predkladaného návrhu zákona je dosiahnuť stav, aby poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vykonáva funkciu poslanca a inú funkciu vo verejnej správe, napríklad funkciu starostu, primátora, predsedu samosprávneho kraja alebo ich zástupcov, poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, štatutára alebo člena štatutárneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie alebo právnickej osoby zriadenej subjektom verejnej správy, dostávali v plnej výške len plat poslanca a za výkon každej ďalšej funkcie príjem najviac v sume minimálnej mzdy.
Právna úprava sa má vzťahovať aj na poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov, ktorí poberajú odmenu od samosprávnych krajov za výkon funkcie poslanca zastupiteľstva a sú zároveň starostami alebo primátormi. Títo poslanci zastupiteľstiev budú poberať v plnej výške len plat starostu alebo primátora a odmenu za výkon funkcie poslanca zastupiteľstva najviac v sume minimálnej mzdy.