Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Vznik povinného poistenia SZČO od 1.júla
12. 8. 2015
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká v zmysle
§ 21 zákona o sociálnom poistení od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok tohto vymeriavacieho základu.
Vznik povinného poistenia SZČO od 1. októbra
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorej je predĺžená
lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a zaniká 30. septembra kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
Zákon o sociálnom poistení po novele zákona
27. 7. 2015
Do zákona o sociálnom poistení sa zavádzajú nové právne inštitúty – vyrovnávací príplatok a minimálny dôchodok a rozširuje sa okruh poistencov štátu o kategóriu ohrozeného a chráneného svedka. Zároveň sa v nadväznosti na zavádzanú právnu úpravu prijímajú potrebné úpravy v súvisiacich právnych predpisoch.
Cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Za tým účelom sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši, poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Ohrození svedkovia a chránení svedkovia sú z dôvodu ohrozenia ich života a zdravia v súvislosti s podaním svedeckej výpovede dlhodobo ukrývaní často aj v zahraničí a podľa potreby aj pod zmenenou identitou. Tieto osoby často nemôžu z objektívnych dôvodov vykonávať určitý čas zárobkovú činnosť (napr. z dôvodu, že nie je ukončené súdne konanie, nie sú ešte asimilované v prostredí, a pod.). Účelom právnej úpravy je pokryť toto obdobie dôchodkovým poistením a zabezpečiť, aby sa zhodnotilo na ich budúce dôchodkové nároky. Za tieto osoby bude platiť poistné štát v zákonom ustanovenom rozsahu.
Zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2015, okrem ustanovení o vyrovnávacom príplatku, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2016.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
12. 6. 2015
Podnetom na predloženie zákona je skutočnosť, že slovenský právny poriadok neobsahuje právnu normu, ktorá by pamätala na úpravu poskytovania príspevku športovému reprezentantovi, ako štátnej sociálnej dávky, ktorej účelom by bolo finančné zabezpečenie športovca, ktorý ako športový reprezentant Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky získal medailové ocenenie na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy.
Cieľom návrhu zákona je oceniť vrcholových reprezentantov, ktorí reprezentovali Československú republiku, Československú socialistickú republiku, Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku alebo Slovenskú republiku a získali medailové ocenenie pre krajinu.
Nárok na príspevok za zásluhy v športovej oblasti bude takto určený priamo zákonom, ktorého podmienky vyplácania sú presne definované v navrhovanom paragrafovom znení v podobe termínov, nárokov vyplácania až po samotnú výšku príspevku.
Návrh zákona zakladá negatívny vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy. Nezakladá však vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií
12. 6. 2015
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov znižuje výšku pokút za priestupky a správne delikty na úseku mýta. V niektorých prípadoch sa pevná sadzba pokút nahrádza sadzbami s vymedzenou dolnou a hornou hranicou výšky pokuty, aby sa tak zabezpečila možnosť správneho orgánu rozhodnúť o konkrétnej výške pokuty v závislosti od závažnosti, spôsobu, času trvania a následkov porušenia povinnosti. Zároveň dochádza k precizovaniu znenia niektorých skutkových podstát priestupkov a správnych deliktov.
V súčasnosti platné sadzby pokút za porušenie právnych predpisov na úseku mýta boli nastavené s dôrazom na ich preventívny a odstrašujúci účinok pre prípadných porušovateľov. Po úspešnom zabehnutí systému elektronického výberu mýta je možné prikročiť aj ku korekciám výšky týchto pokút.