Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s ročným zúčtovaním za rok 2017
9. 2. 2018
Zamestnávateľ má povinnosť vystaviť za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie (potvrdenie).
Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi potvrdenie:
- najneskoršie do 10. (12.) marca 2018, ak zamestnanec podáva daňové priznanie
- najneskoršie do 10. (12.) februára 2018, ak v roku alebo za rok 2017 vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára 2018.
Povinnosť vystaviť a doručiť zamestnancovi potvrdenie vzniká aj vtedy, ak zamestnancovi v zdaňovacom období poskytol zamestnávateľ len nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby, ktoré je oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. k) zákona o dani z príjmov alebo vyplatil len oslobodené sociálne výpomoci podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona.
Finančné riaditeľstvo SR vydalo vzor tlačiva potvrdenia, ktorý je k dispozícii na jeho webovom sídle.
Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2017
7. 2. 2018
O vykonanie ročného zúčtovania žiada zamestnanec najneskôr do 15. februára 2018 vyplnením príslušného tlačiva žiadosti.
Pokiaľ zákon vyžaduje k uplatneniu niektorých nárokov predloženie dokladov, musia byť predložené do tohto termínu. Tlačivo žiadosti určilo Finančné riaditeľstvo SR oznámením a je uverejnené na jeho webovom sídle www.financnasprava.sk.
Od mája by mohli zamestnanci dostať príplatky za nočnú a sviatočnú prácu
7. 2. 2018
Od 1. mája tohto roka by si mohli zamestnanci finančne prilepšiť. Vláda súhlasí s novelou Zákonníka práce, ktorou sa majú zvýšiť príplatky za nočnú a sviatočnú prácu, ako aj zaviesť príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu. Právnu normu pripravila trojica poslancov Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír Petrák (všetci Smer-SD).
Prerokovaná poslanecká novela vládnym kabinetom je v súčasnosti v parlamente už v druhom čítaní. Predkladatelia sa spolu so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov dohodli na niekoľkých zmenách. Oproti pôvodnému návrhu poslancov sa tak príplatky za nočnú prácu majú zvyšovať v dvoch etapách, a tiež sa bude rozlišovať, či ide o všeobecnú alebo rizikovú prácu. Od 1. mája tohto roka pri všeobecnej práci má ísť príplatok hore na 30 percent minimálnej mzdy za hodinu a v ďalšom roku bude zvýšenie predstavovať 40 percent. Podobný postup bude aj pri rizikovej práci, pri ktorej má od 1. mája tohto roka stúpnuť príplatok na 35 percent minimálnej mzdy za hodinu, a od 1. mája budúceho roka má dosiahnuť 50 percent. Zamestnávatelia ale budú mať možnosť uplatniť si výnimky v rámci tzv. derogačnej klauzuly, ktorá je v Zákonníku práce v súčasnosti v niektorých oblastiach. Pre zamestnávateľov to znamená, že podmienky zvýšenia príplatku za nočnú prácu budú môcť dohodnúť v rámci kolektívnej zmluvy, príplatok však bude môcť byť vo výške najmenej 25 percent od 1. mája tohto roka a od 1. mája budúceho roka bude musieť byť najmenej 35 percent. Vo firmách, v ktorých nie sú odbory, alebo sa vykonáva prevažne nočná práca, budú môcť zamestnávatelia dohodnúť výnimky týkajúce sa mzdového ohodnotenia za nočnú prácu v rámci pracovnej zmluvy so zamestnancom. Výnimky nebude možné uplatniť si u rizikových prác Zavedie sa aj príplatok za víkendovú prácu. Poslanci pôvodne navrhovali, aby bol vo výške 100 percent sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Po rokovaní s tripartitou má od 1. mája tohto roka stúpnuť príplatok za prácu v sobotu na 25 percent minimálnej mzdy za hodinu a od budúceho roka má byť na úrovni 50 percent. Znovu bude možné uplatniť dve výnimky, ale nebudú delené medzi všeobecnú a rizikovú prácu. Zamestnanci budú mať vyšší príplatok aj za prácu v nedeľu. Zvyšovanie však bude tiež postupné. Od 1. mája tohto roka má byť vo výške 50 percent a od 1. mája budúceho roka má predstavovať 100 percent. Aj pri týchto príplatkoch zákonník zadefinuje výnimky pre firmy, v ktorých sa musí pracovať pravidelne v nedeľu, či u daného zamestnávateľa nepôsobia odbory. Po rokovaniach so sociálnymi partnermi sa nemení pôvodný návrh pri príplatku za sviatok, zvýšenie má teda predstavovať 100 percent priemerného zárobku zamestnanca zo súčasnej úrovne 50 percent.
Zamestnanecká prémia – daňové priznanie FO za rok 2017
5. 2. 2018
Podmienky, za ktorých vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu, sú uvedené v zákone o dani z príjmov, pričom na priznanie nároku za príslušné zdaňovacie obdobie je potrebné splniť všetky podmienky.
Za rok 2017 pri posudzovaných príjmoch do 5 220 eur nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká.
Pri výške posudzovaných príjmov aspoň 5 220 eur sa zamestnanecká prémia vypočíta prenásobením sadzbou dane 19 % rozdielu sumy 3 803,33 eura a vykázaného základu dane zníženého o povinné poistné, ak je základ dane nižší ako 3 803,33 eura. Zamestnanecká prémia (kladné číslo z prepočtu) by mohla vyjsť len daňovníkovi, ktorý si poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Ak by zamestnancovi vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu a poberal posudzované príjmy menej ako 12 kalendárnych mesiacov, vypočíta sa pomerná časť zamestnaneckej prémie so zaokrúhlením na eurocenty nahor (pri výpočte sa vychádza z nezaokrúhlenej ročnej výšky a zaokrúhli sa až konečná výška).
Zamestnanecká prémia je určená výlučne pre zamestnancov. Uplatňuje sa po skončení kalendárneho roka u zamestnávateľa v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní. V daňovom priznaní typ A sú na výpočet výšky zamestnaneckej prémie vyčlenené riadky 44 až 47, pričom riadok 47 sa vyplňuje len v prípade zmeny výšky zamestnaneckej prémie v dodatočnom daňovom priznaní. V priznaní daňovník uvedie aj výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, avšak iba kvôli výpočtu zamestnaneckej prémie. Daňovník, ktorý si uplatňuje zamestnaneckú prémiu, nemá nárok na žiadne nezdaniteľné časti základu dane a daň uvedie v priznaní vo výške nula. Ak boli zamestnávateľom v priebehu roka zrazené preddavky na daň, vznikne v daňovom priznaní daňový preplatok. Zamestnaneckú prémiu vyplatí daňovníkovi daňový úrad, ktorý mu aj vráti prípadné zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti na základe vyplnenej žiadosti, ktorá je súčasťou tlačiva priznania (XI. oddiel). Pri vrátení preplatku postupuje daňový úrad podľa ustanovenia § 79 daňového poriadku.
Nárok na zamestnaneckú prémiu môže vzniknúť aj zamestnancovi, ak je súčasne podnikateľom, ktorý v zdaňovacom období nedosiahol žiadne príjmy z podnikania, ale uplatnil daňové výdavky, vykázal daňovú stratu a splnil všetky podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie. Táto fyzická osoba vykoná výpočet zamestnaneckej prémie v XIII. oddieli tlačiva priznania typ B a požiada o jej vyplatenie samostatnou žiadosťou.