Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Vianočný príspevok dostane v decembri viac ako milión dôchodcov
29. 11. 2017
Sociálna poisťovňa začne v decembri vyplácať vianočné príspevky. Počet vyplatených vianočných príspevkov bude 1 175 964, čo predstavuje približne 75,06 milióna eur.
O vianočný príspevok netreba žiadať, poisťovňa vyplatí príspevok automaticky všetkým, ktorí majú naň nárok. Dôchodcovia ho dostanú rovnakým spôsobom ako dôchodok vo výplatnom termíne v mesiaci december 2017. Vianočný príspevok nepatrí tomu dôchodcovi, ktorého dôchodok alebo úhrn dôchodkových príjmov je viac ako 547,20 eura. O tom, kto dostane vianočný príspevok, sa možno dozvedieť aj na webe Sociálnej poisťovne.
Ľudia si zaslúžia vyššie platy, tvrdia zamestnávatelia
27. 11. 2017
Štát by sa mal podľa Republikovej únie zamestnávateľov podieľať na raste minimálnych miezd. Na dnešnej tlačovej konferencii jej viceprezident Ľuboš Sirota preto predstavil sociálny balíček, ktorý by do praxe mohol uviesť štát. Týmto spôsobom by sa výdavky na rast rozdelili a neniesli by ich iba zamestnávatelia.
"Zamestnávatelia nespochybňujú to, že zamestnanci na Slovensku majú mať v čistom viac peňazí. Je ale absurdné a neakceptovateľné, že sa to deje za chrbtom tých, ktorí to majú zaplatiť. Zákon nie je súčasťou sociálneho dialógu. Dostal sa do parlamentu pokutným spôsobom cez poslanecký návrh," skonštatoval na pondelkovej tlačovej konferencii prvý viceprezident RÚZ Luboš Sirota. Takto by sa čistá mzda modelovej rodine zvýšila o 263 eur, oproti 135 eurám, ktoré vyplývajú z vládneho návrhu. Celkovo RÚZ predstavila štyri opatrenia. Prvým je zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na úroveň budúcoročnej minimálnej mzdy, druhým zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody taktiež na úroveň budúcoročnej minimálnej mzdy. Navrhujú ale aj zavedenie zníženej 10-percentnej DPH na všetky potraviny. Posledným opatrením by bolo zavedenie daňovej a odvodovej výnimky na príplatky, ktoré navrhuje štát vo svojom sociálnom balíčku. Podľa Sirotu totiž teraz pôjde polovica z príplatkov štátu vo forme daní a odvodov.
Zmeny zákona o DPH - v roku 2018
21. 11. 2017
Novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je orientovaná na oblasti, ktoré bolo potrebné zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a taktiež na oblasti, v ktorých existujúce pravidlá dane z pridanej hodnoty spôsobujú pri ich uplatňovaní problémy v praxi.
Základné zmeny a úpravy:
- zavedenie inštitútu daňového zástupcu pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, ktorý je určený na dodanie do iného členského štátu alebo tretieho štátu
- doplnenie vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky v rámci uplatňovania osobitnej úpravy vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby
- zavedenie povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH podávať súhrnné výkazy, ak sa zúčastňujú na trojstrannom obchode
- uplatňovanie osobitnej úpravy zdanenia prirážky cestovnými kanceláriami pri poskytovaní služieb cestovného ruchu voči všetkým subjektom, a to aj v prípade, ak budú tieto služby poskytnuté platiteľovi dane na účely jeho pracovnej cesty
- zavedenie bezodkladného vrátenia zábezpeky daňovým úradom v prípade zrušenia registrácie pre daň
- možnosť vyhotoviť súhrnnú faktúru za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov aj pre zdaniteľnú osobu, ktorá nie je usadená v tuzemsku
- zrušenie limitu 5 000 eur pri prenose daňovej povinnosti, ktorý je platiteľ dane povinný uplatniť pri dodaní určitých komodít
- zmena podmienky pri uplatňovaní trojstranného obchodu (prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa).
Daňové priznanie nepodala na Slovensku takmer štvrtina firiem
13. 11. 2017
Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Bisnode totiž takmer 23 % akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným nepodalo daňové priznanie za rok 2016.
Ich podiel tak v poslednom období pomaly rastie a od roku 2014 sa zvýšil o takmer jeden percentuálny bod. Ešte v roku 2012 však daňové priznanie nepodala až tretina firiem. Z tohto pohľadu najmenej disciplinované firmy eviduje Bisnode v Bratislavskom kraji, kde daňové priznanie nepodalo vyše 26 % spoločností. Nasledoval Nitriansky kraj s podielom vyše 25 % a Trnavský kraj, kde si povinnosť nesplnilo viac ako 24 % firiem. Na druhej strane najmenej spoločností, ktoré nepodali daňové priznanie za minulý rok, evidovali v Trenčianskom kraji, kde ich podiel presiahol 16 %.