Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Zmena Trestného zákona po zmene náhradného výživného
3. 2. 2020
Skrátením podmienky trvania exekučného konania na vymoženie pohľadávky na výživnom z troch mesiacov na dva mesiace od podania návrhu na vykonanie exekúcie sa zabezpečí včasnejšie poskytnutie náhradného výživného, ktoré bude riešiť aktuálnu potrebu finančných prostriedkov na dieťa.
V tejto súvislosti sa vstupuje aj do Trestného zákona, kde sa sprísňuje skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy. Cieľom novela zákona je taktiež zmena v povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné v prípade vymoženia výživného prostredníctvom exekútora. Predtým mala túto povinnosť oprávnená osoba. Novelou zákona sa oprávnená osoba v prípade vymoženia výživného exekútorom od tejto povinnosti odbremenila. Vrátenie preddavkovo poskytnutého náhradného výživného už vykonáva priamo exekútor z vymoženej sumy výživného na základe informácií, ktoré si budú zo zákona príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a exekútor vymieňať. Povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou však zostala nedotknutá v prípade, že povinný uhradí výživné priamo oprávnenej osobe.
Náhrada škody na zdraví spôsobenej protiprávnym konaním
30. 1. 2020
Hlavným zámerom úpravy Občianskeho zákonníka od 1. 12. 2019 je zosúladenie právnej úpravy náhrady škody na zdraví spôsobenej protiprávnym konaním s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Právna úprava spôsobu výpočtu náhrady za stratu na zárobku sa výrazne odkláňa od všeobecne uplatňovanej zásady úpravy zodpovednosti za škodu, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a tým pádom neumožňuje poškodenému, ktorému vznikla škoda na zdraví a s tým súvisiaca strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ale aj po jej skončení, domôcť sa náhrady škody v takom rozsahu, v akom mu skutočne vznikla. V záujme poskytnutia ochrany základnému právu vlastniť majetok je cieľom novely zákona zabezpečiť dorovnanie príjmu poškodeného do sumy, ktorú by zarobil, ak by nedošlo k spôsobeniu škody. Právna úprava ale nezakladá ďalší druh nároku voči zamestnávateľovi, ktorý by presahoval rámec náhrad za stratu na zárobku počas práceneschopnosti spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania v pracovno-právnych vzťahoch. Prioritným účelom odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania nie je plná kompenzácia vzniknutej ujmy, ale ide o realizáciu povinnosti štátu zabezpečiť fyzickej osobe postihnutej takouto sociálnou udalosťou prostriedky potrebné pre jej ďalší život. V týchto prípadoch ide o primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a nie o odškodnenie presne kvalifikovanej, protiprávnym konaním spôsobenej majetkovej škody poškodeného spadajúcej do sféry základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podmienka poskytnutia podpory na obstaranie bytu
28. 1. 2020
Novelou zákona o štátnom fonde rozvoja bývania sa upravuje podmienka poskytnutia podpory na obstaranie bytu výstavbou alebo kúpou bytu v bytovom alebo polyfunkčnom dome pre určený okruh žiadateľov.
Medzi týchto žiadateľov patria manželia do 35 rokov, manželia s maloletým dieťaťom do 3 rokov, manželia s osvojeným maloletým dieťaťom do 5 rokov, člen domácnosti, ktorej členom je aj fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo osamelý rodič s nezaopatreným dieťaťom do 15 rokov. Podľa predchádzajúcej úpravy bolo možné poskytnúť podporu len vtedy, ak mesačný príjem žiadateľa a osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu, neprevyšovali štvornásobok sumy životného minima vypočítaného pre žiadateľa a osoby, ktorých príjmy sa posudzovali spoločne. Maximálna príjmová hranica sa novelou zákona zvyšuje na päťnásobok uvedenej sumy. Rovnaká zmena nastala v prípade žiadateľa, ktorým sú mladomanželia pri poskytovaní podpory na obstaranie bytu kúpou bytu v rodinnom dome. Uvedená zmena reaguje na podnety z praxe a jej cieľom je umožniť získanie podpory na obstaranie bývania pre ešte širšiu skupinu žiadateľov.
V hre je dotácia pre investíciu, ktorá má zamestnať stovky ľudí
27. 1. 2020
Sto miliónov eur. Toľko bude stáť prvá fáza slovenského vývoja, výskumu a aj pilotnej výroby batérií určených primárne pre autopriemysel. Na investíciu, ktorá má v budúcnosti zamestnať stovky až tisícky ľudí, sa poskladajú investori, banky a najnovšie aj štát formou dotácie.
Prvý slovenský výrobca batérií Inobat totiž rokuje s vládou o štátnej pomoci. Výška dotácie je aktuálne predmetom rokovaní a presná suma zatiaľ nie je známa. „Prostriedky by boli prioritne použité na financovanie odborných kapacít a technologického transferu pre začatie činnosti R&D centra,“ potvrdil pre HN spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ Inobat Marián Boček, podľa ktorého investícia prinesie zvýšenie európskej konkurencieschopnosti na batériovom trhu, ktorý je pod silným tlakom ázijských producentov.