Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Menej benefitov ako vlani
8. 10. 2009
Čoraz menej firiem poskytuje finančné aj nefinančné výhody svojim zamestnancom. Odmeny za posledný rok klesli v priemere o 15 % a dostalo ich o 8 % menej ľudí.
V treťom kvartáli tohto roka odmeny dosiahli priemernú výšku 878 €, čo je o 15 % menej ako pred rokom. Situácia je o niečo lepšia v prípade poskytovania 13. platu.
Jeho výška medziročne vzrástla o 9 % a dostala sa tak na úroveň 802 €.
Pri nefinančných výhodách najviac firmy ubrali na dodatočnom vzdelávaní zamestnancov, nápojoch na pracovisku a flexibilnom pracovnom čase. Najmenej spoločnosti obmedzili príspevok na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť.
Celkovo firmy šetrili na všetkých skupinách zamestnancov. Nárast výhod však niektoré firmy zaznamenali výhody v prípade top manažérov. Medziročný jednopercentný nárast zaznamenali dva benefity, notebook aj na súkromné účely a príspevok na dôchodkové sporenie .
V poskytovaní obidvoch druhov výhod zaznamenal textilný a chemický priemysel, maloobchod, médiá a reštaurácie. Najmä menšie spoločnosti do 50 zamestnancov pristúpili k ich škrtaniu.
Tieto údaje vyplývajú z kontinuálneho internetového prieskumu platov, do ktorého sa zapojilo viac ako 101 000 respondentov.
Kontroly odhaľujú nárast čiernej práce
8. 10. 2009
Typickými príkladmi nelegálne zamestnaného človeka sú profesie predavačka alebo čašník. Majú síce pracovnú zmluvu, ale zamestnávateľ za nich neplatí odvody. Vyplýva to z pripravovanej správy o nelegálnej práci za prvý polrok 2009.
Počet nelegálne pracujúcich oproti rovnakému obdobiu minulého roka stúpol. Zmenilo sa aj poradie odvetví, ktoré s čiernou prácou majú najväčší problém. Stavebníctvo vystriedali na prvom mieste veľko a maloobchod, reštaurácie a hotely.
Pri odhaľovaní čiernej práce má pomôcť aj zvýšenie kontrol z Národného inšpektorátu práce. Ten vzrástol oproti prvému polroku 2008 dvojnásobne. Inšpektori odhalili o vyše 15 % viac nelegálne zamestnaných. Dôvodom na zvýšenie počtu kontrol bola aj hospodárska kríza, keďže práve v období krízy možno predpokladať vo zvýšenej miere zneužívanie zamestnancov.
Zamestnávatelia si majú z čoho vyberať, pretože nezamestnaní sú ochotní prijať akékoľvek podmienky. Často si neuvedomujú, že čiernou prácou prichádzajú o dôchodok či podporu v nezamestnanosti.
Pracujúci pred kontrolami neraz utekajú a zamestnávatelia sa odvolávajú na známosti.
Zlúčenie Komunálnej poisťovne a poisťovne Kontinuita
8. 10. 2009
Proces zlučovania ukončili 1. októbra Komunálna poisťovňa a Kontinuita poisťovňa. Zlúčili sa do jedného subjektu so spoločným názvom Komunálna poisťovňa.
Obidve poisťovne patrili medzi členské spoločnosti skupiny Vienna Insurance Group na Slovensku. Týmto krokom sa uzavrel proces integrácie poisťovní, ktorý sa začal v januári tohto roka.
Koncern Vienna Insurance Group je etablovaný na slovenskom poistnom trhu aj prostredníctvom poisťovne Kooperatíva a Poisťovne Slovenskej sporiteľne.
Dane zaplatí tento rok viac daňovníkov
7. 10. 2009
Počet subjektov evidovaných na jednotlivých druhoch daní v roku 2009 vzrástol. Najvýraznejší nárast počtu daňovníkov Daňové riaditeľstvo SR zaznamenalo pri dani z motorových vozidiel, a to o 17,8 % na 288 174 subjektov.
Medziročne vzrástol k záveru prvého polroka tohto roka aj počet platiteľov dane z pridanej hodnoty o 10 % na 194 673 daňovníkov.
Pri dani z príjmov právnických osôb Daňové riaditeľstvo SR zaznamenalo nárast počtu evidovaných subjektov o 8,4 % na 197 976 subjektov a počet subjektov evidovaných na daň z príjmov fyzických osôb stúpol o 5,3 % na 2 562 172 subjektov.
Ku koncu júna 2009 mierne stúpol aj počet platiteľov dane zo závislej činnosti, a to o 0,7 % na 282 916 osôb. Pokles počtu platiteľov o 1,6 % na 38 705 subjektov zaznamenala daňová správa pri dani vyberanej zrážkou.
V rámci právnických osôb vzrástol najviac počet komanditných spoločností, výraznejší nárast bol zaznamenaný aj pri spoločnostiach s ručením obmedzeným a o jedno percento sa zvýšil aj počet akciových spoločností. Poklesol počet verejných obchodných spoločností, počet družstiev a počet štátnych podnikov.