Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Nezamestnanosť v SR klesla
3. 9. 2010
Rast nezamestnanosti na Slovensku sa v druhom štvrťroku zastavil a podiel ľudí bez práce klesol na 14,4 % z 15,1 % za prvý štvrťrok. Informoval o tom Slovenský štatistický úrad.
Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku podľa spresnených údajov medziročne stúpla o 4,7 % po náraste o 4,8 % v predchádzajúcich troch mesiacoch. Schodok slovenského štátneho rozpočtu ku koncu augusta vzrástol z 2,41 miliardy eur na 2,82 miliardy a dosiahol tak tri štvrtiny tohtoročného plánu.
Minimálna mzda by sa mala od začiatku januára zvýšiť takmer o 10 eur
2. 9. 2010
Minimálna mzda by sa mala od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 307,7 eura na 317 eur, čo je takmer o 10 eur viac.
Hodinová výplata by tak dosiahla 1,822 eura. Sumu minimálneho zárobku rezort práce určil ako súčin platnej mesačnej minimálnej mzdy, teda 307,70 eura, a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za rok 2009. Tá podľa údajov Štatistického úradu SR stúpla o 3 %. Posledné slovo pri stanovení minimálnej mzdy bude mať však vláda, ktorá musí rozhodnúť do 20. októbra tohto roka.
Odvody pravdepodobne nahradí zdravotná daň
31. 8. 2010
Podľa Hospodárskych novín, občanom Slovenska možno pribudne nová tzv. zdravotná daň.Vládna koalícia sa ňou chystá nahradiť zdravotné odvody.
Jej výška by mala byť podľa denníka nižšia, to však nemusí automaticky znamenať, že ľudia ušetria. Po novom sa má totiž zdravotné platiť zo všetkých príjmov, pričom dnes sú niektoré od neho oslobodené. Podľa odborníka na dane a odvody by sa mohli platiť aj z príjmov ako napríklad prenájom. Toto opatrenie však bude možné hodnotiť až potom, keď bude známe jeho nastavenie, uviedol tím ekonómov.
Dávky na deti podľa aktivity rodičov
30. 8. 2010
Dávky, prídavky či príspevky na deti by mali byť naviazané na ich riadnu dochádzku do školy či aktivitu ich rodičov, uviedol minister rezortu práce Jozef Mihál (SaS).
Zdôraznil, že sa budú snažiť nájsť vhodné riešenia, ktoré by prinútili ľudí, ktorí nepracujú a zároveň poberajú dávky na deti, aby bolo pre nich zaujímavé pracovať, alebo, aby deti naozaj riadne chodili do školy. Podľa J. Mihála je systém pomoci, ktorý aj aktuálne podmieňuje poberanie niektorých dávok riadnou dochádzkou do škôl, zneužívaný. Ako príklad uviedol, že v súčasnej dobe sa niektoré deti chodia do školy len naobedovať a učitelia sa boja proti tomu zasiahnuť. Minister uviedol, že takéto zneužívanie systému sa musí obmedziť, respektívne úplne zrušiť.