Elektromobil – z pohľadu dane z motorových vozidiel
12. 2. 2024
Vozidlom podliehajúcim dani z motorových vozidiel je aj elektromobil. V zákone č. 361/2014 z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa s vozidlom „elektromobil“ stretávame až v súvislosti s vymedzením základu dane, a to ako s vozidlom kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina.
Predmetné vozidlo uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, kde je pre toto vozidlo stanovená ročná sadzba dane. Zákon o dani z motorových vozidiel používa pre vozidlo elektromobil ustálené spojenie, podľa ktorého ide o vozidlo prináležiace do niektorej z kategórii vozidiel L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina. Zákon o dani z motorových vozidiel nemá za cieľ definovať pojem elektromobil, ktorý je inak dostupný z iných zdrojov, podľa ktorých ide o vozidlo poháňané výlučne elektrickou energiou (pohonnou jednotkou je elektrický motor (elektromotor)), ale má za cieľ správne „naviesť“ daňovníka na zdanenie tohto vozidla, ak sú splnené zákonné podmienky a správne uvedenie do daňového priznania.
V prípade elektromobilov je v osvedčení o evidencii časť II v položke 18 P.3 „Druh paliva / zdroj energie“ uvedený druh paliva alebo zdroj energie elektrina. Podmienky pre zdanenie vozidla, teda aj vozidla elektromobil, sú obsiahnuté v § 2 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel. Podľa predmetného ustanovenia vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel vtedy, ak patrí do niektorej z kategórii vozidiel (motorové) L, M alebo N (nie do kategórie vozidiel O - prípojné vozidlá) vymedzených týmto zákonom, je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie. Kategóriu vozidla určí daňovník z dokladov vydaných vozidlu pri jeho zaevidovaní do evidencie vozidiel vedenej na Policajnom orgáne v Slovenskej republike. Doklady k vozidlu môžu byť vo vyhotovení, vzhľadom k času ich vydania v prevedení napr. ako „veľký a malý“ technický preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II).
K
Veľké zmeny v zákone o dani z príjmov
16. 11. 2014
Zmeny v zákone o dani z príjmov nadobúdajú účinnosť 1. 12. 2014 a 1. januára 2015.
Ide o rozsiahlu novelu zákona, ktorej zámerom je pokračovať v konsolidácii a trvalej udržateľnosti verejných financií a v koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom. K najdôležitejším zmenám dochádza v odpisovaní hmotného majetku, pri limitovaní vstupnej ceny osobných automobilov hranicou 48 000 €, v redukcii možnosti použitia zrýchlenej metódy odpisovania. Taktiež dochádza k zrušeniu lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu, k zavedeniu pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné), k transferovému oceňovaniu aj na tuzemské vzájomne prepojené osoby. Zamestnávateľ bude mať možnosť nepeňažné plnenie zdaniť rovnako, ako poskytnuté peňažné plnenie, ako keby zamestnancovi sumu nepeňažného plnenia zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v čistom. Dochádza aj k vyňatiu náhrady nemajetkovej ujmy vyplácanej na základe Občianskeho zákonníka z príjmov oslobodených od dane a zdanenie tejto náhrady, ako ostatného príjmu fyzickej osoby, k zavedeniu zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností. Dochádza aj k zjednodušeniu výpočtu a spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb a u fyzických osôb – nepodnikateľov sa umožňuje do výdavkov na obstaranie majetku započítať aj úroky z hypotekárneho úveru a stavebného úveru do výdavkov na obstaranie nehnuteľnosti a úhradu za prevod členského práva v bytovom družstve, k zadefinovaniu primeranosti daňových výdavkov, ak obstarávaný majetok a služby sú súčasne využívané aj na osobnú spotrebu podnikateľov, spoločníkov obchodných spoločností a zamestnancov. V tomto prípade je možné do daňových výdavkov zahrnúť najviac 80 % z vynaložených výdavkov. Novelou zákona dochádza k podpore podnikateľských subjektov rozvíjajúcich vlastný výskum a vývoj v podobe tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj zo základu dane.
Zmeny Zákonníka práce od januára 2015
16. 11. 2014
Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti mení aj Zákonník práce.
Dňa 16. 10. 2014 bol v NR SR schválený zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Zmeny nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015. V Zákonníku práce sa zakazuje diskriminácia v pracovných vzťahoch z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti. Na základe zmien nesmie byť nikto na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný, ani inak postihovaný, nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. Do zákona sa dopĺňa povinné oboznamovanie zamestnanca pri nástupe do zamestnania s vnútorným predpisom, ktorý uvedené upravuje. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, pričom súd môže náhradu mzdy znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať a taktiež je výška náhrady mzdy limitovaná 36 mesiacmi. Ak k neplatnému skončeniu pracovného pomeru dôjde voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti napriek tomu, že sa mu poskytuje ochrana, zamestnávateľ mu bude musieť vždy poskytnúť plnú náhradu mzdy za celý čas. Taktiež sa do zákona dopĺňa, že zamestnanec neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.
Inšpekcia práce od januára 2015 po novom
16. 11. 2014
Od januára sa rozširuje rozsah inšpekcie práce o dozor nad dodržiavaním vnútorného systému preverovania podnetov.
Ak pôjde o ochranu oznamovateľa, ktorý bude zamestnancom niektorého inšpektorátu práce, z dôvodu zamedzenia zaujatosti bude rozhodovať o súhlase iný inšpektorát práce určený ich spoločným nadriadeným orgánom – Národným inšpektorátom práce. Taktiež dochádza k zmenám, ktoré súvisia s ukladaním pokút a rozšírením pôsobnosti inšpektorátu práce aj o rozhodovanie o súhlase s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.
Zákon o sociálnom poistení po zmenách od januára 2015
16. 11. 2014
Cieľom novely zákona o sociálnom poistení je zámer vlády Slovenskej republiky na zlepšení finančného postavenia pracujúcich študentov.
Novelou zákona sa zvyšuje hranica príjmu na 200 eur z dohody o brigádnickej práci študentov, z ktorej študent nie je povinne dôchodkovo poistený, taktiež dochádza k zmenám pri vekovej diferenciácií študentov, ktorá podľa platnej právnej úpravy vplývala na hranicu príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov, z ktorej študent nie je povinne dôchodkovo poistený.