Elektromobil – z pohľadu dane z motorových vozidiel
12. 2. 2024
Vozidlom podliehajúcim dani z motorových vozidiel je aj elektromobil. V zákone č. 361/2014 z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa s vozidlom „elektromobil“ stretávame až v súvislosti s vymedzením základu dane, a to ako s vozidlom kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina.
Predmetné vozidlo uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, kde je pre toto vozidlo stanovená ročná sadzba dane. Zákon o dani z motorových vozidiel používa pre vozidlo elektromobil ustálené spojenie, podľa ktorého ide o vozidlo prináležiace do niektorej z kategórii vozidiel L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina. Zákon o dani z motorových vozidiel nemá za cieľ definovať pojem elektromobil, ktorý je inak dostupný z iných zdrojov, podľa ktorých ide o vozidlo poháňané výlučne elektrickou energiou (pohonnou jednotkou je elektrický motor (elektromotor)), ale má za cieľ správne „naviesť“ daňovníka na zdanenie tohto vozidla, ak sú splnené zákonné podmienky a správne uvedenie do daňového priznania.
V prípade elektromobilov je v osvedčení o evidencii časť II v položke 18 P.3 „Druh paliva / zdroj energie“ uvedený druh paliva alebo zdroj energie elektrina. Podmienky pre zdanenie vozidla, teda aj vozidla elektromobil, sú obsiahnuté v § 2 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel. Podľa predmetného ustanovenia vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel vtedy, ak patrí do niektorej z kategórii vozidiel (motorové) L, M alebo N (nie do kategórie vozidiel O - prípojné vozidlá) vymedzených týmto zákonom, je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie. Kategóriu vozidla určí daňovník z dokladov vydaných vozidlu pri jeho zaevidovaní do evidencie vozidiel vedenej na Policajnom orgáne v Slovenskej republike. Doklady k vozidlu môžu byť vo vyhotovení, vzhľadom k času ich vydania v prevedení napr. ako „veľký a malý“ technický preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II).
K
Neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska
25. 11. 2016
Časový úsek, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska.
Táto pracovná pohotovosť sa nezapočítava do pracovného času zamestnanca a zamestnancovi za ňu patrí náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (od 1. 1. 2017 je to minimálne 0,50 eur za hodinu). Náhrada nepatrí za čas, v ktorom došlo počas pracovnej pohotovosti k výkonu práce. Tento výkon je prácou nadčas.
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.
Zmeny vo výpočte náhrady príjmu pri dočasnej PN v roku 2017
25. 11. 2016
Osobitnú finančnú náhradu, vyplácanú zamestnávateľom zamestnancovi v prípade choroby a úrazu, do mzdovej praxe zaviedol zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 285/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2017 zvyšuje maximálnu sumu, z ktorej sa táto náhrada určuje.
Na rozdiel od ostatných náhrad miezd náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa vypočítava úplne iným spôsobom, a to za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské ako dávku poskytovanú Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia vzniká zamestnancovi až od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnávateľ zamestnancovi. Zamestnancom na účely výplaty náhrady príjmu je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená.
V zmysle zákona č. 285/2016 Z. z. denný vymeriavací základ nesmie byť v roku 2017 vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu. To znamená, že konkrétna výška vypočítaného denného vymeriavacieho základu sa v roku 2017 porovná s týmto zvýšeným maximálnym limitom. Pri výpočte náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa v roku 2017 budú používať nasledovné maximálne denné vymeriavacie základy:
- 56,2623 eur v prípade, ak sa denný vymeriavací základ určí z rozhodujúceho obdobia, ktorým je rok 2016 a použije sa na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie od 1. 1. 2017.
- 58,0603 eur v prípade, ak sa denný vymeriavací základ určí z rozhodujúceho obdobia, ktorým je rok 2017.
Priemerná mzda v septembri vzrástla
11. 11. 2016
Najvýraznejší rast v septembri zaznamenala priemerná nominálna mesačná mzda v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev.
Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v septembri medziročne v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,8 % na 404 eur. V ubytovaní to bol rast o 5,6 % na 678 eur, vo veľkoobchode o 4,7 % na 870 eur, v predaji a oprave motorových vozidiel o 4,4 % na 899 eur, vo vybraných trhových službách o 4,4 % na 864 eur a v maloobchode o 4,3 % na 629 eur. Rast priemernej mzdy v doprave a skladovaní dosiahol 4 % a stúpla na 854 eur, v priemysle rástla o 2,5 % na 972 eur a v stavebníctve o 1,2 % na 652 eur. Pokles bol len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,7 % na 1 668 eur. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
zdroj: ekonomika.sme.sk
Zmeny v dani z pridanej hodnoty
19. 10. 2016
Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty z októbra 2016 je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane v daňovom priznaní (tzv. samozdanenie dovozu tovaru) v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, ktorú zverejní Európska komisia (Eurostat) v októbri, za tento príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov
Platné ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty zaviedli samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov od 1. januára 2017. Platitelia dane namiesto platenia dane pri dovoze tovaru colným orgánom budú priznávať daň v daňovom priznaní, ktoré podávajú daňovému úradu, a súčasne budú uplatňovať právo na odpočítanie dane, čo bude mať výrazne pozitívny dopad na ich cash flow.
V kontexte dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, ktorými je Slovenská republika viazaná, sa odložilo zavedenie samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov až na obdobie, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky zverejnenou Európskou komisiou (Eurostat) za tento príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov.
Novelou sa doplnil do zákona nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, tzv. úrok z nadmerného odpočtu. Nárok sa prizná platiteľovi dane, ak sa nadmerný odpočet vráti platiteľovi dane po uplynutí šiestich mesiacov od konca lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.
Do zákona sa nadväzne na mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti pri poskytnutí plnení v oblasti stavebníctva, zavedený od 1. 1. 2016, doplnilo ustanovenie, ktoré by malo zabezpečiť väčšiu právnu istotu pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti, tak pre dodávateľa ako aj pre odberateľa. V prípade, ak dodávateľ odôvodnene predpokladá, že ním dodaná stavebná služba podlieha prenosu daňovej povinnosti a faktúru vyhotoví s touto informáciou, bude osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia. Cieľom je zabrániť nadmernej administratívnej záťaži dodávateľa ako aj príjemcu plnenia v súvislosti s duplicitným overovaním správnosti zatriedenia činnosti ako stavebnej práce podľa príslušnej štatistickej klasifikácie produktov. Súčasne sa ukladá platiteľovi dane, ktorý uskutoční takúto dodávku, povinnosť uviesť vyhotovenú faktúru v kontrolnom výkaze.
Zároveň sa novelou zákona odstraňuje možnosť dvojakého postupu zahraničnej osoby v súvislosti s DPH, ktorá jej bola účtovaná na tovary a služby kúpené v tuzemsku, ak táto zahraničná osoba ako registrovaný platiteľ dane uskutočňuje v tuzemsku stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti príp. iné plnenia s prenosom daňovej povinnosti. V takýchto prípadoch by mala zahraničná osoba prednostne uplatňovať žiadosť o vrátenie dane pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania. Novela zákona o dani z pridanej hodnoty nadobúda od 1. januára 2017 okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zmeny účinnosti samozdanenia pri dovoze tovaru a ktorých účinnosť platí od 31. decembra 2016.