Elektromobil – z pohľadu dane z motorových vozidiel
12. 2. 2024
Vozidlom podliehajúcim dani z motorových vozidiel je aj elektromobil. V zákone č. 361/2014 z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa s vozidlom „elektromobil“ stretávame až v súvislosti s vymedzením základu dane, a to ako s vozidlom kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina.
Predmetné vozidlo uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, kde je pre toto vozidlo stanovená ročná sadzba dane. Zákon o dani z motorových vozidiel používa pre vozidlo elektromobil ustálené spojenie, podľa ktorého ide o vozidlo prináležiace do niektorej z kategórii vozidiel L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina. Zákon o dani z motorových vozidiel nemá za cieľ definovať pojem elektromobil, ktorý je inak dostupný z iných zdrojov, podľa ktorých ide o vozidlo poháňané výlučne elektrickou energiou (pohonnou jednotkou je elektrický motor (elektromotor)), ale má za cieľ správne „naviesť“ daňovníka na zdanenie tohto vozidla, ak sú splnené zákonné podmienky a správne uvedenie do daňového priznania.
V prípade elektromobilov je v osvedčení o evidencii časť II v položke 18 P.3 „Druh paliva / zdroj energie“ uvedený druh paliva alebo zdroj energie elektrina. Podmienky pre zdanenie vozidla, teda aj vozidla elektromobil, sú obsiahnuté v § 2 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel. Podľa predmetného ustanovenia vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel vtedy, ak patrí do niektorej z kategórii vozidiel (motorové) L, M alebo N (nie do kategórie vozidiel O - prípojné vozidlá) vymedzených týmto zákonom, je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie. Kategóriu vozidla určí daňovník z dokladov vydaných vozidlu pri jeho zaevidovaní do evidencie vozidiel vedenej na Policajnom orgáne v Slovenskej republike. Doklady k vozidlu môžu byť vo vyhotovení, vzhľadom k času ich vydania v prevedení napr. ako „veľký a malý“ technický preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II).
K
Kedy môže predčasný starobný dôchodca pracovať aj poberať dôchodok
21. 12. 2018
Dôchodca musí splniť stanovené podmienk. Aj predčasný starobný dôchodca môže pracovať a poberať dôchodok, musí však splniť stanovené podmienky. Ľudia v preddôchodkovom veku, ktorí zvažujú odchod do predčasného dôchodku, ale stále ešte pracujú, v deň spísania žiadosti o predčasný dôchodok v pobočke Sociálnej poisťovne musia mať ukončený buď pracovný pomer, prácu na živnosť alebo na dohodu, teda už nemôžu byť dôchodkovo poistení. Pracovať teda nemôžu.
Predčasný dôchodok. "Žiadať o predčasný starobný dôchodok môže poistenec až vtedy, ak súčasne splní podmienky, a to, že nemá nijaký pracovný pomer, získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a jeho predčasný starobný dôchodok ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. V súčasnosti to je 205,07 eura mesačne. Ak je aj sporiteľom v 2. dôchodkovom pilieri, potom musí byť súčet predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku z 2. piliera vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu," radí Peter Višváder, hovorca poisťovne. Podľa neho naďalej platí, že ak predčasný starobný dôchodca začne pracovať, čiže vznikne mu povinné dôchodkové poistenie zamestnanca alebo živnostníka, alebo ak sa stane fyzickou osobou s odvodovou úľavou počas práce na dohodu, SP mu zastaví výplatu dôchodku a obnoví mu ju až potom, ako prestane pracovať.
Výnimka. Existuje aj výnimka, ktorá sa však vzťahuje len na dohodu o pracovnej činnosti, alebo dohodu o vykonaní práce pri príjme priemerne mesačne 200 eur, resp. pri ročnom príjme 2400 eur. Vtedy Sociálna poisťovňa výplatu predčasného dôchodku nezastaví, teda predčasný dôchodca môže s touto výnimkou aj pracovať, aj súčasne poberať predčasný dôchodok. Výplata predčasného starobného dôchodku mu v takomto prípade bude podľa zákona zastavená až vtedy, keď príjem z dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahne sumu 2400 eur. Výnimku z platenia poistného pri týchto dvoch typoch dohôd si predčasný dôchodca musí uplatniť u zamestnávateľa čestným prehlásením ešte pred začiatkom výkonu práce na dohodu.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Nesplnenie registračnej povinnosti a daňová kontrola
20. 12. 2018
V prípadoch, kedy daňový úrad povinne začína daňovú kontrolu za obdobie, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila registračnú povinnosť alebo si túto splnila oneskorene, platiteľom dane, nakoľko celková výška odpočítateľnej dane podľa § 55 ods. 3 alebo 4 prevyšuje celkovú splatnú daň podľa § 69 ods. 13, správca dane vráti daň vo výške zistenej na základe vykonanej daňovej kontroly. Pri vrátení tejto dane daňový úrad využije možnosť kompenzácie s prípadnými daňovými nedoplatkami. Odvod dane z majetku pri zrušení registrácie nemôže byť vyšší ako uplatnený odpočet dane, čo jednoznačne vyplýva zo spresneného ustanovenia odseku 6.
V ustanovení odseku 7 sa vypúšťa odkaz na príslušné konkrétne paragrafy zákona, na základe ktorých si platiteľ dane uplatnil pomernú časť odpočtu DPH príp. vykonal úpravu odpočítanej dane. Vecne sa týmto ustanovenie nemení a ostáva zachované pravidlo, že platiteľ dane pri výpočte dane pri zrušení registrácie zohľadní tieto skutočnosti a vypočítanú DPH upraví po zohľadnení percentuálnej hodnoty použitej pri odpočítaní dane.
Rekreácia zamestnancov podľa Zákonníka práce
19. 12. 2018
Novelou zákona o podpore cestovného ruchu sa do Zákonníka práce zavádza nový inštitút – príspevok na rekreáciu zamestnancov, keďže momentálne v Slovenskej republike neexistuje žiaden cielený systémový nástroj na podporu domáceho cestovného ruchu, ktorý by bol mierený na ekonomicky aktívne obyvateľstvo.
Štáty, v ktorých je obdobný systém podpory už zavedený (Francúzsko, Maďarsko a Taliansko) vykazujú najvyššiu účasť domáceho obyvateľstva na domácich súkromných cestách a potvrdzujú tak účinnosť tohto systému podpory domáceho cestovného ruchu. Naopak, z výsledkov prieskumov Európskej komisie preferencií občanov EÚ v turizme z roku 2015 spomedzi krajín EÚ v roku 2014 vyplýva, že domácu dovolenku pred zahraničnou uprednostnilo len 33% dovolenkujúcich obyvateľov Slovenska. Približne polovica týchto dovolenkujúcich obyvateľov Slovenska pritom nevyhľadávala prioritne typicky prímorské destinácie, ale také, pre ktoré má aj Slovenská republika veľmi dobré predpoklady (príroda, wellness, gastronómia, kultúra, šport, atď.).
Ustanovilo sa, aby príspevok na rekreáciu zamestnancov poskytoval zamestnávateľ povinne takému zamestnancovi, ktorý nepretržite pracuje u zamestnávateľa aspoň 12 mesiacov a ktorý má dohodnutý pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas, ak o tento príspevok zamestnanec zamestnávateľa požiada. Príspevok na rekreáciu takéhoto zamestnanca sa navrhol vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne však vo výške sumy 275 eur ročne. To znamená, že v prípade ak zamestnanec vynaloží na rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu. O pomernú časť sumy príspevku na rekreáciu môže zamestnávateľa požiadať aj taký zamestnanec, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, ak u zamestnávateľa pracuje dlhšie ako 12 mesiacov.
„Ekonomická činnosť“ pre účely dane z pridanej hodnoty
18. 12. 2018
Pod týmto pojmom sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.
Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v BSM, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
Jednotlivé údaje zverejňuje finančného riaditeľstvo o osobách, ktoré sú registrovanými subjektmi pre daň z pridanej hodnoty, pričom podľa § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa predošlej vety. Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.