Daňové priznanie k DzMV sa po 1. decembri 2020 podáva na novom tlačive
23. 4. 2021
Vzor DP určilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a uverejnilo na svojej stránke oznámením MF SR č. MF/017527/2020-726 zo dňa 27. 11. 2020.
Upravené je aj podanie daňového priznania za iné ako ročné zdaňovacie obdobie, v inej lehote ako 31. január, nakoľko zákon o dani z motorových vozidiel počíta aj s takouto možnosťou pri „iných“ (nie ročných) zdaňovacích obdobiach (§ 9 ods. 3 až 7). Výnimky z ročného zdaňovacieho obdobia sa týkajú nasledujúcich osôb (daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, daňovníka, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, daňovníka, ktorý ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie, daňovníka, ktorý zomrel.)
Iné ako ročné zdaňovacie obdobie, vzťahujúce sa na daňovníkov vyššie vymenovaných, plynie vždy so začiatkom počnúc 1. január „príslušného“ zdaňovacieho obdobia a končiac posledným dňom toho mesiaca, v ktorom došlo k skutočnosti vzťahujúcej sa k inému ako ročnému zdaňovaciemu obdobiu. Takéto skutočnosti sa spájajú s:
o daňovníkom, ktorý sa zrušuje bez likvidácie (§ 9 ods. 3),
Zdaňovacie obdobie tomuto daňovníkovi končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie.
Za takto určené zdaňovacie obdobie podá daňové priznanie právny nástupca a to do jedného mesiaca po jeho uplynutí. V tejto lehote je daň splatná.
o daňovníkom, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz (§ 9 ods. 4).
Zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Povinnosť podať za takto určené zdaňovacie obdobie daňové priznanie má správca v konkurznom konaní alebo daňovník sám, ak ide o oddlženie a to do jedného mesiaca po uplynutí vymedzeného zdaňovacieho obdobia. V rovnakej lehote je aj pomerná časť dane splatná.
o daňovníkom, ktorý sa zrušuje s likvidáciou (§ 9 ods. 5).
Zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca jeho vstupu do likvidácie. Povinnou osobou na podanie daňového priznania a zaplatenie dane za daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou je likvidátor. Likvidátor je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň (pomernú časť dane) podľa § 9 ods. 5 a to do jedného mesiaca po uplynutí takto zadefinovaného zdaňovacieho obdobia.
o daňovníkom, ktorý ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie (§ 9 ods. 6).
Zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom tento daňovník ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie. Do jedného mesiaca po uplynutí takto vymedzeného zdaňovacieho obdobia má daňovník povinnosť podať sám daňové priznanie a daň (pomernú časť dane) zaplatiť.
o úmrtím daňovníka počas zdaňovacieho obdobia alebo po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania (za ročné zdaňovacie obdobie). Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré začína 1. januárom a končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zomrel podáva dedič, alebo ak je dedičov viac, ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov podľa § 9 ods. 7. Ak k dohode dedičov vo veci podania daňového priznania nedôjde, správca dane na podanie daňového priznania dediča určí. Lehota na podanie daňového priznania je do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel. Ak by dedič, alebo niektorý z dedičov lehotu na podanie daňového priznania nevedel dodržať, má možnosť 15 dní pred jej uplynutím podať správcovi dane žiadosť o jej predĺženie. Daňové priznanie sa v prípade pripadnutia dedičstva Slovenskej republike nepodáva. Ak daňovník zomrie v zdaňovacom období, v ktorom boli splnené podmienky (§ 8 ods.7), dedič, alebo niektorý z dedičov, ak ich je viac a dohodnú sa, alebo ten, ktorého určí správca dane môže podať oznámenie o zániku daňovej povinnosti namiesto daňového priznania.
Podľa vyššie uvedenej citácie § 15c ods.3 novely zákona o DzMV sa upravuje aj podanie daňového priznania za iné ako ročné zdaňovacie obdobie a to zvlášť pre rok 2020 a zvlášť pre rok 2021 na novom tlačive.
K
Možnosti predĺženia lehoty na podanie DP
29. 1. 2017
V súvislosti s povinnosťou vysporiadať celoročné príjmy daňovým priznaním bude pre daňové subjekty aktuálna otázka možnosti predĺženia lehoty na podanie daňového priznania.
DP sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2 sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace [písm. a">, resp. o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí [písm. b">, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. V oznámení daňovník uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná.
Zdaňovanie podielov na zisku od roku 2017
29. 1. 2017
Od roku 2017 dochádza k podstatnej zmene pri zdaňovaní podielov na zisku.
Zavádza sa zdanenie podielov prijatých fyzickými osobami so súčasným zrušením platenia zdravotných odvodov z týchto podielov.
U právnických osôb je zavedené zdanenie vyplatených a prijatých podielov len vo vzťahu k nezmluvným štátom. Zdaneniu sa nevyhnú ani zamestnanci, ktorí nemajú účasť na základnom imaní spoločnosti. Zdaňovať sa budú aj podiely členov pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou vyplatené vo vyššej sume, ako je suma oslobodenia od dane.
Zdaňovanie príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol s účinnosťou od 1. januára 2017 novelizovaný zákonom č. 341/2016 Z. z., pričom zmeny sa dotkli aj zdaňovania podielov na zisku.
Slovenské platy rastú rýchlejšie ako české
27. 1. 2017
Mzdy na Slovensku rastú rýchlejším tempom ako v susednom Česku, takže záujem našincov pracovať u našich západných susedov klesá. Objavuje sa tiež trend, keď Slováci prejavujú záujem vrátiť sa naspäť na Slovensko, pretože dokážu vo svojom odbore nájsť dobre platenú prácu.
Na úvod je potrebné povedať, že k zmenšovaniu medzery medzi mzdami v ČR a SR výrazne prispela politika Českej národnej banky, ktorá drží českú korunu podhodnotenú. A vzhľadom na to, že ČNB predznačila, že ju nechá niekedy v tomto roku posilniť, tak sa pravdepodobne táto medzera medzi nominálnymi mzdami opäť roztiahne. Pokiaľ by sa po uvoľnení kurzu vrátila česká koruna k úrovniam, na ktorých bola v prvom polroku 2011 (24-24,5 CZK za euro), tak by to znamenalo v eurovom vyjadrení nárast miezd v ČR o zhruba 10%. Čiže je reálne, že budúce kroky ČNB ovplyvnia ekonomickú migráciu medzu ČR a SR. Pokiaľ by z nejakého dôvodu nastala situácia o ktorej sa hovorí v článku, že sa z ČR bude domov vracať viac Slovákov, ako bude odchádzať, tak by to u nás malo skôr znížiť tlak na rast miezd, keďže firmy by mali menší problém obsadzovať svoje pracovné miesta. Silno však pochybujem (aj kvôli ČNB), že by v dohľadnej dobe nastal taký silný čistý prílev pracovníkov z ČR do SR, aby to malo na mzdy viac než kozmetický vplyv. Vyjadril sa Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers.
zdroj: hnonline.sk
zdroj: hnonline.sk
Na Slovensku silnie nový druh podvodov na dani
25. 1. 2017
Je to jeden z najčastejších daňových podvodov súčasnosti. Firma má dlžoby, štátu neplatí dane a svojej „sekery“ sa zbaví nasledovne: zlúči sa s inou firmou. Túto novú nástupnícku spoločnosť vlastní napríklad bezdomovec. Daniari sa nedostanú k žiadnym papierom, k žiadnemu účtovníctvu. A koniec koncov k žiadnym peniazom.
Ešte pred desiatimi rokmi Finančná správa napočítala necelých dvesto firiem, ktoré zanikli zlúčením. V roku 2015 ich bolo už viac ako 3 200.
K prudkému rastu podvodov pri zlučovaní firiem došlo kvôli legislatívnej zmene z roku 2013. Tá spravila škrt cez rozpočet podvodníkom, ktorí predávali spoločnosti nastrčeným „bielym koňom“. „Predtým to bolo tak, že keď sa niekto potreboval zbaviť spoločnosti, previedol ju na nejakú nemajetnú a často nekontaktnú osobu. Štát v súčasnosti pripravuje úpravu legislatívy, ktorá by mala takýmto podvodom zamedziť. Na zmene zákona spolupracujú aj rezorty financií a spravodlivosti. Momentálne stále prebieha medzirezortná pracovná skupina, odkázali z tlačového odboru rezortu financií.
zdroj: hnonline.sk