Daňové priznanie k DzMV sa po 1. decembri 2020 podáva na novom tlačive
23. 4. 2021
Vzor DP určilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a uverejnilo na svojej stránke oznámením MF SR č. MF/017527/2020-726 zo dňa 27. 11. 2020.
Upravené je aj podanie daňového priznania za iné ako ročné zdaňovacie obdobie, v inej lehote ako 31. január, nakoľko zákon o dani z motorových vozidiel počíta aj s takouto možnosťou pri „iných“ (nie ročných) zdaňovacích obdobiach (§ 9 ods. 3 až 7). Výnimky z ročného zdaňovacieho obdobia sa týkajú nasledujúcich osôb (daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, daňovníka, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, daňovníka, ktorý ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie, daňovníka, ktorý zomrel.)
Iné ako ročné zdaňovacie obdobie, vzťahujúce sa na daňovníkov vyššie vymenovaných, plynie vždy so začiatkom počnúc 1. január „príslušného“ zdaňovacieho obdobia a končiac posledným dňom toho mesiaca, v ktorom došlo k skutočnosti vzťahujúcej sa k inému ako ročnému zdaňovaciemu obdobiu. Takéto skutočnosti sa spájajú s:
o daňovníkom, ktorý sa zrušuje bez likvidácie (§ 9 ods. 3),
Zdaňovacie obdobie tomuto daňovníkovi končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie.
Za takto určené zdaňovacie obdobie podá daňové priznanie právny nástupca a to do jedného mesiaca po jeho uplynutí. V tejto lehote je daň splatná.
o daňovníkom, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz (§ 9 ods. 4).
Zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Povinnosť podať za takto určené zdaňovacie obdobie daňové priznanie má správca v konkurznom konaní alebo daňovník sám, ak ide o oddlženie a to do jedného mesiaca po uplynutí vymedzeného zdaňovacieho obdobia. V rovnakej lehote je aj pomerná časť dane splatná.
o daňovníkom, ktorý sa zrušuje s likvidáciou (§ 9 ods. 5).
Zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca jeho vstupu do likvidácie. Povinnou osobou na podanie daňového priznania a zaplatenie dane za daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou je likvidátor. Likvidátor je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň (pomernú časť dane) podľa § 9 ods. 5 a to do jedného mesiaca po uplynutí takto zadefinovaného zdaňovacieho obdobia.
o daňovníkom, ktorý ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie (§ 9 ods. 6).
Zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom tento daňovník ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie. Do jedného mesiaca po uplynutí takto vymedzeného zdaňovacieho obdobia má daňovník povinnosť podať sám daňové priznanie a daň (pomernú časť dane) zaplatiť.
o úmrtím daňovníka počas zdaňovacieho obdobia alebo po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania (za ročné zdaňovacie obdobie). Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré začína 1. januárom a končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zomrel podáva dedič, alebo ak je dedičov viac, ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov podľa § 9 ods. 7. Ak k dohode dedičov vo veci podania daňového priznania nedôjde, správca dane na podanie daňového priznania dediča určí. Lehota na podanie daňového priznania je do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel. Ak by dedič, alebo niektorý z dedičov lehotu na podanie daňového priznania nevedel dodržať, má možnosť 15 dní pred jej uplynutím podať správcovi dane žiadosť o jej predĺženie. Daňové priznanie sa v prípade pripadnutia dedičstva Slovenskej republike nepodáva. Ak daňovník zomrie v zdaňovacom období, v ktorom boli splnené podmienky (§ 8 ods.7), dedič, alebo niektorý z dedičov, ak ich je viac a dohodnú sa, alebo ten, ktorého určí správca dane môže podať oznámenie o zániku daňovej povinnosti namiesto daňového priznania.
Podľa vyššie uvedenej citácie § 15c ods.3 novely zákona o DzMV sa upravuje aj podanie daňového priznania za iné ako ročné zdaňovacie obdobie a to zvlášť pre rok 2020 a zvlášť pre rok 2021 na novom tlačive.
K
Dodanie stavby – obmedzenie práva voľby
11. 1. 2019
V § 38 zákona o DPH dochádza k obmedzeniu práva voľby pri dodaní stavby resp. jej časti, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane.
Platiteľ dane pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na bývanie (byt, rodinný dom, bytový apartmán), nebude môcť využiť voľbu zdanenia tejto nehnuteľnosti.
V prípade predaja nehnuteľnosti určenej na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie (s oslobodením od dane) a pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej DPH (obdobie na úpravu odpočítanej DPH pri nehnuteľnosti je 20 rokov podľa § 54 zákona o DPH) bude platiteľ dane povinný upraviť DPH odpočítanú z nadobudnutia nehnuteľnosti (vrátiť DPH do štátneho rozpočtu). Skutočnosť, či je stavba resp. jej časť určená na bývanie, vyplýva z kolaudačného rozhodnutia.
Rodičovský príspevok a prídavok na dieťa sa od januára zvýšili
7. 1. 2019
Dávka sa zvyšuje v rovnakej miere, v akej išlo nahor životné minimum. Rodičovský príspevok sa od 1. januára tohto roka zvýšil o šesť eur na 220,70 eura mesačne. Vyplýva to z príslušného opatrenia, ktoré nadobudlo účinnosť od 1. januára 2019.
Nárast sumy rodičovského príspevku súvisí so zvýšením životného minima od 1. júla minulého roka o 2,8 percenta. Podľa zákona o rodičovskom príspevku sa totiž táto dávka zvyšuje k 1. januáru kalendárneho roka v rovnakej miere, v akej k 1. júlu predošlého roka išlo nahor životné minimum. Od začiatku tohto roka sa o 66 centov na 24,34 eura mesačne zvýšil prídavok na dieťa. Aj v tomto prípade ide o nárast o 2,8 percenta, ktorý súvisí so zvýšením sumy životného minima od druhého polroka vlaňajška. Príplatok k prídavku na dieťa, ktorý dostávajú nepracujúci dôchodcovia ako rodičia nezaopatrených detí, od 1. januára tohto roka z rovnakého dôvodu vzrástol o 31 centov na 11,41 eura mesačne.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Zvyšuje minimálna mzda
4. 1. 2019
Minimálna mzda v SR sa od utorka zvyšuje na 520 eur. Oproti roku 2018 minimálna mzda v tomto roku narastá o 40 eur mesačne, pričom hodinová mzda dosiahne 2,989 eura. V čistom vyjadrení nová suma minimálnej mzdy na rok 2019 bude predstavovať 430,35 eura mesačne, čo je nárast oproti čistej minimálnej mzde v roku 2018 vo výške 403,18 eura o 27,17 eura mesačne.
Návrh na zvýšenie minimálnej mzdy predložilo vlani na rokovanie vlády ministerstvo práce po tom, čo tripartita nedospela ani v roku 2018 k dohode. Odborári presadzovali nárast minimálnej mzdy na 635 eur, čo by predstavovalo oproti roku 2018 zvýšenie o 130 eur. Zástupcovia zamestnávateľov zase trvali na tom, aby sa zaviedol mechanizmus, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov zvyšovala. Celkové zvýšenie príjmov domácností v budúcom roku rezort práce odhaduje na 50,4 milióna eur ročne, čo po znížení o odvody zamestnanca do poistných fondov a daň z príjmov predstavuje čisté zvýšenie príjmov domácností o približne 37,7 milióna eur ročne. "U dotknutej skupiny zamestnancov tak dôjde v priemere k zvýšeniu čistého príjmu o 249,94 eura ročne," vypočítal rezort práce. Zvýšenie minimálnej mzdy sa podľa doložky vplyvov dotkne zamestnanca, ktorého mzda bude nižšia ako 520 eur. Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, ministerstvo odhaduje na približne 151 000 osôb. Ministerstvo pritom nevylučuje negatívny vplyv na zamestnávateľov v niektorých odvetviach, akými sú napríklad ubytovacie alebo stravovacie služby, ale aj na nízkokvalifikovaných zamestnancov v regiónoch s nízkou priemernou mzdou. Naopak, zvýšenie však môže byť motivačné pre nezamestnaných.
Od januára stúpla príspevková sadzba do druhého piliera
4. 1. 2019
Príspevková sadzba do druhého piliera sa od začiatku tohto roka zvyšuje na 4,75 percenta. Príspevková sadzba do druhého dôchodkového piliera sa od začiatku tohto roka zvyšuje zo 4,50 percenta na 4,75 percenta hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO).
Každoročný nárast príspevkovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu, ktorý sa začal od roku 2017, bude pokračovať až do roku 2024, kedy sadzba dosiahne 6 percent z vymeriavacieho základu sporiteľa. Sadzba poistného na starobné poistenie do prvého priebežného piliera sa zároveň v tomto období adekvátne znižuje tak, aby v súčte so sadzbou povinných príspevkov do druhého piliera zostala vo výške 18 percent z vymeriavacieho základu.
To, že sa bude sadzba do druhého piliera od roku 2017 postupne zvyšovať zo 4 percent na 6 percent hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu SZČO, schválil parlament ešte v auguste 2012, teda počas druhej vlády Roberta Fica. Išlo o pozmeňujúci návrh vtedajšieho opozičného poslanca Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorý podporili aj poslanci Smeru-SD. Súčasťou vtedajšej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení totiž bolo zníženie príspevkovej sadzby do sporivého piliera z 9 percent na 4 percentá s účinnosťou od septembra 2012.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)