Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Štát podporí súkromné dôchodky
5. 4. 2018
Po rokoch štát zmenil pohľad na sporenie na dôchodok. Predtým s ním strašil, teraz ho bude podporovať.
Reč je o druhom dôchodkovom pilieri. Dôvod je jednoduchý, populácia starne a štátny sociálny systém je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Vláda preto v tomto roku vypracuje analýzu a na základe nej pripraví mix opatrení na podporu a zvýšenie efektívnosti dôchodkového sporenia, ktoré sa do platnosti dostanú už budúci rok. V hre je okrem iného aj možnosť dobrovoľných príspevkov zamestnávateľmi do druhého piliera.
Slováci v Česku zarábajú viac ako domáci
3. 4. 2018
Mzdy v Česku podľa štatistík naďalej výrazne rastú. Napriek tomu 65 percent zamestnancov poberá nižšiu ako priemernú mzdu, konštatuje internetový portál českých Hospodářskych novin.
Priemerný Čech mal mať vlani mzdu o 7 percent vyššiu ako rok predtým a mala by presahovať 30-tisíc korún (1179,94 eura). Ale najnovšie údaje českého ministerstva práce za rok 2017 ukázali, že až 65 percent zamestnancov malo nižšiu ako priemernú mzdu. Takzvaný medián mesačnej mzdy sa pohybuje okolo úrovne 26-tisíc Kč. Medián je presný stred, čo znamená, že polovica obyvateľov Česka mala v roku 2017 mzdu nižšiu ako 26-tisíc Kč a polovica vyššiu. V prípade zamestnancov platených štátom presiahol celkový medián 28-tisíc Kč. Súkromný sektor pritom zamestnáva okolo 3 miliónov ľudí, štát 600-tisíc. Najrýchlejšie sa vlani zárobky zvyšovali pracovníkom v službách a v predaji (až o 13 percent). Napríklad v prípade predavačov nárast mediánu predstavoval zhruba 2000 Kč a v Prahe ich mzda presiahla 20-tisíc Kč, pričom priemer v celej republike bol 18-tisíc Kč. Štatistiky tiež ukázali, že sa výrazne zvýšili aj mzdy v rezorte obrany, o 11 percent. Medián platu najvyšších štátnych úradníkov v rezorte obrany dosiahol dokonca 103-tisíc Kč.
Poistná daň bude mať jednotnú sadzbu
28. 3. 2018
Ministerstvo financií prehodnotilo výšku sadzieb pri neživotnom poistení. Vyplýva to z materiálu, ktorý rezort financií poslal na posúdenie vplyvov na ministerstvo hospodárstva. Podľa nového návrhu by boli zmluvy neživotného poistenia zaťažené osempercentnou sadzbou. „Je to návrh, o ktorom sa rokuje v rámci rozpočtových konaní, preto je nateraz predčasne hovoriť o finálnej podobe predkladaného zákona,“ reagovalo tlačové oddelenie.
Výnimkou je poistenie zodpovednosti za škodu pri prevádzke motorového vozidla, ktoré je už dnes zaťažené osempercentným odvodom. Ten ide do rozpočtu ministerstva vnútra a je z neho hradený napríklad nákup záchranárskej techniky. V prípade životného poistenia sa už s daňou nepočíta. Nové zaťaženie má platiť už od októbra 2018. Začiatkom roka predložilo ministerstvo financií návrh, v ktorom počítalo s viacerými sadzbami v rozmedzí dvoch až ôsmych percent plus extra daňou za poistenie luxusných plavidiel a lietadiel. Podľa pôvodného návrhu v prípade viacerých sadzieb chcelo ministerstvo vyzbierať 57 miliónov eur ročne. Aktuálne sa v dopadoch vplyvoch na verejné financie spomína necelých 36 miliónov za rok 2019. Za posledný kvartál by to malo byť takmer deväť miliónov eur. Dnes platia poisťovne z neživotného poistenia odvod, tiež vo výške osem percent. Ten je však podľa rezortu financií nesystémovým a neefektívnym opatrením. Navyše spôsobuje nerovnaké zaobchádzanie v závislosti od toho, či zmluvy boli uzatvorené pred rokom 2017 alebo neskôr. Pôvodný zámer bol, aby sa zaťaženie týkalo aj starších zmlúv, to však nie je možné.
Máte v daniach chybu? Môžete to napraviť
28. 3. 2018
Ak ste po podaní priznania zistili, že ste v ňom urobili chybu, dá sa opraviť. V prípade, že ste na pochybenie prišli ešte pred koncom marca, stačí na to opravné priznanie. Ak ste však na chybu prišli až po termíne riadneho priznania, môžete urobiť už len dodatočnú opravu.
. Opravné daňové priznanie – len do konca riadnej lehoty
Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (koniec marca) môžete podať opravné priznanie. V takom prípade správca dane berie do úvahy len túto opravu a na predtým podané priznanie neprihliada. Zákon neobmedzuje počet opráv, čo znamená, že do lehoty na riadne priznanie môžete podať aj viac opravných priznaní. Na tlačive musíte v záhlaví časti I. vyznačiť, že ide o opravné daňové priznanie.
2. Dodatočné daňové priznanie – kedy ho podať musíte a kedy môžete
Povinnosť podania
Dodatočne opraviť chybu v daniach musíte vtedy, ak zistíte, že: vaša daň má byť vyššia, prípadne nižšia, ako je uvedené v daňovom priznaní, alebo má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená. Túto dodatočnú opravu musíte urobiť do konca mesiaca, ktorý nasleduje po zistení chyby. V dodatočnom priznaní musíte tiež uviesť obdobie, ktorého sa oprava týka.
Možnosť podania
Dodatočnú opravu v daniach môžete urobiť vtedy, ak daň uvedená v podanom priznaní má byť nižšia, prípadne ak má byť nižšia, ako bola vyrubená, alebo ak daňové priznanie neobsahuje správne údaje, či daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v priznaní.