Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Odvody SZČO od 1. 7. 2017
20. 7. 2017
Od 1. 7. 2017 sa niektorým samostatne zárobkovo činným osobám mení výška odvodov, ktoré platia do Sociálnej poisťovne. Niektorým podnikateľom povinnosť platiť sociálne odvody od júla zanikne, resp. im takáto povinnosť vznikne. Všetko závisí od toho, aký hrubý príjem a aký základ dane z príjmov za rok 2016 dosiahli a vykázali v daňovom priznaní.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká tým SZČO, ktorých príjem (bez odpočítania zaplatených sociálnych a zdravotných odvodov) bol za rok 2016 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2017, t.j. teda vyšší ako 5 298,00 € činnosti (od 1.7.2018 pôjde o posudzovanie hranice príjmu za rok 2017 vo výške 5 472 €).
Údaje o výške dosiahnutých zárobkov, ktoré sú potrebné pre výpočet poistného SZČO, je povinné oznámiť Sociálnej poisťovni Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (najneskôr do 31. mája 2017, príp. do 5. októbra 2017, ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2016). Následne potom Sociálna poisťovňa oznámi SZČO vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného na jednotlivé druhy poistení, dátum splatnosti a údaje týkajúce sa úhrady poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do 20 dní od vzniku povinného poistenia, teda do 21. júla 2017. Urgovať nedoručenie informácie o vzniku poistenia odporúča Sociálna poisťovňa až po tomto termíne. Napriek tomu, že to zákon Sociálnej poisťovni neukladá, zašle Sociálna poisťovňa aj tento rok oznámenia aj tým samostatne zárobkovo činným osobám, ktorým povinné poistenie zanikne 30. júna 2017. Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré povinne poistené neboli a ktorým povinné poistenie ani nevznikne, žiadne oznámenia nedostanú. Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny VVZ za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné, t.j. pre rok 2017 je vo výške 441,50 €.
Zákon o sociálnom poistení
17. 7. 2017
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o sociálnom poistení“) sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017, ktorý nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020.
Ide o úpravu zvyšovania dôchodkového veku od 1. januára 2017, s cieľom ustanoviť jednotný dôchodkový vek pre poistencov narodených v rovnakom kalendárnom roku a ustanovenie podmienok nového výpočtu sumy starobného dôchodku, ktorá bola určená podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 pre určený okruh poberateľov.
Od júla sa mení výška životného minima
17. 7. 2017
Životné minimum predstavuje minimálnu hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Uvedená suma sa upravuje k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Výška životného minima sa mení na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tieto údaje poskytuje ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Štatistický úrad. Od júla sa zmenila výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na 199,48 eura mesačne. Životné minimum má vplyv napríklad na exekučné zrážky z dôchodkovej dávky, alebo na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok.
Energetická hospodárnosť budov
17. 7. 2017
Podľa zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov sa s účinnosťou od 1. januára 2016 poskytuje vlastníkom rodinných domov podpora vo forme príspevku na zateplenie rodinného domu, a to za účelom zlepšenia energetickej hospodárnosti rodinného domu uskutočnením stavebných úprav, ktorými sa vykoná zásah do obalových konštrukcií budovy zateplením obvodového plášťa, strešného plášťa, vnútorných deliacich konštrukcií medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom a výmenou pôvodných otvorových konštrukcií.
Pre realizáciu tohto opatrenia a zintenzívnenie obnovy rodinných domov sa navrhlo upraviť výšku príspevku na zateplenie rodinného domu tak, aby bolo možné financovať väčší rozsah vykonávaných prác.