Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Vláda SR schválila podmienky na podporu udržania zamestnanosti v materských školách
10. 6. 2020
Vláda SR dňa 4. 6. 2020 na zasadnutí schválila podmienky na podporu udržania zamestnanosti v materských školách v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov.
Návrh bude financovaný zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Ľudské zdroje na roky 2014 – 2020 a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu.
Predpokladaný celkový objem finančných prostriedkov na obdobie trvania mimoriadnej situácie, respektíve núdzového stavu (marec – jún 2020), predstavuje sumu 66,39 milióna eur, ako uvádza materiál z dielne rezortu školstva, pričom predpokladaný počet dotknutých zamestnancov je 22 589 v 3 022 materských školách.
Pokles HDP sa bude prehlbovať
1. 6. 2020
Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v druhom štvrťroku prepadne medziročne o 11 percent a za celý prvý polrok by ekonomika mala medziročne poklesnúť o 7,6 percenta.
Vyplýva to z najnovšej krátkodobej prognózy vývoja slovenskej ekonomiky Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ). V porovnaní s 1. štvrťrokom ekonomika klesla o 6,9 percenta.
"Podľa technického odhadu KRRZ sa bude medziročný pokles HDP postupne prehlbovať a za druhý štvrťrok dosiahne -11,0 percenta. Prvý polrok zaznamená ekonomický rast prepad na úrovni -7,6 percenta, čo je blízko odhadu výboru pre makroekonomické prognózy z apríla 2020, ktorý je na úrovni -8,2 percenta," uviedla KRRZ.
V medziročnom prepade sú podľa KRRZ odhady všetkých zložiek HDP okrem verejnej správy.
"V druhom štvrťroku spotreba domácností smeruje do medziročného poklesu, pri investíciách, exportoch a HDP môžeme očakávať v druhom štvrťroku až dvojciferné prepady. Inflácia postupne slabne a dostáva sa pod dve percentá," spresnili analytici.
Dno prepadu ekonomickej aktivity analytici KRRZ odhadli na prelom 1. a 2. štvrťroka, pričom predpokladajú, že oživovanie bude pomalé.
Životné minimum by malo od júla narásť
1. 6. 2020
Sumy životného minima by sa mali od júla 2020 zvýšiť o 2,2 percenta. Informovalo o tom oddelenie komunikácie Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Štatistický úrad SR poskytol Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR zákonom určené dva indexy, ktorých porovnaním sa rozhoduje o miere zvýšenia životného minima vždy k 1. júlu.
Podľa najnovších výpočtov ŠÚ SR životné náklady na život nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli tohto roka medziročne o 2,2 percenta. Súčasne čisté príjmy na osobu vo všetkých domácnostiach na Slovensku boli v prvom štvrťroku 2020 o 5,3 percenta vyššie ako pred rokom. "Podľa zákonných pravidiel sa na prepočet životného minima z oboch indexov a z nich vytvorených koeficientov použije ten, ktorý je nižší. Tento rok je to index zohľadňujúci infláciu, teda aprílovú medziročnú infláciu v 25 percenta domácnostiach s najnižšími príjmami v SR, čo bola hodnota 2,2 percenta," spresnil predseda ŠÚ SR Alexander Ballek. Následne MPSVR SR pripraví úpravu konkrétnych súm životného minima od 1. júla 2020 a vydá potrebné opatrenie. Úprava by mala zvýšiť hodnotu životného minima približne o 4,62 eura za mesiac pre plnoletú dospelú osobu.
Splátky si odsunulo až 150-tisíc ľudí
29. 5. 2020
Po veľkonočných sviatkoch nastal obrovský nápor žiadostí o pomoc s dlžobami.
Najprv svet nakazil koronavírus, potom sa pozatvárali ekonomiky. Na Slovensku to znamenalo stratu príjmov pre masu ľudí. Aj preto sa zhruba 150-tisíc osôb v uplynulých dva o pol mesiacoch obrátilo na svoju banku, aby im odložila splátky. Zvýšil sa aj počet žiadostí od firiem. Tých však bolo výrazne menej, zhruba osemtisíc. Vyplýva to z údajov, ktoré HN poskytla Slovenská banková asociácia.