Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Nižšie dane a viac "milionárov"
10. 6. 2009
Zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane ľudia zaplatia na daniach menej. "Milionárov" pribudne.
Dôvodom je zvýšenie životného minima na úroveň 185,19 €. K zvýšeniu dôjde od 1. júla tohto roka.
Od životného minima sa sa neodvíja
len výška sociálnych dávok, ale aj nezdaniteľného minima alebo tzv.
odpočítateľnej položky. Tá je 22,5-násobkom životného minima. V tomto roku je 4
025,70 €. V roku 2010 bude 4 166,77 €.
Zmena výpočtu výšky nezdaniteľného minima, ktorá platí
od marca tohto roka predstavuje 22,5-násobok životného minima, v minulosti to
bolo len 19,2-násobok.
Zvýšenie odpočítateľnej položky má význam pre tých,
ktorí platia tzv. milionársku daň. "Milionármi" sa v budúcom roku
stanú ľudia, ktorých hrubá mesačná mzda bude 1 527 € a viac. Od tejto hranice
sa výška odpočítateľsnej položky začne znižovať. Ľudia s hrubým mesačným
zárobkom 3 078 € a viac zaplatia štátu na budúci rok na daniach najviac.
Podnikateľom sa nepáči tempo rastu odmeňovania vo verejnej správe
9. 6. 2009
Mzdy totiž podľa údajov Štatistického úradu SR rastú rýchlejšie ako v súkromnej sfére a nezohľadňujú aktuálny hospodársky vývoj, tvrdí Podnikateľská aliancia Slovenska.
Podľa štatistikov v prvom štvrťroku relatívne najrýchlejšie rástla
priemerná nominálna mzda vo verejnej správe a obrane o 11 percent. V podnikoch nominálne mzdy s 20 a viac
zamestnancami pritom v priemere vzrástli len o tri percentá, čo po zohľadnení
inflácie predstavuje pokles reálnych miezd o 0,1 %.
Podnikatelia preto žiadajú vládu, aby zrevidovala rozpočet verejných financií,
šetrila na výdavkovej strane rozpočtov a mzdy zamestnancov verejnej správy
upravovala v súlade s reálnymi možnosťami ekonomiky. V súčasnom období pri raste nezamestnanosti je dôležité, aby
vláda neplytvala s prostriedkami, ale efektívne ich využívala na zlepšovanie
podmienok pre podnikanie, čo zabezpečí vytváranie nových pracovných miest.
Zmena zamestnávateľa a dávky v nezamestnanosti
8. 6. 2009
Poskytovanie tejto dávky v nezamestnanosti upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Podmienky nároku spĺňa osoba, ktorá bola v
posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie
poistená v nezamestnanosti najmenej 3 roky (teda 1 095 dní).
Pri pracovnom pomere na dobu určitú platia
špeciálne podmienky. Rozlišuje sa, či k vyradeniu z evidencie došlo počas
poberania dávky, alebo až v čase, keď nezamestnaný túto dávku nepoberá.
Lízingové spoločnosti riešia problémy s vrátenými autami
8. 6. 2009
Ak klient nemá peniaze na splátky, nestačí iba vrátiť auto. Treba zaplatiť aj zostatkovú cenu vozidla, ktoré bolo kúpené na lízing.
Pri predčasnom ukončení zmluvy z dôvodu
neplatenia splátok klientom väčšina spoločností postupuje podľa dohodnutých a
klientom akceptovaných všeobecných lízingových podmienok. Lízingová spoločnosť
vyčísli výšku finačnej ujmy a žiada ju od klienta. Finančná ujma je súčtom
troch položiek: dlžné splátky klienta do predčasného ukončenia zmluvy,
nesplatená istina z predmetu lízingu a úroky z omeškania. Výška celkovej škody
sa potom vyrovná s výnosom za odpredaj vozidla. Ak výnos z predaja nepokrýva
ujmu, je tento rozdiel klientovi fakturovaný.
Lízingové spoločnosti vyžadujú v okamihu vrátenia
vozidla od klienta zaplatenie všetkých do toho momentu splatných splátok,
respektíve sa s ním dohodnú na splátkovom kalendári na zostatkovú sumu. Vo
väčšine prípadov predaj auta môžu iniciovať aj samotní klienti.
Lízingové spoločnosti upozorňujú, aby klienti konali
okamžite, ako sa objavia prvé problémy. Tým sa môžu vyhnúť veľkým ťažkostiam.
Lízingové spoločnosti niekedy
umožňujú predĺženie lehoty lízingu
alebo zníženie splátok na niekoľko mesiacov.