Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Reforma daňovej a colnej správy
2. 7. 2009
Reforma daňovej a colnej správy začína mať reálnejšiu podobu. Cieľom reformy je zjednotiť výber daní, cla a poistných odvodov.
Ministerstvo financií SR pripravilo nové návrhy dvoch
zákonov, ktoré upravujú pôsobnosť daňových orgánov ako aj samotnú správu daní.
Zákony rezort predložil do pripomienkového konania. Účinnosť by mali nadobudnúť
od začiatku roka 2012.
V prvej fáze by sa mala uskutočniť reforma
daňovej správy a vypracovanie príslušnej legislatívy. Daňová a colná správa by
sa mala zlúčiť až následne.
Harmonogram stanovuje, že by sa to malo
podariť k začiatku roka 2013. V návrhu nového zákona o daňových orgánoch
napríklad MF navrhuje zrušiť pracoviská
daňového riaditeľstva a zriadiť osem daňových úradov v sídle kraja a daňový
úrad pre vybrané daňové subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. Zrušeníe pracovísk daňového riaditeľstva by malo
viesť k zrýchleniu riadiacich a
rozhodovacích procesov a k efektívnejšiemu prenosu informácií priamo od centra
k výkonu správy daní.
V súvislosti s plánovaným zjednotením výberu daní, ciel a odvodov MF SR
pripravilo aj návrh zákona o správe daní.
Cieľom návrhu je zabezpečiť efektívnejšie fungovanie daňovej správy a
zvýšiť mieru priamočiarosti procesov. Zákon by mal pomôcť odstrániť nejednoznačné
a neurčité pojmy a hlavne zabezpečiť rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane,
prípadne znížiť potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom.
Zákon uprednostňuje elektronické doručovanie
dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež
umožňuje, aby niektoré podania daňovníkov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný
správca dane.
Pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorá je stanovená na začiatok roku 2012, bude
však potrebné ešte novelizovať jednotlivé daňové zákony.
Reforma je rozvrhnutá na dve fázy UNITAS I a
UNITAS II.
Zdravotné poistenie po ukončení štúdia
1. 7. 2009
Po ukončení štúdia môže dôjsť k niekoľkým situáciám. Podmienky platenia poistného na zdravotné poistenie budú vždy iné. V niektorých prípadoch poistenie platí štát, v iných nie.
Študent sa stane zamestnancom. Vznik pracovného pomeru oznámi zdravotnej poisťovni jeho
zamestnávateľ, ktorý za neho platí aj poistné na zdravotné poistenie.
Povinnosťou študenta však je oznámiť ukončenie štúdia.
Študent sa stane samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO). Napr. na základe živnostenského listu,
koncesnej listiny, alebo má na vykonávanie činnosti oprávnenie podľa osobitných
predpisov, napríklad vykonáva umeleckú alebo inú tvorivú činnosť podľa
autorského zákona a pod. Túto skutočnosť
je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni
a musí si začať platiť preddavky na poistné sám v povinnej minimálnej sume.
Vznik živnostenského oprávnenia zdravotnej poisťovni oznamuje aj živnostenský
úrad.
Šudent sa po ukončení štúdia na
úrade práce zaeviduje ako uchádzač o zamestnanie. Je povinný túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni.
Platiteľom poistného za uchádzača o zamestnanie je štát.
Študent sa stane tzv. dobrovoľne nezamestnanou osobou. T. j. nie je zamestnancom, nie je SZČO, nie
je poistencom štátu z iného dôvodu, nie je poistený v cudzine, nie je dlhodobo
v cudzine. Má povinnosť poistné si platiť sám a oznámiť to zdravotnej poisťovni.
Študent sa zamestná u zamestnávateľa v cudzine. Túto skutočnosť je
povinný oznámiť zdravotnej poisťovni. Poistné na zdravotné poistenie na Slovensku
však nemá povinnosť platiť.
Študent odchádza na dlhodobý pobyt (viac ako 6 mesiacov) do cudziny. Môže
to byť z dôvodu cestovania, či iného ďalšieho štúdia. Aj túto skutočnosť je
povinný oznámiť zdravotnej poisťovni. Poistné na zdravotné poistenie nie je
povinný platiť v prípade, že je súčasne zdravotne poistený v cudzine alebo má
poistenie liečebných nákladov v zahraničí uzatvorené v komerčnej poisťovni na
Slovensku.
Študent bude po ukončení strednej školy pokračovať v štúdiu na vysokej
škole. Študentom je aj počas prázdnin a až do zápisu na vysokú školu
poistné za neho platí štát. Platiteľom poistného je štát aj v prípade, že
študent ukončil prvostupňové štúdium na vysokej škole a pokračuje v
druhostupňovom štúdiu.
Ak študent štúdium preruší, nie je už poistencom štátu. Túto skutočnosť musí
oznámiť zdravotnej poisťovni. Musí si tiež platiť preddavky na poistné ako
samoplatiteľ v povinnej minimálnej sume, ak nie je zamestnancom, samostatne
zárobkovo činnou osobou alebo nie je poistencom štátu z iného dôvodu.
Daňová správa preukázala nezákonné rozdiely za milióny eur
1. 7. 2009
Za prvých päť mesiacov tohto roka vykonali daňové orgány vyše osemtisíc kontrol a viac ako ako 15 tisíc miestnych zisťovaní. V rámci nich zistili a preukázali nezákonné rozdiely za takmer 220,5 mil. eur.
Kontroly daňových orgánov boli
zamerané na zisťovanie základu dane, prípadne iných skutočností,
rozhodujúcich pre správne určenie dane.
V tejto súvislosti si daňoví kontrolóri overujú aj autenticitu účtovných
dokladov, predložených daňovými subjektmi. Na základe vykonaných úkonov -
preverenia účtovnej agendy, overenia dodávateľsko - odberateľských vzťahov a
svedeckých výpovedí v prípade podozrenia z páchania daňovej trestnej činnosti
podávajú orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o tomto podozrení.
Na dožiadanie policajných orgánov poskytujú získané a spracované informácie
o relevantných skutočnostiach aj v ďalších prípadoch.
Povinnosti študenta po skončení školy a dávka v nezamestnanosti
1. 7. 2009
Skončili ste vysokú alebo strednú školu? Viete, aké máte povinnosti k jednotlivým úradom? Viete dokedy za vás platí poistenie štát? Musíte sa hlásiť na úrade práce, ak ste si po škole nenašli zamestnanie? Musíte niekomu nahlásiť, že budete brigádovať?
Povinnosti študenta po skončení strednej školy
1. Stredoškolákom končí školský rok 31.
augusta. Zdravotné poistenie dovtedy za nich platí štát.
2. Ak si po skončení školy nenájdu
zamestnanie, môžu podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o
zamestnanie v mieste svojho bydliska. Nie je to však zákonná povinnosť. V
prípade, ak absolvent podá žiadosť o zaradenie do evidencie do 7 dní od
ukončenia štúdia, do evidencie bude
zaradený bezprostredne nasledujúcim dňom po dni ukončenia štúdia. V prípade, že
tak urobí neskôr, do evidencie bude
zaradený dňom podania žiadosti.
Pri podaní žiadosti absolvent na účel evidencie predkladá občiansky preukaz a potvrdenie o
ukončení štúdia.
3. Študenti, ktorí chcú študovať na vysokej
škole, ale ešte nemajú v rukách potvrdenie o prijatí nemusia podávať žiadosť o
zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozumnejšie je počkať na
rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí na vysokú školu, keďže za žiakov strednej
školy, ktorú absolvovali, sú považovaní až do konca prázdnin.
4. Uchádzači o zamestnaniu môžu aj počas
evidencie vykonávať zárobkovú činnosť. Ich mzda alebo odmena nesmie presiahnuť
65 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k
prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo
odmeny, zvýšeného o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné
poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na
daň z príjmov. Za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na
základe pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu alebo iného právneho
vzťahu podľa osobitných predpisov. Skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny
preukazuje uchádzač o zamestnanie za uplynulý kalendárny mesiac v zákonom
určenom termíne.
Povinnosti študenta po skončení vysokej
školy
1. Pre vysokoškolákov sa školský rok končí dňom absolvovania
štátnej záverečnej skúšky.
2. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, by mali, rovnako ako stredoškoláci, podať do 7 dní od ukončenia štúdia. Do evidencie budú zaradení
bezprostredne nasledujúcim dňom po dni ukončenia štúdia. V prípade, že
tak urobia neskôr, do evidencie
budú zaradení dňom podania žiadosti. Pri podaní žiadosti absolventi na účel
evidencie predkladá občiansky preukaz a
potvrdenie o ukončení štúdia.
3. Pre vysokoškolákov platí jedna výnimka - ak absolvent ukončil
prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a čaká na prijatie či neprijatie na druhý
stupeň vysokoškolského magisterského štúdia.
Aj v takomto prípade si môžu, ak chcú, podať žiadosť o zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pri podaní žiadosti však musia túto skutočnosť uviesť! Ich
žiadosť bude prijatá a po prípadnom prijatí alebo neprijatí na druhý
stupeň vysokoškolského štúdia bude absolvent buď zaradený dňom podania žiadosti
do evidencie, alebo do nej zaradený nebude, keďže absolvent bakalárskeho
štúdia, ktorý v nasledujúcom školskom roku pokračuje bezprostredne ďalej v
magisterskom štúdiu, je z pohľadu zákona o službách zamestnanosti považovaný za
osobu v sústavnej príprave na povolanie.
4. Za osoby, ktoré sú zaradené do evidencie
uchádzačov o zamestnanie úradov práce sociálnych vecí a rodiny platí zdravotné
poistenie štát.
Absolventi nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti
Nárok na dávku v nezamestnanosti uchádzačovi o zamestnanie vzniká, ak má
platené poistenie v nezamestnanosti najmenej 3 roky za posledné 4 roky alebo
najmenej 2 roky za posledné 4 roky pri zamestnaní na dobu určitú. V prvom
prípade je dĺžka vyplácania dávky v nezamestnanosti 6 mesiacov, v druhom
prípade 4 mesiace. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho
základu. Vyplácanie dávky v nezamestnanosti je v kompetencii Sociálnej
poisťovne.