Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Dohody o vykonaní práce
27. 2. 2009
Brigádnika na dohodu o vykonaní práce možno zamestnať len obmedzene, maximálne na 350 hodín.
Brigády v prvom rade slúžia na krátkodobé vykrytie dopytu po pracovnej sile.
Pre dohodu o vykonaní práce platia tieto
pravidlá:
- možnosť uzavrieť aj viacero dohôd u jedného
zamestnávateľa, maximálne však na 350 hodín v kalendárnom roku
- dohodu je možné uzavrieť aj s viacerými
zamestnávateľmi súčasne
- ide o doplnkovú formu zamestnávania, určenú
na jednorazovú prácu
- dohodu nemožno uzavrieť na práce vykonávané
pravidelne
- pracovný čas si spravidla určuje sám
zamestnanec, podstatný je výsledok
- v písomnej dohode nesmie chýbať pracovná
úloha, výška odmeny za jej vykonanie, čas, v ktorom treba úlohu vykonať a
predpokladaný rozsah práce, ak nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy
- dohoda sa uzatvára najneskôr deň pred dňom
začatia výkonu práce
- od dohody môže odstúpiť zamestnanec aj
zamestnávateľ
- odmena je splatná po dokončení a odovzdaní
práce, možno sa dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej
časti pracovnej úlohy
Podrobnosti dohody upravuje § 226 Zákonníka
práce.
Pripravuje sa novela zákona o DSS
26. 2. 2009
Vláda v spolupráci s centrálnou bankou pripravuje novelu zákona, ktorá by mala súčasné fixne nastavené platby zrušiť a nadviazať ich na dosiahnuté výnosy.
Na Slovensku sa neočakáva dramatický pokles nezamestnanosti
26. 2. 2009
Aj keď v súčasnosti nikto nedokáže povedať, akým smerom a s akou intenzitou sa bude kríza uberať, dramatický vývoj nezamestnanosti sa na Slovensku neočakáva.
Situácia v
súvislosti s hromadnými prepúšťaniami nie je taká hrozivá, ako sa pôvodne
zdalo. Z avizovaných prepúšťani sa realizovala iba jedna pätina. Niektoré
odvetvia na Slovensku, napríklad maloobchod alebo služby vykazujú dobré čísla.
Vyhlásila to tajomníčka rezortu Ministerstva práce.
Reálne mzdy by klesať nemali
25. 2. 2009
Aj napriek tomu, že Slovensko zasiahla vlna globálnych ekonomických problémov, reálne mzdy by klesať nemali. Skutočnosť, že reakcia miezd na pokles výroby je pomalšia ako sa očakávalo, ukázali čerstvé údaje za december. Medziročný rast sa opäť zanedbateľne zvýšil.
Predpovedať, čo sa bude diať so mzdami v tomto roku, je ťažšie ako bývalo v
minulosti. Platí to o Slovensku aj o zahraničí. Na rozdiel od minulých rokov,
keď platy určovala ziskovosť, produktivita a trh práce, teraz vstupujú do hry
ďalšie faktory. Napríklad príkazy z materských firiem, potreba vytvárania zásob
pre zníženú ochotu bánk pri financovaní biznisu či jednoduchá opatrnosť.
Personálne náklady sú oblasť, kde firmy hľadajú rezervy na prvom mieste.
Prvá vec, ktorú začali firmy škrtať, sú benefity pre zamestnancov. Po rokoch
zvyšovania počtu zamestnancov, ktorí majú nárok na rozličné prilepšenia, začali
sa počty týchto zamestnancov znižovať. Najväčší bol pokles zamestnancov, ktorí
dostávali ako benefit príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie. Obľúbenou položkou znižovania výdavkov sú aj
výdavky na školenia a vzdelávanie, príspevky na kultúru či nápoje na
pracovisku.
To, že rast miezd za december a január bude pokračovať, zatiaľ naznačuje
medziročné porovnanie dát respondentov, ktorým sa sleduje vývoj v oblasti
miezd. Podľa týchto údajov sa priemerný
hrubý mesačný plat na Slovensku v tomto období zvýšil o šesť percent. V
porovnaní s Českou republikou je tento nárast nižší, tam podľa prieskumu mzdy
rástli o osem percent.