Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Zmeniť zdravotnú poisťovňu treba do konca septembra
23. 9. 2009
Prihlášku na prepoistenie treba podať do konca septembra. Tento rok už o prepoistenie požiadalo viac ako 86-tisíc ľudí. Na výber je päť poisťovní. Dve štátne: Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa a tri súkromné: Apollo, Dôvera a Union. Občania by sa pred zmenou poisťovne mali poradiť s ošetrujúcim lekárom, či má s vybranou poisťovňou uzatvorenú zmluvu.
Poistenec má právo podať prihlášku len raz za rok a len v jednej zdravotnej poisťovni. Ak si poistenec prihlášku podá na viacerých miestach, hrozí mu pokuta.
Od januára sa majú zlúčiť dve štátne poisťovne (Všeobecná a Spoločná) a dve súkromné poisťovne (Apollo a Dôvera).
Vláda, zamestnávatelia a odborári sa dohodli na novelizácii Zákonníka práce
22. 9. 2009
Vláda, zamestnávatelia a odborári sa na včerajšom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady dohodli na novelizácii Zákonníka práce.
Bola akceptovaná požiadavka zamestnávateľov, aby od marca budúceho roka bolo možné pracovný pomer na určitý čas dohodnúť najdlhšie na dva roky s tým, že v rámci dvoch rokov bude možné takýto pracovný pomer predĺžiť alebo dohodnúť opätovne najviac dvakrát.
Aktuálny Zákonník práce umožňuje dohodnúť pracovný pomer na určitý čas najdlhšie na tri roky. Počas troch rokov možno však predĺžiť alebo opätovne dohodnúť takýto pracovnoprávny vzťah len jedenkrát.
Sociálni partneri prerokovali aj možnosť predĺženia obdobia poskytovania dávky v nezamestnanosti. Ministerstvo práce a odborári sa dohodli na tom, že obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti by sa predĺžilo pre všetkých poistencov zo súčasných šesť na osem mesiacov. Zamestnávatelia zotrvali na svojom stanovisku, že na takýto krok treba najskôr vytvoriť zdroje.
Odborári od svojej pôvodnej požiadavky, aby sa obdobie poberania dávky v nezamestnanosti odstupňovalo v závislosti od počtu rokov poistenia v nezamestnanosti, ustúpili.
Minimálna mzda pravdepodobne prekročí 300 €
21. 9. 2009
Od budúceho roka sa minimálna mzda pravdepodobne zvýši o 4 % na 307,30 €. S takýmto návrhom prišiel premiér slovenskej vlády. Keďže ani zamestnávatelia ani odborári nechcú ustúpiť od svojich požiadaviek, nakoniec vo vláde prejde asi premiérov návrh. Zvýšenie o štyri percentá predstavuje oproti súčasným najmenším zárobkom 295,50 € nárast o 11,80 €.
Premiér navrhol, aby sa zostávajúce sporné štyri percentá rozdelili na roky 2011 a 2012 a potom sa pripočítali k reálnemu nárastu minimálnej mzdy.
Podľa premiéra minimálnu mzdu poberá len niečo vyše percenta ľudí. Zvýšenie minimálnej mzdy preto určite nebude znamenať krach slovenskej ekonomiky.
Minimálna mzda neovplyvní odvody živnostníkov
21. 9. 2009
Od budúceho roka nebude minimálna mzda minimálnym vymeriavacím základom pre platenie odvodov živnostníkov.
Minimálnym vymeriavacím základom pre platenie sociálnych a zdravotných odvodov bude už od budúceho roka 44,2 percenta z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. Z toho vyplýva, že v niektorom roku môžu byť odvody nižšie ako minimálna mzda v inom zase vyššie. Výška odvodov bude závisieť od toho, ako bude rásť priemerná mzda oproti minimálnej.