Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Alternatíva voči predĺženiu obdobia preberania podpory
23. 11. 2009
Ministerstvo pôdohospodárstva ponúka ľuďom bez práce možnosť zamestnať sa pri čistení lesa, stavaní plotov, údržbe lesných ciest či starostlivosti o mladé stromčeky. Považuje to zároveň za alternatívu zníženia narastajúcej nezamestnanosti. Takýmto spôsobom by prácu mohlo nájsť asi 2 500 ľudí.
O tom, či nezamestnaní naozaj pôjdu do lesa, rozhodne až vláda. Tento návrh je alternatívou voči návrhu ministerky práce, ktorá chce predĺžiť obdobie poberania dávky v nezamestnanosti zo šiestich na osem mesiacov.
Rezortu financií sa vyššia suma, ktorá je potrebná na predĺženie podpory poberania podpory, veľmi nepáči. Pri takejto legislatívnej zmene hrozí, že štát bude musieť dotovať Sociálnu poisťovňu nad stanovený rámec.
Rezort práce však okrem predĺženia poberania dávok pripravil aj lacnejšiu verziu – zmiernenie podmienok poberania podpory. Mal by mať na ňu nárok každý, kto sa dostane do evidencie nezamestnaných a v posledných troch rokoch platil minimálne dva roky poistenie v nezamestnanosti. Aktuálne platí, že za posledné štyri roky si musel nezamestnaný platiť aspoň tri roky.
Ktorá alternatíva vo vláde prejde bude závisieť od opatrení, ktoré do 23. novembra pripravia ostatné rezorty (hospodárstva, pôdohospodárstva a výstavby). Podľa slov premiéra je možné pokračovať aj v programe zatepľovania obytných domov či v efektívnejšom využívaní biomasy.
Daňové úľavy pre tretí pilier zostanú
23. 10. 2009
Sporenie v treťom pilieri i naďalej bude podliehať daňovým úľavám. Zoškrtanie daňových úľav z tretieho piliera bolo jednou z možností, ako zlepšiť príjmy mestám a obciam, ktoré pre krízu a pokles výberu daní fungujú na hraniciach svojich možností.
Rezort financií takýto návrh nepredloží a samosprávy sa dohodli, že to nebudú žiadať. Od tejto úvahy obe strany upustili. Samosprávy požadujú od štátu dotáciu minimálne na pokrytie nákladov vynaložených na protikrízové opatrenia.
Vláda obciam už tento rok sľúbila transfer 70 miliónov €, ktoré by mali dostať v najbližších týždňoch.
Ministerstvo meralo administratívnu záťaž podnikateľov
23. 10. 2009
Podnikatelia kritizujú byrokraciu, do ktorej ich nútia zákony. Firmy sa zhodujú, že administratíva im uberá čas aj peniaze a niekedy je nezmyselná. Podľa prieskumu ministerstva hospodárstva, ktorý urobilo medzi tisíckou malých a stredných firiem a živnostníkov, je takmer každé desiate euro administratívnych nákladov zbytočné.
Ministerstvo hospodárstva sľubuje, že zbytočností by malo ubudnúť. Záťaž chce do dvoch rokov znížiť o štvrtinu, čo vyplýva z cieľov Európskej únie.
Zbytočné náklady vznikajú napr. pri duplicitných hláseniach, ktoré by nemuseli byť, ak by úrady boli medzi sebou prepojené. Pomohlo by, keby sa zrušila povinnosť hlásiť preddavky na poistenie či dane, zjednotenie tlačív a termínov, povinnosť hlásiť výkon práce v zahraničí i keď napríklad ide o jednodňovú cestu zamestnanca, povinnosť pracovnej zdravotnej služby v obchodných organizáciách, kde pracovníci nie sú v rizikových podmienkach atď.
Rezervy sú aj v informatizácii verejnej správy, bežne zatiaľ nefunguje zaručený elektronický podpis a pod.
Podnikateľov zaťažujú najmä zákony o dani z príjmu, dani z pridanej hodnoty, o spotrebných daniach, sociálnom a zdravotnom poistení.
Zvýšenie spotrebnej dane z liehu
22. 10. 2009
Od marca budúceho roka na Slovensku zdražie tvrdý alkohol. Parlament dnes zvýšenie sadzby spotrebnej dane z liehu schválil, čo by malo štátu v najbližších rokoch priniesť dodatočné desiatky miliónov eur. V budúcnosti sa zmenia tiež pravidlá distribúcie alkoholu. Predávať ho budú môcť len veľkoobchodníci so špeciálnou licenciou.
Základná sadzba spotrebnej dane z liehu stúpne od marca na 1080 € (32.536,08 Sk) za hektoliter zo súčasných 939,38 € (28.299,76 Sk). Ak predajcovia zvýšenie sadzby dane premietnu do cien, pollitrová fľaša 40-percentného alkoholu by mohla zdražieť o zhruba 33 centov (asi desať korún).
Na Slovensku sa zdaňovanie liehu nemenilo od roku 2006. Poslanci odsúhlasili aj zavedenie evidencie výrobných zariadení v liehovarníckych závodoch, čo by v budúcnosti malo zabrániť nelegálnej produkcii liehu. Údaje budú zbierať colné úrady SR. Novela zákona počíta aj s povinnými licenciami na predaj alkoholu pre veľkoobchodníkov, ktorí budú od roku 2011 potrebovať špeciálne povolenie.
Malí obchodníci a krčmy licencie potrebovať nebudú. Alkohol však budú môcť nakupovať len od veľkých predajcov s povolením. Cieľom opatrenie je zabrániť predaju "čierneho" alkoholu.
(Zdroj: TOPKY, SITA, ČTK)