Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
DPH a podnikatelia
18. 2. 2010
DPH upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Pri nákupoch tovarov a služieb majú možnosť na odpočítanie prípadne vrátenie DPH iba platitelia DPH. Zároveň však majú povinnosť pripočítať DPH k tovarom a službám, ktoré predávajú.
Podnikateľ, registrovaný ako platiteľ DPH je povinný podávať daňové priznanie k DPH podľa výšky obratu buď mesačne alebo štvrťročne (§ 77 odsek 1 a 2).
Daňové priznanie je podnikateľ povinný podať do 25 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia (kalendárny mesiac alebo štvrťrok). Ak platiteľovi DPH vznikne daňová povinnosť, je povinný ju uhradiť v rovnakej lehote. Ak platiteľovi DPH vznikne nárok na vrátenie DPH, daňový úrad tak urobí do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nárok vznikol.
Podľa výnimky (§ 79 odsek 2) bude podnikateľovi, ktorý je mesačným platiteľom DPH, vrátený nadmerný odpočet (nárok na vrátenie DPH) do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie (kalendárny mesiac), v ktorom nárok na vrátenie DPH vznikol, ak budú splnené zákonom stanovené podmienky.
Pri hľadaní práce už internet príliš nepomôže
18. 2. 2010
Pre negatívny vplyv hospodárskej krízy zažil internetový trh práce na Slovensku vlani najväčší prepad vo svojej histórii. Podľa údajov pracovného portálu Profesia.sk kríza priniesla prudký pokles ponúk práce od firiem a na druhej strane rekordný rast reakcií uchádzačov o zamestnanie. S uplatnením mali problémy najmä ľudia s nižšou kvalifikáciou a staršie ročníky. V uplynulom roku sa situácia na trhu práce vrátila takmer o päť rokov dozadu.
K prepadu zverejnených pracovných pozícií došlo v októbri 2008, keď cez portál Profesia.sk hľadali firmy zhruba 9 000 pracovníkov. Počet pozícií strmo klesal najmä do apríla, neskôr sa pokles zmiernil. Koncom minulého roka sa počet ponúk znížil takmer na úroveň piatich tisícok miest. Počet reakcií na pracovné ponuky sa naopak prudko zvyšoval. Vlani v októbri sa medziročne zvýšil o 153 percent a dosiahol číslo 250 000.
Podľa údajov portálu Profesia.sk ponuka práce v roku 2009 klesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhruba o dve pätiny. Pracovných ponúk ubudlo vo všetkých odvetviach. Výnimku tvorilo zdravotníctvo, farmácie a sociálna oblasť. Najväčšie prepady záujmu o pracovníkov boli zaznamenané v hutníctve a baníctve, drevospracujúcom a strojárskom priemysle.
Zmeny v riešení nezamestnanosti
12. 2. 2010
Poslanci schválili nové dávky. Prvou zo zmien je podpora zamestnávania v regiónoch – štát umožní obciam zamestnať dlhodobo nezamestnaných tak, že uhradí časť celkových nákladov na ich prácu. Má ísť o zamestnanie najviac na 9 mesiacov. Počas týchto mesiacov uhradí štát zamestnávateľovi 70 až 90 percent mzdy vo výške dvojnásobku životného minima.
Najviac to bude v prvých troch mesiacoch, najmenej v posledných troch. Takáto podpora má trvať do konca budúceho roka. Štát predpokladá, že v tomto aj budúcom roku vďaka podpore obce vytvoria dohromady 18-tisíc pracovných miest, na ktoré štát prispeje dohromady 60 miliónmi eur.
Štát chce obce finančne podporiť aj pri aktivačných prácach. Príspevok štátu by tento rok mal dosiahnuť 4,5 milióna eur, dostať ho má 11 500 uchádzačov o zamestnanie.
Zmiernili sa tiež podmienky na získanie dávky v nezamestnanosti. Od septembra na jej pridelenie bude stačiť dva roky poistenia za posledné štyri roky, nie tri ako je to v súčasnosti. Zmena by sa mohla týkať 30 až 50-tisíc nezamestnaných. Podľa najnovších zverejnených údajov má Slovensko celkovo vyše 330-tisíc ľudí bez práce.
Vládny návrh zákona okrem iného umožňuje využívanie aktivačných prác nielen obcami a samosprávnymi krajmi, ale aj firmami, ktoré si založia. Ide zvyčajne o prípady správy ciest a niektorých vodných tokov.
Novela sprísňuje zamestnávanie načierno a navrhuje zvýšil minimálnu pokutu na 2 000 €. Vlani sa priemerná pokuta pohybovala pod úrovňou 380 eur.
Odmeny sa odrazili na vyšších koncoročných mzdách
11. 2. 2010
Zárobky v poslednom mesiaci v roku rástli takmer vo všetkých odvetviach. Kým počas predošlých mesiacov za výškou miezd stálo najmä prepúšťanie ľudí s nízkymi zárobkami, koncom roka zohrali svoju úlohu aj odmeny. Čiastočné oživenie dopytu sa premietlo v tom, že niektoré firmy svojich zamestnancov motivovali aj vyplácaním odmien. To neznamená, že sa dopyt a mzdy obnovili úplne.
Z údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že krízu si pravdepodobne ani nevšimli informatici či makléri. Zamestnanosť v IT sektore v priebehu minulého roka narástla najviac zo všetkých odvetví (až o 5 %). Najvyšší nárast miezd bol zaznamenaný vo vybraných trhových službách. Mzda tu reálne poskočila o 2,2 %.
Ku všetkým však kríza ohľaduplná nebola. Svoju prácu v minulom roku stratila pätina barmanov a kuchárov. Pracovníci vo veľkoobchode sa museli uskromniť spomedzi všetkých najviac. Zarábali o 2,5 % menej ako v roku 2008.
Hoci ekonómovia sú v optimistických predpovediach zdržanliví, personalisti už zlepšenie evidujú. Podľa nich sa pracovný trh začal pomaly rozbiehať. K zlepšeniu situácie má dôjsť najmä v Bratislavskom kraji, kde počet pracovných ponúk oproti letu 2009 narástol minimálne o 20 %. Narastá záujem o manažérov. Firma si najskôr zoženie schopného manažéra a potom poskladá tím. Personalisti to považujú za začiatok oživovania.