Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Zákonné dôvody, na základe ktorých zaniká povinnosť platiť preddavky na daň z MV
15. 9. 2023
Zákonný zánik povinnosti platiť preddavky na daň je obsiahnutý v § 10 ods. 12 zákona o dani z motorových vozidiel, podľa ktorého zaniká povinnosť platiť tie preddavky na daň, ktorých splatnosť nastala po dni, v ktorom došlo k niektorej zo skutočností obsiahnutej v § 9 ods. 3 až 7 cit. zákona.
Skutočnosťami, ktoré sú dôvodom na ukončenie povinnosti platenia preddavkov na daň sú:
• zrušenie spoločnosti bez likvidácie,
• vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka,
• zrušenie daňovníka s likvidáciou,
• ukončenie podnikania alebo prerušenie podnikania a
• úmrtie daňovníka.
Ak teda počas zdaňovacieho obdobia dôjde k niektorej z vyššie uvedených skutočností, daňovník nie je zo zákona povinný platiť tie preddavky na daň, ktoré sú splatné po dni, v ktorom k niektorej z týchto skutočnosti došlo.
S
Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
DPH u automobile a nabíjacej stanice pre elektromobily
13. 9. 2023
Pri zdaňovaní automobilov sa v rámci EÚ v zmysle spoločných pravidiel zakotvených v Smernici Rady 2006/112/ES, uplatňuje výnimka zo všeobecných pravidiel zdaňovania DPH.
Nové dopravné prostriedky sa vždy zdaňujú v štáte určenia (spotreby). Zákon o DPH v ustanovení § 11 ods. 11 a 12 vymedzuje, čo sa pre účely DPH rozumie dopravným prostriedkom a za akých podmienok spĺňa dopravný prostriedok definíciu nového dopravného prostriedku. Podľa § 3 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok zo SR do iného členského štátu, pričom je ňou, alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, považuje sa na tento účel za zdaniteľnú osobu.
Uvedené sa teda týka platiteľov dane registrovaných podľa § 4, § 4a, § 5 zákona o DPH, nadobúdateľov – právnických osôb a zdaniteľných osôb ktoré nie sú platiteľmi, registrovaných podľa § 7 zákona, zdaniteľných osôb, ktoré nie sú registrované pre DPH, nezdaniteľných osôb (súkromné osoby – občania).
Zákon o DPH stanovil pre účel dodania nového dopravného prostriedku do iného členského štátu i uvedené súkromné fyzické osoby a neziskové organizácie za osoby zdaniteľné preto, aby im mohlo byť priznané právo na odpočítanie dane. Nepodnikatelia, ktorí príležitostne dodajú do iného členského štátu nový dopravný prostriedok, nemajú registračnú povinnosť. Osoby, ktoré sú zdaniteľnými osobami a príležitostne dodajú z tuzemska do iného členského štátu nový dopravný prostriedok, nezahŕňajú hodnotu predaja do obratu pre účely registrácie podľa § 4 zákona.
Dodanie nového dopravného prostriedku nebude predmetom dane
- ak nezdaniteľná osoba (občan) bude nový dopravný prostriedok darovať do iného členského štátu na základe darovacej listiny (u darcu nedochádza k dodaniu a u obdarovaného nedochádza k nadobudnutiu za protihodnotu), darca sa nepovažuje za zdaniteľnú osobu,
- ak nie je splnená ani jedna z podmienok definície nového dopravného prostriedku (najazdené km ani čas prevádzky),
- dodanie v rámci tuzemska – nepoužije sa špeciálny režim, pretože nie je splnená podmienka dodania do iného členského štátu.
Podľa § 43 ods. 2 zákona o DPH je dodanie nového dopravného prostriedku do iného členského štátu vždy oslobodené od dane bez ohľadu na to, kto je predávajúci a kto je kupujúci. Dôležité je, aby si zmluvné strany dohodli cenu bez DPH.
V zmysle § 72 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu je povinná vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní od jeho dodania alebo odo dňa prijatia platby, ak bola prijatá pred dodaním. Faktúra musí obsahovať okrem náležitostí primerane podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH aj údaje o novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12 zákona, t. j. o aký druh dopravného prostriedku ide, koľko km má najazdených v čase dodania, koľko času uplynulo od prvého uvedenia do prevádzky). Na faktúre sa tiež uvedie odkaz na § 43 ods. 2 zákona, podľa ktorého sa uplatňuje oslobodenie.
K
Ročné zúčtovanie poistného SZČO podľa ZDP
12. 9. 2023
Daňovník, ktorý dosiahol v roku 2023 príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia.
Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom. U daňovníka, ktorý si v daňovom priznaní uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov je nedoplatok poistného daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podkladom pre zaúčtovanie, resp. uvedenie v evidencii je doklad o zaplatení, v prípade vedenia podvojného účtovníctva výkaz nedoplatkov. Daňovník uplatňujúci výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uplatní ako daňový výdavok popri paušálnych výdavkoch aj poistné vrátane vyrovnaného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v roku 2023 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. v roku 2023 už nepoberal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, postupuje podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (definované v § 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2023 príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2022. Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, postupuje sa rovnako ako u zamestnanca. Daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. V zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane. Daňovník v daňovom priznaní preplatok z ročného zúčtovania poistného nezahrnie do príjmov v § 6 a daň vybranú zrážkou neuvedie v daňovom priznaní.
K