Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Dôchodkové sporenie v druhom pilieri prešlo zásadnou reformou
27. 6. 2023
Zmeny sa týkajú viac ako 1,7 milióna občanov. Počínajúc prvým júlom 2023 sa začne presun úspor pasívnych sporiteľov z dlhopisových do indexových fondov.
Od mája 2023 sa zaviedla predvolená investičná stratégia (PIS), ktorá riadi rozloženie majetku sporiteľa počas celého času sporenia. Zvoliť si ju môže každý sporiteľ a rovnako každý sa z nej môže vyviazať. Táto stratégia reflektuje princíp, že do veku 50 rokov by mali byť úspory v indexovom fonde a potom sa zastúpenie indexového fondu znižuje o štyri percentá ročne v prospech dlhopisového fondu, až kým jeho zastúpenie neklesne na nulu, alebo sporiteľ nepožiada o dôchodok.
Pasívni sporitelia sú tí, ktorí boli v roku 2013 presunutí do garantovaných fondov a odvtedy nespravili žiadnu zmenu týkajúcu sa úspor. Dôchodkové správcovské spoločnosti do konca mája 2023 takto evidujú viac ako 706-tisíc* pasívnych sporiteľov.
Mladším pasívnym sporiteľom, čiže narodeným od roku 1969, sa bude do indexových fondov presúvať majetok aj povinné príspevky od júla 2023. Ku koncu mája 2023 bolo v druhom pilieri vyše 553-tisíc mladších pasívnych sporiteľov a ich majetok predstavuje objem približne 3,7 miliardy eur*.
Počet starších pasívnych sporiteľov, čiže narodených do roku 1968, je tesne nad 153 000 a do indexových fondov budú smerovať od júla iba ich nové príspevky. A to až kým sa ich majetok nezosúladí s predvolenou investičnou stratégiou.
Do konca mája sa z PIS vyviazalo 4 863 mladších a 1 725 starších pasívnych sporiteľov.
Harmonogram presunu úspor, či plán zladenia majetku s predvolenou investičnou stratégiou, povinne zverejňujú na webových stránkach všetky dôchodkové správcovské spoločnosti. „Záleží nám na tom, aby presun úspor bol transparentný. Proces bude trvať do konca roku 2025 a môže sa v jednotlivých DSS líšiť počtom sporiteľov či výškou presunov,“ vysvetľuje Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).
Počet aktívnych sporiteľov v druhom pilieri je mierne viac ako jeden milión*. Sú to sporitelia, ktorí vstúpili do druhého piliera po roku 2013, či od toho roku urobili nejaké rozhodnutie o úsporách. Ak majú záujem, môžu požiadať o vstup do PIS – do konca mája tak urobilo 4 241 aktívnych sporiteľov. Ak o vstup do PIS požiadajú po 1. 6. 2023, ich úspory sa nebudú presúvať dlhodobo, ale jednorazovo ku dňu žiadosti.
Počet sporiteľov v druhom pilieri ku koncu mája 2023 bol 1 778 703*, objem spravovaného majetku presiahol 12,7 miliardy** eur.
S
Živnostníci a SZČO sa dozvedia od štátu, aké majú platiť odvody
24. 6. 2023
Na väčšinu živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) čakajú v lete zmeny. Súvisia s ich odvodovými povinnosťami voči Sociálnej poisťovni.
Tieto skupiny sa nemusia sa obávať – Sociálna poisťovňa im už tradične do 21. júla 2023 sama oznámi vznik, trvanie alebo zánik povinného sociálneho poistenia a výšku ich odvodovej povinnosti, ktorá sa na nich bude vzťahovať od 1. júla.
„Oznámenia im Sociálna poisťovňa pošle automaticky, živnostníci a ostatné SZČO nemusia o nič žiadať. Informácie dostanú písomne alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú,“ uviedol pre Aktuality.sk jej hovorca Martin Kontúr.
Ktorých živnostníkov sa zmeny v odvodoch týkajú a čo sa z oznámení dozvedia? Podľa Kontúra ide o všetky potrebné informácie o výške ich vymeriavacieho základu na platenie poistného, o výške poistného na sociálne poistenie, vrátane informácie o dátume splatnosti a spôsobu úhrady poistného.
„Prvý raz SZČO zaplatia poistné v novourčenej výške do 8. augusta 2023(za mesiac júl 2023). Týka sa to živnostníkov a ostatných SZČO, ktoré podali daňové priznanie v riadnom termíne, teda do 31. marca 2023,“ doplnil.
Netýka sa to SZČO, ktoré podávajú daňové priznanie za kalendárny rok 2022 v predĺženej lehote. Sociálna poisťovňa im informácie o vzniku, pokračovaní alebo zániku povinného sociálneho poistenia oznámi do 23. októbra 2023 a novo určené poistné následne prvý raz zaplatia do 8. novembra 2023(za mesiac október).
Komu vzniká/zaniká sociálne poistenie
Povinné poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2023 tým fyzickým osobám, ktoré za kalendárny rok 2022 dosiahli príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 7 266 eur (čiže mali príjem 7 266,01 eura a viac), za rok 2022 nemali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania a zároveň majú k 1. júlu 2023 platné oprávnenie na vykonávanie činnosti.
„Ak SZČO nevykonáva činnosť na základe oprávnenia, povinné poistenie SZČO jej vzniká na základe dosiahnutej hranice príjmu. Tým SZČO, ktoré dosiahli príjem rovný alebo nižší ako 7 266 eur, povinné sociálne poistenie nevzniká, resp. 30. júna 2023 im povinné sociálne poistenie zaniká,“ podotkol hovorca.
B
Poslanci schválili právo na platbu v hotovosti, ktoré bude súčasťou Ústavy SR
16. 6. 2023
Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa poslancov výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia. Právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti bude súčasťou Ústavy SR. Tomuto právu bude zodpovedať ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla. Zákon následne stanoví podmienky a obmedzenia uvedeného práva.
Vyplýva to z ústavného zákona skupiny poslancov hnutia Sme rodina, ktorý Národná rada (NR) SR vo štvrtok 111 hlasmi definitívne schválila. Poslanci prijali aj pozmeňujúci návrh Mariána Viskupiča (SaS), ktorý spresnil znenie novely ústavy. Na základe tejto zmeny bude možné prijatie hotovostnej platby odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Zaručuje tiež právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky bez obmedzení. Medzi primeranými dôvodmi by mohli byť podľa predkladateľa bezpečnostné alebo technické dôvody, napríklad že predajný automat nie je uspôsobený na prijímanie hotovosti. "Právo vykonať v banke hotovostnú operáciu sa zaručuje bez obmedzení, ktoré prichádzajú do úvahy u iných príjemcov platieb," doplnil.
S
Zvyšuje sa maximálna dávka v nezamestnanosti!
14. 6. 2023
Maximálna dávka v nezamestnanosti sa od júla zvyšuje o viac ako 91 eur mesačne a dávka garančného poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa (SP) zamestnancom v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa, o 279 eur mesačne. Vo štvrtok na to upozornil hovorca SP Martin Kontúr.
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti dosiahne od 1. júla 2023 pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci 1329,10 eura.
"Vyššiu maximálnu dávku v nezamestnanosti budú dostávať noví žiadatelia, teda tí, ktorí sa po 1. júli 2023 zaevidujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v posledných štyroch rokoch boli poistení v nezamestnanosti najmenej 730 dní a dosahovali v tomto období mzdu nad hranicou 2608 eur mesačne," priblížila Sociálna poisťovňa s tým, že noví žiadatelia môžu maximálnu dávku poberať po dobu šiestich mesiacov.
Nová hranica maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa bude týkať dávok, na ktoré vznikne nárok od 1. júla tohto roka. Ak poistenci už dávku poberajú, jej výška sa od júla nemení.
Maximálna výška dávky garančného poistenia bude oproti súčasnosti vyššia o 279 eur. Na dávku má nárok zamestnanec, ktorý je v súčasnosti alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopným a neuspokojoval nároky z pracovnoprávneho vzťahu. Ak platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikne v období od 1. júla 2023 do 30. júna 2024, výška dávky garančného poistenia môže dosiahnuť maximálne sumu 3912 eur.
V apríli 2023 vyplatila Sociálna poisťovňa 38.726 dávok v nezamestnanosti v priemernej výške 544,79 eura. Garančnú dávku dostávalo v rovnakom období 74 poberateľov v priemernej výške 2352,86 eura.
B