Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Zvyšuje minimálna mzda
4. 1. 2019
Minimálna mzda v SR sa od utorka zvyšuje na 520 eur. Oproti roku 2018 minimálna mzda v tomto roku narastá o 40 eur mesačne, pričom hodinová mzda dosiahne 2,989 eura. V čistom vyjadrení nová suma minimálnej mzdy na rok 2019 bude predstavovať 430,35 eura mesačne, čo je nárast oproti čistej minimálnej mzde v roku 2018 vo výške 403,18 eura o 27,17 eura mesačne.
Návrh na zvýšenie minimálnej mzdy predložilo vlani na rokovanie vlády ministerstvo práce po tom, čo tripartita nedospela ani v roku 2018 k dohode. Odborári presadzovali nárast minimálnej mzdy na 635 eur, čo by predstavovalo oproti roku 2018 zvýšenie o 130 eur. Zástupcovia zamestnávateľov zase trvali na tom, aby sa zaviedol mechanizmus, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov zvyšovala. Celkové zvýšenie príjmov domácností v budúcom roku rezort práce odhaduje na 50,4 milióna eur ročne, čo po znížení o odvody zamestnanca do poistných fondov a daň z príjmov predstavuje čisté zvýšenie príjmov domácností o približne 37,7 milióna eur ročne. "U dotknutej skupiny zamestnancov tak dôjde v priemere k zvýšeniu čistého príjmu o 249,94 eura ročne," vypočítal rezort práce. Zvýšenie minimálnej mzdy sa podľa doložky vplyvov dotkne zamestnanca, ktorého mzda bude nižšia ako 520 eur. Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, ministerstvo odhaduje na približne 151 000 osôb. Ministerstvo pritom nevylučuje negatívny vplyv na zamestnávateľov v niektorých odvetviach, akými sú napríklad ubytovacie alebo stravovacie služby, ale aj na nízkokvalifikovaných zamestnancov v regiónoch s nízkou priemernou mzdou. Naopak, zvýšenie však môže byť motivačné pre nezamestnaných.
Od januára stúpla príspevková sadzba do druhého piliera
4. 1. 2019
Príspevková sadzba do druhého piliera sa od začiatku tohto roka zvyšuje na 4,75 percenta. Príspevková sadzba do druhého dôchodkového piliera sa od začiatku tohto roka zvyšuje zo 4,50 percenta na 4,75 percenta hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO).
Každoročný nárast príspevkovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu, ktorý sa začal od roku 2017, bude pokračovať až do roku 2024, kedy sadzba dosiahne 6 percent z vymeriavacieho základu sporiteľa. Sadzba poistného na starobné poistenie do prvého priebežného piliera sa zároveň v tomto období adekvátne znižuje tak, aby v súčte so sadzbou povinných príspevkov do druhého piliera zostala vo výške 18 percent z vymeriavacieho základu.
To, že sa bude sadzba do druhého piliera od roku 2017 postupne zvyšovať zo 4 percent na 6 percent hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu SZČO, schválil parlament ešte v auguste 2012, teda počas druhej vlády Roberta Fica. Išlo o pozmeňujúci návrh vtedajšieho opozičného poslanca Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorý podporili aj poslanci Smeru-SD. Súčasťou vtedajšej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení totiž bolo zníženie príspevkovej sadzby do sporivého piliera z 9 percent na 4 percentá s účinnosťou od septembra 2012.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Predaj na diaľku
2. 1. 2019
Dochádza k úprave miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (vybrané digitálne služby) pre nezdaniteľné osoby.
Do novely zákona o DPH boli platné pravidlá transponované v § 16 ods. 14 zákona, stanovujú miesto dodania týchto služieb ako miesto, kde je usadený príjemca týchto služieb. Takto nastavené pravidlá spôsobujú problémy pre príležitostných poskytovateľov vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ spočívajúce v neúmernom administratívnom zaťažení spojenom s plneniami povinností, ktoré vyplývajú z pravidiel DPH.
V ustanovení § 16 ods. 14 sa stanovuje miesto dodania vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby, ktoré sú usadené v inom členskom štáte ako je členský štát usadenia poskytovateľa týchto služieb. Miesto dodania služieb bude členský štát, v ktorom je ich poskytovateľ usadený, za podmienky, že tento je usadený len v jednom členskom štáte a hodnota dodávaných digitálnych služieb bez dane, ktoré sú dodávané nezdaniteľným osobám usadeným v iných členských štátoch, ako je členský štát usadenia poskytovateľa, v prebiehajúcom kalendárnom roku nepresiahne sumu 10 000 eur a túto hodnotu nepresiahla ani v bezprostredne predchádzajúcom kalendárnom roku.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 16 zákona takýto poskytovateľ má právo rozhodnúť sa, že miesto dodania predmetných služieb, dodaných nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, bude miesto, kde je nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby usadená. Toto svoje rozhodnutie je poskytovateľ povinný uplatňovať počas dvoch kalendárnych rokov.
Poukazy z pohľadu zákona o DPH v roku 2019
1. 1. 2019
Zmenami a doplnením zákona o DPH od 1. 1. 2019 dochádza k zavedeniu harmonizovaných pravidiel.
Poukaz na účely uplatňovania pravidiel o DPH predstavuje nástroj, ktorý dáva držiteľovi právo na nákup tovaru alebo služby, prípadne na uplatnenie si zľavy z ceny pri ich nákupe. Na druhej strane sa vystaviteľ poukazu zaväzuje dodať predmetný tovar alebo službu, na ktorý sa poukaz vzťahuje, prípadne udeliť zľavu z predmetného plnenia. Poukaz môže mať papierovú alebo elektronickú formu a jeho primárna úloha je propagovanie určitého tovaru alebo služby. Existujú rôzne typy poukazov, niektoré sa vystavujú za protihodnotu, ale tak isto sa môžu vystaviť aj bezplatne a oprávňujú držiteľa na uplatnenie si zľavy z ceny tovaru alebo služby. Úpravy v zákone o DPH sa vzťahujú na poukazy vydané po 31. decembri 2018.