Daň zo sladených nealkoholických nápojov
20. 1. 2025
Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
K
Podmienky pre oslobodenia príjmu z predaja bytov od dane
7. 12. 2018
Fyzické osoby, ktoré predávajú byt vo svojom vlastníctve, môžu mať príjem z predaja za určitých podmienok oslobodený od dane.
Z hľadiska posúdenia splnenia podmienok pre oslobodenie je dôležitý spôsob jeho nadobudnutia, doba trvania vlastníctva a skutočnosť, či bol alebo nebol zahrnutý v obchodnom majetku. Pokiaľ podmienky pre oslobodenie nie sú splnené, príjem z predaja po znížení o výdavky podlieha zdaneniu.
V zmysle zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2011 je od dane oslobodený príjem z predaja bytu po uplynutí piatich rokov odo dňa jeho nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bol tento byt zahrnutý v obchodnom majetku. Pri predaji bytu už pre uplatnenie oslobodenia nie je dôležité, či predávajúci mal v byte trvalý pobyt a po akú dobu. Rovnako ako príjmy z predaja bytu sa posudzujú príjmy z predaja obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov.
Byt nadobudnutý dedením - od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov). Z uvedeného vyplýva, že ak nejde o dedenie manželským partnerom, pre uplatnenie oslobodenia príjmu z predaja zdedeného bytu od dane je dôležitá skutočnosť, či byt bol nadobudnutý dedením v priamom rade. V prípade, ak fyzická osoba získala príjem z predaja bytu zdedeného v priamom rade alebo niektorým z manželov, príjem z predaja je oslobodený od dane, ak je súčasne splnená podmienka, že uplynulo aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia bytu preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov). Posúdenie splnenia uvedeného časového testu sa teda odvíja od nadobudnutia vlastníctva poručiteľom a nie od nadobudnutia vlastníctva dedičom.
MPSV zajistí více peněz na sociální služby a dětské skupiny
7. 12. 2018
Ministerstvo práce a sociálních věcí počítá s navýšením prostředků na sociální služby o přibližně 1,5 miliardy korun. Zároveň však bude k dispozici i výrazně více peněz na podporu dětských skupin, a to přes 3 miliardy korun. Jde o změny v rámci revize Operačního programu Zaměstnanost (OPZ) a zároveň o vnitřní přesuny v programu. Revizi již schválil Monitorovací výbor OPZ a nyní bude předložena Evropské komisi.
Cílem revize je převést část financí určených na podporu zaměstnanosti do rozvoje sociálních služeb, a to hlavně s ohledem na hospodářský růst a rekordně nízkou nezaměstnanost v ČR. Téměř 900 milionů korun bude použito na navýšení stávajících, případně realizaci nových projektů krajů zaměřených na podporu sociálních služeb.
Přesun peněz reaguje na letošní průzkum, který MPSV provedlo mezi jednotlivými kraji včetně hlavního města Prahy. Kraje identifikovaly potřebnost poskytování sociálních služeb a jejich kapacit, přičemž jako nejvíc potřebné označilo 10 krajů azylové domy, 9 krajů pak sociální rehabilitace, následované domy na půl cesty, intervenčními centry i sociálně aktivizačními službami pro rodiny s dětmi.
Mimo samotnou revizi OPZ dochází k vnitřním přesunům dalších prostředků. Výše zmíněné projekty krajů budou posíleny o dalších zhruba 600 milionů korun. Až trojnásobně budou navýšeny prostředky určené pro dětské skupiny. Navýšení umožnily úpravy plánovaných výzev a nedočerpání některých prostředků z již dříve vyhlášených výzev.
„Navýšení prostředků na přibližně trojnásobek původního plánu znamená podporu nejen existujících dětských skupin, ale i nově vznikajících. Kvalitní, finančně a místně dostupná předškolní péče je má osobní priorita,“ zdůraznila ministryně práce a sociálních věcí Jana Maláčová (ČSSD) s tím, že projekt dětských skupin umožnil významně zlepšit dostupnost péče o předškoláky.
Ministerstvo ale nezapomíná ani na děti v mladším školním věku. Mezi výzvy plánované v následujících letech bude zařazena další výzva na podporu dětských klubů, které slouží dětem na 1. stupni základních škol. Zde se počítá s částkou přibližně 250 milionů korun.
Dalších 240 milionů korun bude vyčleněno na projekty podporující rovnost žen a mužů, například v oblasti spravedlivého odměňování nebo vzdělávání v genderově nestereotypních oborech.
Zmeny v ZDP – nový zákon o dani z poistenia
6. 12. 2018
Zákonom o dani z poistenia bol novelizovaný aj zákon o dani z príjmov. Novela sa týka zdaňovania a oceňovania virtuálnych mien. Zaviedol sa pojem „predaj virtuálnej meny“.
Predajom virtuálnej meny je výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny.
Pre fyzické osoby, nepodnikateľov, je príjem z predaja virtuálnej meny príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP. Príjem z predaja virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny. Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, za inú virtuálnu menu alebo za poskytnutie služby, v ocenení reálnou hodnotou ku dňu výmeny. Pre podnikateľov, ktorí vedú jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, sa do základu dane nezahŕňa príjem (výnos) z virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou v zdaňovacom období jej vyťaženia; tento príjem (výnos) sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období realizácie predaja virtuálnej meny, suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou ocenenou v účtovníctve a obstarávacou cenou virtuálnej meny nadobudnutej kúpou.
Zákon o dani z poistenia – účinný od 1. 1. 2019
6. 12. 2018
Zákonom o dani z poistenia sa zaviedla nová daň z poistenia v odvetviach neživotného poistenia, ktorá nahradí v súčasnosti platný 8 % odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia podľa zákona o poisťovníctve.
Daň z poistenia má charakter nepriamej dane a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu poisťovne, ktoré ju vyberú v poistnom. Zákon vymedzuje základné náležitosti ako sú predmet dane, platiteľa dane, základ dane, sadzbu dane, vznik daňovej povinnosti.
Platiteľom dane je poisťovateľ (poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu Európskej únie alebo členského štátu Európskej dohody o voľnom obchode, pobočka zahraničnej poisťovne a zahraničná poisťovňa, teda poisťovňa z tretích štátov), poistník, ktorý zaplatil poistné zahraničnej poisťovni z tretích štátov a právnická osoba, ktorej sú preúčtované náklady poistenia, ktoré sa vzťahujú na poistné riziko v tuzemsku. Platiteľom dane môže byť teda aj fyzická osoba, alebo právnická osoba, napríklad dcérska spoločnosť, ktorej materská spoločnosť preúčtovala poistné