Daň z príjmov po úprave stavebného práva
17. 2. 2025
V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa prostredníctvom prechodného ustanovenia upravuje postup uplatňovania daňových odpisov budov a stavieb, pri ktorých sa od 1. 4. 2025 pokračuje v uplatňovaní daňových odpisov a pri ktorých bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Z. z. v znení neskorších predpisoch platného a účinného do 31. 3. 2025 ako aj budov a stavieb, pri ktorých bolo začaté konanie podľa stavebného zákona.
Ustanovuje sa, že pri uplatňovaní daňových odpisov budov a stavieb, pri ktorých sa aj po 31. 3. 2025 postupuje podľa stavebného zákona, sa bude vychádzať z charakteru stavby určenej podľa tohto stavebného zákona aj po nadobudnutí účinnosti nového Stavebného zákona. Na základe tohto prechodného ustanovenia, ak by sa napríklad stavba, pri ktorej bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona, považovala podľa tohto stavebného zákona za drobnú stavbu a podľa nového Stavebného zákona by sa táto stavba považovala za jednoduchú stavbu, na účely zákona o dani z príjmov a uplatnenia daňových odpisov by sa táto stavba aj po 31. 3. 2025 považovala za drobnú stavbu, t. j. doodpisovala by sa ako drobná stavba. Rovnako by sa posudzovala stavba, pri ktorej sa začalo a neskončilo konanie podľa stavebného zákona do 1. 4. 2025 a pri ktorej sa aj od 1. 4. 2025 stále bude uplatňovať stavebný zákon. Pri stavbách, pri ktorých bude začaté a ukončené konanie podľa nového Stavebného zákona, sa na účely uplatnenia daňových odpisov bude vychádzať z charakteru stavby ustanovenej podľa nového Stavebného zákona.
Z dôvodu právnej istoty sa spresňuje zámer vyklesávania nároku na daňový bonus pri vysokopríjmových domácnostiach v prípade navýšenia základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka o základ dane (čiastkový základ dane) druhej oprávnenej osoby. Zároveň sa dopĺňa prechodné ustanovenie, na základe ktorého sa spresnenia v oblasti vyklesávania nároku na daňový bonus pri vysokopríjmových domácnostiach v prípade navýšenia základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka o základ dane (čiastkový základ dane) druhej oprávnenej osoby použijú už pri podaní daňového priznania za rok 2025.
K
Nárok na dávku v nezamestnanosti
8. 1. 2025
Nárok sa uplatňuje v pobočke Sociálnej poisťovne miestne príslušnej podľa trvalého pobytu poistenca. Ak sa poistenec zaevidoval na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nemusí zvlášť žiadať o dávku v nezamestnanosti na pobočke Sociálnej poisťovne, ale žiadosť bude zaslaná úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Po splnení zákonom stanovených podmienok vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia, ktoré trvá šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítavajú dni, počas ktorých poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu, že má nárok na nemocenské, na ošetrovné, na materské alebo sa mu vypláca rodičovský príspevok.
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni, pričom výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je pritom obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Denný vymeriavací základ sa následne zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta smerom nahor.
Môže sa stať, že v rozhodujúcom období nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti. V takom prípade sa denný vymeriavací základ zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak by poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného zákonom [ust. § 138 ods. 9 písm. a) – t. j. mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné], ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ide o tzv. konštantu.
K
Výška rodičovského príspevku a jeho výplata
7. 1. 2025
Rodičovský príspevok je 351,80 eura mesačne a 482,30 eura mesačne, ak sa oprávnenej osobe, ktorá o rodičovský príspevok požiadala, pred vznikom nároku na túto dávku vyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte Európskej únie (Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 245/2024 Z. z. o ustanovení súm rodičovského príspevku účinné od 1. 1. 2025).
Ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí, uvedená dávka sa zvyšuje o 25 % na každé ďalšie dieťa, ktoré sa narodilo súčasne s dieťaťom, na ktoré príspevok prináleží. Rodičovský príspevok je mesačne 50 % sumy uvedenej v predchádzajúcom, ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti.
Príspevok sa v citovanej výške poskytuje najmenej počas troch kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom škola oznámila úradu práce sociálnych vecí a rodiny, že oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti.
V prípade, že sa oprávnenej osobe vypláca za celý kalendárny mesiac materské alebo obdobná dávka ako materské v niektorom z členských štátov EÚ v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku v SR, tento tvorí počas obdobia vyplácania spomínaných sociálnych dávok rozdiel medzi sumou rodičovského príspevku a sumou citovaných dávok v danom členskom štáte. Obdobná dávka ako materské vyplácaná v členskom štáte v cudzej mene sa prepočíta na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v prvý deň v mesiaci, za ktorý si oprávnená osoba uplatňuje nárok na rodičovský príspevok.
Suma rodičovského príspevku platná k 31. decembru sa upravuje od 1. januára koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima podľa § 5 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K
Súčinnosť a spolupráca pri poskytovaní rodičovského príspevku
7. 1. 2025
Orgány štátnej správy, obce, zdravotnícke zariadenia, školské zariadenia a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú príslušné na poskytovanie údajov na účely rodičovského príspevku, sú povinné spolupracovať s platiteľom.
Na účely kontroly trvania podmienok nároku na rodičovský príspevok, na jeho výšku a výplatu sú na žiadosť platiteľa povinné oznamovať osobné údaje uvedené v citovanom zákone o oprávnenej osobe, o dieťati, ale aj ďalšie údaje o riadnej starostlivosti o dieťa.
Platiteľ môže navštíviť oprávnenú osobu v mieste jej pobytu a je oprávnený požadovať od všetkých zúčastnených právnických osôb a fyzických osôb informácie a vysvetlenia súvisiace s podmienkami trvania nároku na rodičovský príspevok. Tieto osoby sú povinné poskytnúť mu potrebné informácie.
Platiteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním rodičovského príspevku. Informácie o týchto skutočnostiach poskytuje len vtedy, ak by ich zamlčaním bol vážne ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb.
S
Zmeny v platoch a dovolenkách vojakov
12. 12. 2024
Vojak za štvrtý rok trvania štátnej služby dostane zvýšenie platu o päť percent. Novela upravuje aj spôsob vyplácania aktivačného príspevku. Vojaci v prípade nasadenia mimo Slovenska dostanú o desať dní dovolenky viac. Zvýši sa im aj hodnostný plat a zmení sa spôsob vyplácania príspevkov. Po novom bude armáda môcť strážiť dôležité objekty a pri ich ochrane použiť donucovacie prostriedky.
Vyplýva to z vládnej novely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorú schválila Národná rada (NR) SR. Vojakovi bude podľa zmeny zákona patriť za každý rok trvania štátnej služby od jedného roka do troch rokov, od piatich do desiatich rokov, od 16 do 25 rokov a od 38 rokov zvýšenie hodnostného platu o jedno percento vrátane zvýšenia funkčnej tarify. Vojak za štvrtý rok trvania štátnej služby dostane zvýšenie platu o päť percent. Za každý rok trvania štátnej služby od 11 rokov do 15 rokov a od 26 rokov do 37 rokov sa vojakom zvýši plat o dve percentá, vyplýva z novely zákona.
Materiál upravuje aj spôsob vyplácania aktivačného príspevku tak, aby motivoval ľudí na vstup do štátnej služby profesionálneho vojaka. Vyplácať sa bude vcelku a na začiatku služobnej kariéry vojaka. Vojaci v prípravnej štátnej službe k minimálnej mzde dostanú aj stabilizačný príspevok. Jeho suma sa bude vzhľadom na lokalitu rôzniť. Vojakom sa zvýši nárok dodatkovej dovolenky na desať služobných dní po skončení ich vyslania mimo Slovenska a rozšíri sa okruh profesionálnych vojakov, ktorým možno poskytnúť preventívnu rehabilitáciu. Má ísť o vojakov v dočasnej štátnej službe, ktorí dosiahnu najmenej 45 rokov.
Zaviesť by sa mohol nový druh odmeny, ktorý má podporovať individuálne vzdelávanie vojakov v cudzích jazykoch. Má sa takisto odstrániť mechanizmus dorovnávania platu vojaka prvého stupňa na úroveň minimálnej mzdy. Zároveň sa má doplniť možnosť vymenovať do vojenskej hodnosti čatár alebo poručík alebo povýšiť profesionálneho vojaka, ktorý je vyčlenený na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenska v medzinárodnej organizácii na území SR. Ministerstvo chce taktiež znížiť administratívne zaťaženie služobného úradu a občanov žiadajúcich o prijatie do štátnej služby.
Poslanci prijali aj pozmeňujúci návrh, vďaka ktorému bude armáda môcť chrániť aj objekty osobitnej dôležitosti. Pri ich chránení budú môcť použiť aj donucovacie prostriedky či zakázať vstup na určité miesto.
Z novej legislatívy ďalej vyplýva, že bude so súhlasom ministra obrany možné v odôvodnených prípadoch do štátnej služby prijať aj človeka, ktorý nespĺňa podmienky. Profesionálny vojak, ktorý v boji utrpel zranenia, by na návrh služobného úradu a po jeho súhlase mohol so súhlasom ministra zostať v štátnej službe napriek tomu, že stratil zdravotnú spôsobilosť. Podmienkou je, aby zdravie mu umožňovalo vykonávať určité funkcie.
Schválenú novelu zákona musí ešte podpísať prezident SR Peter Pellegrini. Do platnosti by mala vstúpiť prvého januára okrem časti, ktorá začne platiť od roku 2026.
S